Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na materskú dávku a dávku v nezamestnanosti na Slovensku. Cieľom je objasniť podmienky, ktoré musia byť splnené pre získanie týchto dávok, s osobitným zameraním na situácie, keď žena prechádza z materskej alebo rodičovskej dovolenky do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Poistenie v nezamestnanosti ako základný predpoklad
Každý zamestnanec, ktorý pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je povinne poistený v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z tohto poistenia sa uhrádza dávka v nezamestnanosti.
Nárok na dávku v nezamestnanosti: Kľúčové podmienky
Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti vzniká, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Podporné obdobie a opätovné zaradenie do evidencie
Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Povinnosti poberateľa dávky
Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. zákona č. 461/2003 Z. z.
Materská dávka pre nezamestnané matky
Nárok na materské dávky môže získať aj tehotná žena, ktorá je bez práce. Slovenská legislatíva v týchto prípadoch pozná takzvanú ochrannú lehotu. Ide o obdobie, v ktorom už tehotná žena nemá prácu či neplatí odvody, ale Sociálna poisťovňa ju vtedy berie ako osobu, ktorá pracuje. O tom, či môže budúca matka nastúpiť na materskú dovolenku, rozhodne obdobie od straty zamestnania, ale aj čas, ktorý zostáva do pôrodu.
Ochranná lehota pri materskej
Sociálna poisťovňa pozná tri ochranné lehoty. Pre viacero dávok z nemocenského poistenia v prvom rade platí takzvaná všeobecná ochranná lehota. Trvá sedem dní od straty práce, alebo keď niekto prestane platiť povinné sociálne odvody. Lehota môže byť aj kratšia, ak niekto napríklad platil odvody alebo bol zamestnaný menej ako sedem dní.
Pri materskej je ochranná lehota dlhšia. V prípade žien, ktoré stratia prácu v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, dosahuje až osem mesiacov. Rozhoduje o tom dátum, ktorý prvýkrát určí ošetrujúci lekár.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Od júna zákon garantuje nárok na materské dávky aj budúcej matke, ktorá síce bola zamestnaná a materskú by dostala, ale o prácu prišla a v tom čase ešte nečakala dieťa. Keď žena po novom otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, bude v štandardnej osemmesačnej ochrannej lehote. Sociálna poisťovňa ju bude počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Akákoľvek ochranná lehota vždy zanikne, keď sa žena opäť zamestná alebo začne platiť odvody napríklad ako živnostníčka.
Podmienky pre získanie materského
Ochranná lehota nikomu nezaručí, že dávky nakoniec dostane. Podľa zákona si to musí každý odpracovať. Štát bude posudzovať, či budúca matka pracovala, platila odvody dobrovoľne alebo napríklad ako podnikateľka minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. To v praxi znamená, že musí pracovať alebo byť nemocensky poistená zhruba deväť mesiacov.
Žiadať o materské potom ženy môžu najskôr od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom. Pre tie, ktoré si budú uplatňovať nárok na materské dávky z ochrannej lehoty, platí, že na dovolenku môžu nastúpiť osem týždňov pred pôrodom. Nárok si môžu uplatniť v rozmedzí šesť až osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý prvýkrát určí lekár.
Dĺžka poberania materského
Dávky sa spravidla poberajú maximálne 34 týždňov. Existujú aj výnimky, kedy ich Sociálna poisťovňa vypláca dlhšie alebo aj kratšie. V prípadoch matiek samoživiteliek trvá materská dovolenka najdlhšie 37 týždňov. Keď žena porodí dvojčatá alebo viac detí naraz, materské dávky sa vyplácajú najdlhšie 43 týždňov. Ak by dieťa pôrod neprežilo, materská dovolenka môže trvať maximálne 14 týždňov.
Nárok na materské pre otca
Nárok na materské pritom môže vzniknúť aj inej osobe z rodiny. Spravidla je to otec, ktorý musí tiež spĺňať rovnaké podmienky ako matka. Jediný rozdiel je v dĺžke obdobia, kedy je na materskej dovolenke. Dávky spravidla dostáva 28 týždňov. Ak sa o dieťa stará sám, môže byť na materskej 31 týždňov a ak ide o viac detí, materské sa poberá maximálne 37 týždňov. Otcovia môžu po novom zostať spolu s matkou na dvojtýždňovej otcovskej dovolenke v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Výška materského
Výška materskej sa počíta z hrubého mesačného zárobku zamestnanca, alebo vymeriavacieho základu samoplatcu či živnostníka, z ktorého platia sociálne poistenie. Dávku v praxi tvorí 75 percent mzdy alebo vymeriavacieho základu. V tomto roku môže rodič na materskej dostať maximálne 1 791,70 eura za 30-dňový mesiac a za mesiac, ktorý má 31 je dní, dostane najviac 1 851,40 eura. Takto vysokú dávku získa len človek, ktorý zarába vyše 2 420 eur mesačne v hrubom.
Návrh novely zákona o sociálnom poistení
Nárok na materské by mohli mať po novom aj matky, ktoré sa ešte nestihli zamestnať, ale napríklad len nedávno ukončili štúdium na vysokej alebo strednej škole. Počíta s tým návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov. Ak by novela prešla celý legislatívnym procesom, znamenalo by to, že dávky si niektoré tehotné ženy nebudú musieť odpracovať. Namiesto nemocenského poistenia sa do obdobia 270 dní bude počítať doba štúdia na strednej škole alebo vysokej škole. Poslanci v návrhu neuvádzajú, že budúca matka musí počas tohto obdobia napríklad chodiť na brigády alebo pracovať. Bez práce totiž nebude stanovený vymeriavací základ, z ktorého by sa potom mohla vypočítať výška dávky. V stanovisku k návrhu upozornilo na chýbajúce výpočty aj ministerstvo financií. Týmto opatrením sa podľa predkladateľov zlepšia možnosti najmä vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu a nemožnosť poberať materskú po ukončení štúdia, nemali vytvorené priaznivé podmienky na materstvo.
Dávka v nezamestnanosti po materskej/rodičovskej dovolenke: Ako na to?
Mnohé mamičky sa zaujímajú o to, ako postupovať pri žiadosti o dávku v nezamestnanosti po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky. Tu sú dôležité kroky a informácie:
- Evidencia na úrade práce: Aby Vám mohla byť vyplácaná dávka v nezamestnanosti, musíte sa zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
- Žiadosť o dávku: Dávku v nezamestnanosti Vám nezačnú vyplácať automaticky, je potrebné o dávku požiadať. Žiadosť sa podáva prostredníctvom úradu práce.
- Nárok na dávku: Nárok na dávku v nezamestnanosti má ten, kto získal dostatočný počet dní poistenia v nezamestnanosti.
- Evidencia počas poberania dávky: Po celú dobu, kedy poberáte dávku v nezamestnanosti musíte byť evidovaný/á na úrade práce.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky
Rozhodujúce obdobie pre určenie dávky v nezamestnanosti je spravidla obdobie dvoch rokov PRED evidenciou na úrade práce. Ak by ste v rozhodujúcom období nemali dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Ak v období dvoch rokov pred evidenciou na úrade práce nemajú žiaden vymeriavací základ, z ktorého by sa im odvádzalo poistné na poistenie v nezamestnanosti do Socpoist (práve iba kvôli rodičovskej dovolenke), vypočíta sa im dávka v nezamestnanosti z obdobia dvoch rokov pred rodičovskou dovolenkou.
Príklady zo života: Materská, rodičovská a dávka v nezamestnanosti
Nasledujúce príklady ilustrujú rôzne situácie a ich vplyv na výpočet dávky v nezamestnanosti po materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Príklad 1: Pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke. V tomto prípade sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou.
Príklad 2: Pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. V tomto prípade sa dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu.
Poučenie: Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Príklad 3: Pani Brigita bola na materskej a následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie.
Príklad 4: Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
Príklad 5: Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu.
Poučenie: Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem - napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke), tak je vhodné, aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke.
Príklad 6: Pani Gabriela sa so zamestnávateľom dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
Príklad 7: Pani Hana sa so zamestnávateľom dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.
Zhrnutie a odporúčania
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu!
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni, teda pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke, tak sa dávka vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len vtedy, ak by z neho vyšla lepšia dávka.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka!
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, tak sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní, ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka.
Tabuľky pre výpočet dávky v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. denného vymeriavacieho základu (DVZ). Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
V tabuľkách č. 2 a č. 3 je zobrazená výška dávky v nezamestnanosti prislúchajúca za 30-dňový a 31-dňový mesiac v danom kalendárnom roku, v ktorom bol žiadateľ zaradený do evidencie úradu práce a vznikol mu nárok na dávku.
Ako podať žiadosť o dávku v nezamestnanosti
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti, sa podáva prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
tags: #materska #a #davka #v #nezamestnanosti