Martin Madej, meno, ktoré zarezonovalo v slovenskom šoubiznise už v detstve vďaka hitu "Môj malý pes Bobi". Jeho príbeh však nie je len o úspechu jednej piesne, ale o ceste všestranného umelca, ktorý sa neustále vyvíja a hľadá nové výzvy.
Začiatky v Lúčnici a spolupráca s Petrom Nagyom
Už ako osemročný Martin Madej naspieval pesničku "Môj malý pes Bobi" na album "Peter Nagy a deti 2". Nebol to však jeho debut. Už predtým sa podieľal na nahrávaní dvoch cédečiek Lúčnice. Spievanie s Petrom Nagyom bolo pre neho vyvrcholením snahy a znamenalo zmenu, pretože dovtedy spieval ľudové piesne v rámci súboru a zrazu bol na pódiu sám za seba ako pôvodný interpret.
Detská sláva a jej úskalia
Mama Martina Madeja vystríhala, že bude sedieť v zafajčenom divadelnom bufete a čakať na svoj výstup alebo čakať niekde v stane za pódiom na dedinských slávnostiach pri fľaši lacného vína, kým zaspieva Medveďku, daj labku. Mal sa naučiť aj niečo iné, aby mal poistku. Madej mal šťastie, že ustál prvý moment, keď deti nevedeli, ako sa voči nemu správať a občas sa odťahovali, alebo si robili žarty, že mu Bobi zjedol alebo vykakal kocku z lega. Doma ho však pripravili na to, že niečo takéto môže nastať - vedel, že ako rýchlo to prišlo, tak rýchlo to hádam aj odíde, čo sa aj stalo.
Napriek popularite sa snažil žiť normálny život. Keď nemal koncert, chodil von, navštevoval všetky možné tanečné či spevácke krúžky. Matka dbala na to, aby si neuletel na tom, že je známy alebo že dostal platinovú platňu. Hovorila, že je to len taká zábava, majú niečo, čo mu ide a je super, že to robí, ale doma si má sadnúť a spraviť domáce úlohy. Stále sa mu minimálne raz za deň stane, že na neho na ulici niekto ukáže prstom. V detstve mu to nebolo príjemné, skúmal, aká je najlepšia reakcia. Zistil, že keď ľudia vidia niekoho známeho z televízie, jediné čo im napadne, je zaspievať Bobiho, lebo s ním chcú byť v nejakom kontakte. Keď ho ľudia videli v televízii, mali pocit, že s ním majú nejaký vzťah, a nevedeli, ako ho osloviť.
Cesta k "Bobi" a manažment
Babka našla v časopise Avízo inzerát Petra Nagya, čo je na dnešné časy bizarný príbeh. Konkurz bol v Dome kultúry Ružinov, kde bol Peter s Petrom Farnbauerom, ktorý hrával aj s Elánom a rovno zahral na klavíri Vymyslenú. Veľmi dlho sa mu stávalo, že sa zasekol a nechcel ísť na pódium. Jazdieval s mamou a neskôr aj s Miškou Paštekovou a s babami z jej tanečnej skupiny. Mali skvelú manažérku, ktorá vedela, že často musia byť na druhý deň v škole, tak odbíjala žiadosti o autogramy a dávala pozor na dodržiavanie programu. Niekedy mu aj bolo ľúto detí, ktoré dlho čakali na podpis a nakoniec sa ho nedočkali. Pracovala hlavne jeho mama a jeho okolie.
Prečítajte si tiež: Zriaďovateľ a školská jedáleň: povinnosti v MŠ
Finančné aspekty a rodinný rozpočet
V jednom rozhovore Martin Madej povedal, že pomáhal s rodinným rozpočtom, na čo ho mama vysmiala, že to neboli žiadne významné sumy. Ona popritom riadila aj svoju firmu, čo mu pripadá neuveriteľné. Mama tvrdí, že tam nešlo o peniaze, ale o rozvíjanie jeho talentu.
Odmietnutie spievania "Bobi" a zmena hlasu
V tom veku už ani nechcel veľmi spievať Môj malý pes Bobi a teraz to spieva o oktávu nižšie. Ako dieťa mal veľký rozsah aj silu hlasu. Keď niečo spieval na hudobnej výchove, všetci si zakrývali uši.
Sebakontrola a vplyv okolia
Musel sa naučiť, že to, čo mu ľudia hovoria, nehovorí toľko o ňom ako o nich. Akokoľvek je obrnený, dotkne sa ho, keď sa niekto z druhej strany ulice smeje, že aha, Bobi. Vycvičil sa v tom, že to nie je o ňom. Ľudia si niekedy potrebujú povedať, že je tá detská hviezda, ktorá sa zasekla vo veku osem rokov. Jemu Bobi prospieva v tom, že ho ľudia poznajú. Keď si robia žarty, je to fajn začiatok konverzácie či vzťahu, a keď je to už dlhé a nepríjemné, utečie z konverzácie alebo naznačí, že je to nevhodné.
Budúcnosť a vzťah k "Bobi"
Sám Madej v podcaste Lužifčák povedal, že na rozdiel od iných detských hviezd ako Peter Kočiš či Táňa Pauhofová sa mu už nič väčšie ako Bobi nepodarí. Samozrejme, vie si predstaviť, že nahrá obrovský hit, ale pre jeho generáciu bude aj tak ten, čo spieva Môj malý pes Bobi. To vždy bude prvá veľká vec, podľa ktorej si ho ľudia pamätajú. Niektorí si dokonca myslia, že je to ako taká guľa, ktorú má zavesenú na nohe. Aj keby spravil ďalšiu veľkú kariéru s obrovským koncertom, nevie si predstaviť, že by tam nezaznel Bobi. Je to jeho súčasť a nehanbí sa za to.
Smerovanie života a hudobný nástroj
Madej sa teší, ako mu Bobi určil smer života a neschoval ho. Zmenil by možno len to, že by sa naučil hrať na hudobný nástroj, čo je jeho veľké mínus. Ani to však nie je také jednoznačné, pretože má kolegov, ktorí síce ovládajú nástroj, ale nemajú za sebou herectvo a tanečnú prípravu ako on.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti a Pohľady
Bezpečie a zdravie
Jeho mama dbala, ako každá iná, aby bol v bezpečí a aby bol zdravý. Možno ho zachránilo aj to, že je astmatik, takže fajčenie ani inhalačné drogy pre neho neprichádzali do úvahy. Na druhej strane ho zachránilo aj to, že si od mladého veku uvedomuje, že sme tu len na chvíľu. Existuje veľa spôsobov, ako si pokaziť život, a najlepšie je vyhnúť sa im.
Neustály vývoj a kariéra
Nie je ten typ, že chce mať cédečko a tak na tom bude každý deň tvrdo pracovať, toto mu chýbalo. Niekedy sa to však ukazuje ako veľmi dobré, život vždy niečo priniesol. Po speve prišiel tanec, potom znova spev, herectvo, Fragile a teraz znova herectvo. Mnohé z detských hviezd si v dospelosti kladú otázku, kým sú. Keďže od detstva mali nejakú jasnú pozíciu, nemali šancu prísť na to v puberte, keď sme nerozhodní a robíme všetko a nič.
Hlas a život
Občas robí kurzy mediálnej komunikácie, kde má jednu veľkú stať o používaní hlasu. Niektorí ľudia vravia, že s ním nemôžu pracovať spôsobom, ktorý od nich chce, lebo je to neprirodzené. Vždy im povie, že prirodzený hlas stratili, keď mali zhruba dva roky - vybrali si niekoho, ku komu vzhliadali a začali kopírovať jeho reč. Tak je to aj so životom. Možno si niekto myslí, že práve v puberte sa rozhodol, kým bude a aké sú jeho názory. Celý život si za tým stojí, a ak má uhnúť, je to preňho ako strata identity.
Osud a budúcnosť
To, že ho rodičia k niečomu doviedli a že to robí od ôsmich rokov, je osud alebo to sám chcel? Človek asi najlepšie spraví, ak sa venuje tomu, čo je tu a teraz, samozrejme, s nejakým výhľadom do budúcnosti. Uvedomuje si, že robia s tým, čo majú. Niektorí raperi tvrdia, že každý má možnosť byť hviezda, no on si to nemyslí, pretože nemáme všetci rovnakú štartovaciu čiaru. Nie je influencer ani hviezda, ale veľa ľudí mu píše, že potrebuje pomoc. Má potrebu, aby sa ľudia cítili dobre aj za cenu toho, že bude vyzerať ako nie úplne príčetný, niekedy je to až na úkor jeho osobného pohodlia alebo prospechu.
Vzdelanie a rodinné zázemie
Študoval na evanjelickom lýceu. Mama, otec aj dedo boli hudobne nadaní, no nikto sa hudbe nevenoval profesionálne, pretože makali na úrade, vo firme alebo na družstve. Nastavenie bolo také, že pri práci si môže spievať, aj s kamarátmi pri pive, ale treba mať aj nejakú „normálnu robotu“. Konzervatórium pre neho nebola možnosť, išiel na bilingválny gympeľ. V maturitnom ročníku už mal individuálny študijný plán, keď sa mu rozbiehala tanečná kariéra a s tanečným štúdiom Jumbo precestovali Česko aj Slovensko. Keď si bolo treba vybrať vysokú školu, prihlášku poslal na VŠMU, ale samozrejme, keby náhodou, musel byť prijatý aj na ekonomickú, čo ho aj prijali. Síce sa tam išiel zapísať, ale nikdy tam nechodil.
Prečítajte si tiež: Očkovanie pre cestovateľov
Vplyv matky a umelecký svet
Jeho mama chcela to najlepšie pre svoje dieťa, aby mal čo najviac zabezpečenú budúcnosť a mala nejakú predstavu o vrtkavosti umeleckého sveta. Celými generáciami kolujú predstavy, ako si umelci žijú v nastavení sex, drogy a rokenrol. Vystríhala ho, či bude sedieť v zafajčenom divadelnom bufete a čakať na svoj výstup alebo niekde v stane za pódiom na dedinských slávnostiach pri fľaši lacného vína čakať, kým zaspieva Medveďku, daj labku. Mal sa naučiť aj niečo iné, aby mal poistku.
Školský systém a prax
Nemal rád celý ten školský systém. Napriek tomu, že si veľmi vážil profesorov, ich múdrosť a umenie, celý systém nášho školstva mu liezol na nervy. Možno to bolo aj tým, že od ôsmich rokov bol v praxi a videl, ako umelecký svet funguje. Nedávalo mu zmysel akademicky a intelektuálne sa vzdelávať, pretože je skôr praktik. Aj keď je pravda, že dnes by si už magistra asi spravil.
Hlas a technika
Zistil, že úplné základy techniky môžeme mať spoločné, ale použitie hlasu v moderných žánroch je skrátka iné. V New Yorku mu učiteľ ako prvé povedal, že ich nemôže obchádzať, pretože ich potrebuje, aby vytvoril nejaký tón.
Koncerty a myšlienky na pódiu
Počas vystúpenia mu ide hlavou všeličo. Samozrejme, chce, aby si ľudia odniesli dobrý pocit, ale popritom však dokáže rozmýšľať nad všeličím - telo má dobrú náladu, spieva, usmieva sa, ale v skutočnosti rozmýšľa, ako na ďalší deň pôjde na ryby a chytí si vianočného kapra. Snažia sa, aby bola nálada v sále dobrá, ale niekedy sa stane, že v hľadisku sedí jeden človek, ktorý sa na vás celý čas uprene díva, mračí sa a evidentne sa mu to nepáči, lebo má zlý deň, alebo ho tam dotiahla manželka a on chcel pozerať Chelsea v telke. A rozhodí ho to. Ale aj ich sa dotýkajú veci na pódiu, hoci sa tvária, že nie.
Fragile a humor
Na koncertoch Fragile dosť vtipkujú s publikom. Raz sa stalo, že jedna pani vyzerala, že má dobrú náladu, tak s ňou vtipkovali, no niečo sa jej dotklo, vstala a odišla.
Vyhorenie a návrat do divadla
Keď si na Instagrame číta príspevky o vyhorení, akoby boli o ňom. Keď hocikto niečo robí 30 rokov, pýta sa sám seba, či je to to, čo naozaj chce, a či je niečo, čo by ho bavilo viac alebo v čom by sa cítil lepšie. Keď sa však vidí naozaj vyhorených ľudí, čo sa nevedia postaviť z gauča, uvedomí si, že ešte nie je v tej fáze. Preto sa aj po desiatich rokoch vrátil do divadla. V DPOH naskočil do troch predstavení a veľmi ho to baví, osviežilo ho to. Je rád, že to môže striedať - je herec, spevák, niečo si zamoderuje.
Kultúra a spoločnosť
Čím dlhšie človek robí umenie, tým viac má otázok, na čo je to vlastne dobré. Je presvedčený, že stav kultúry v štáte veľa hovorí aj o stave krajiny samotnej. Vie, že zdravotníctvo či školstvo sú veľmi podstatné, ale kultúra je to najpodstatnejšie, lebo z nej vychádza, ako sa k sebe správame a akú máme náladu.
Umenie a ekonomika
Ekonómiu nakoniec nevyštudoval a kladie si otázku, či pri umení zotrváva aj preto, že by nevedel, čo iné by mohol robiť. V tomto mu je vzorom jeho manželka, ktorá odmalička takisto spievala, potom vyštudovala grafický dizajn a marketingovú komunikáciu. Chvíľu bola novinárkou v Jojke, až zistila, že by ju celkom bavilo robiť medicinálnu pedikúru a ošetrovať ľuďom vážne problémy na nohách. Spravila si kurz, má svoju prevádzku a pomáha ľuďom. Pokiaľ však ide o neho, zatiaľ mu dáva zmysel robiť umenie na Slovensku.
Slovensko hľadá Superstar a bulvár
V Skúške sirén povedal, že ho nelákalo prihlásiť sa do Slovensko hľadá Superstar, lebo predtým videl, ako sa ľudia zo šoubiznisu nasilu zviditeľňujú. Niektorí sú ochotní spraviť efektné a bulvárne veci, ktoré prilákajú pozornosť. To najlepšie, čo môže spraviť pre svoju budúcnosť, je robiť svoju prácu najlepšie, ako vie a zatiaľ mu to funguje.
Fragile a médiá
Fragile má obrovskú výhodu, že im stačí sedem mikrofónov a koncert spravia hocikde. V malej kaviarničke nepotrebujú ani tie mikrofóny.
Zhrnutie
Martin Madej začal vystupovať už v ranom detstve a vďaka rodine, ktorá ho držala pri zemi, zvládol v ôsmich rokoch davy fanúšikov aj posmešky, ktoré prišli s populárnou detskou pesničkou. Neskôr bez problémov prekonal psychologický moment odchádzania slávy. Umenie však nikdy neopustil. Venoval sa tanečnej skupine, vlastným singlom a opäť sa vrátil do divadla, kde stvárňuje rôznorodé postavy a charaktery. S hudobnou skupinou Fragile to ťahá už 10 rokov a na koncertoch spoločne doprevádzali nielen Riša Müllera, ale aj Máriu Čírovú.
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a inscenácie
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava má v repertoári niekoľko hier, ktoré sa týkajú Bratislavy - Pressburger Fight Club, Pozsony Dance Club, Prešporské porno… Keď si prejde postavou a prežije ju, získava pridanú hodnotu smerovanú na diváka. Postava na neho musí „sadnúť“ a musí s ňou vychádzať. Výsledok príde, keď si postavu všimne divák a zhodnotí, ako na neho zapôsobila.
Kontroverzné témy v DPOH
Umenie sa má zaoberať všetkým a to, čo nás trápi, stojí za to pretaviť do hry, na ktorú sa môžu diváci prísť pozrieť. Každý si vyberá dobrovoľne, či ide do divadla a aký program chce vidieť.
Zasahovanie do charakteru postáv
Do divadla sa vrátil po asi desiatich rokoch a je pre neho nová skúsenosť môcť diskutovať o postave a zasahovať do jej charakteru. V inscenácii Prešporské porno mala Valeria Schulczová pomerne jasnú predstavu, čo to má byť, ako to má byť a aké úlohy majú jednotlivé postavy. Možno trošku si ich došperkovali, prifarbili, ale väčšie zmeny by si ani nedovolil.
Troj-úloha v Prešporskom porne
V Prešporskom porne je troj-úloha Herodesa, konferenciera a herca 1. Zistil, že to porno tam nie je v nám väčšinovo známom sexuálnom zmysle, ale skôr v chápaní handlovania sa umenia s nejakou ľudskou integritou. Je to o akomsi „znásilňovaní“ umenia a kultúry, cez ktoré sa prekrývajú iné veci. Poukazujú na normalizáciu, zábavu pre ľudí v štýle „chlieb a hry“ len preto, aby si nevšimli, čo sa deje v úzadí, za oponou. Jeho postava je absolútnym zosobnením predstavy zabaviť ľudí čo najviac a všetko pretrpia, život nejako prejde.
Spoločenská situácia
V takom peknom a pravdivom svete by mala nastať situácia, kedy sa možno dotknuté strany odmlčia a nastolené problémy reálne riešia. Chýba nám objektívnosť, sme vo zvláštnom vzduchoprázdne, odvšadiaľ sa valí kritika.
Snahy kontrolovať divadlá
Nevie, komu inscenáciami ubližujú. Inscenujú to, čo bolo, že médiá boli zlým spôsobom kontrolované a že všetko muselo prejsť schvaľovacou komisiou, až potom sa to dostalo k divákom. Nechajme na nich, čo sa im bude alebo nebude páčiť. Predstava zakazovania predstavenia sa mu zdá úplne scestná.
Vitráže divadla a grafika k hre
Myslí si, že tieto veci majú svoje jedinečný ráz a celá kampaň len podčiarkuje charakter divadla. Je tu prepojenie súčasnosti s minulosťou, čo sa mu veľmi páči. To, či je niečo kontroverzné alebo nie, prípadne, či to rozčuľuje ľudí a má nad nimi moc, je ako nejaké zrkadlenie toho, čo sa tu deje. Divadlo nie je len na zábavu, má reflektovať aj udalosti.
Krása divadla
Divadlo ako inštitúcia je úžasné v tom, že je to taký svet vo svete, ktorý má svojich zamestnancov - všetkých od hercov, zvukárov, osvetľovačov, tety upratovačky aj ekonomické oddelenie, a my potrebujeme všetky tieto maličké zložky, aby sme mohli hrať. Neuveriteľne sa mu páči mikrosvet a mikrokozmos, ktorý sa tam dá pozorovať na dennodennej úrovni.
Návrat k divadlu a "Bobi"
Oslovil ho Peter Nagy a za krátky čas po nahratí už stál na pódiu a spieval pred ľuďmi. Bobi sa s ním vezie celý život a najprv mu to vadilo. Mal 8 rokov, keď naspieval túto pesničku a zrazu sa mal vysporiadať s tým, že ide po ulici a všetci na neho ukazujú a potom to omieľajú ešte ďalších dvadsať rokov.
Koniec slávy a rodina
Keď človek dosiahne v určitom veku nejakú popularitu, nemusí byť pripravený na jej koniec. Tu je veľmi dôležitý moment, ako sa k tomu postaví rodina, pretože mal okolo seba prípady všelijakých Superstar súťažiach, kedy decká vyleteli veľmi rýchlo na vrchol a potom veľmi hlboko padli. U neho to bolo tak, že keď vyšla pesnička o Bobim, o týždeň mal úplne iný život. Mal ale to šťastie, že jeho mama, keďže nebola z umeleckej rodiny, vždy myslela aj na jeho život. Povedala mu, že si môže zaspievať, ale keď zíde z pódia, urobí si úlohy. Áno, je to sranda a super zábava, z ktorej sú aj peniažky, ale musí myslieť aj na normálny život.
Syn a hudba
Synovi spieva, ale nie Bobiho. Dnešné decká sú tak zdatné na tabletoch a telefónoch, že on sám si už nájdete, čo sa mu páči. Keď si sadnú do auta, vždy sa pýta, či si niečo pustíme. Miluje Disney rozprávky a pesničky odtiaľ, čiže to si spievajú.
Single a hudobná cesta
Dá sa povedať, že si spravil radosť, keď vydal single. Poslal to do jedného rádia, tam ich chvíľku hrávali, ale ľudia nevedeli, kto to je, lebo to boli single po anglicky. Vtedy sa potešil a teraz cíti, že by rád aj po slovensky niečo naspieval. Uvidíme, čo z toho bude. K umeniu pričuchol už v mladom veku dobrovoľne a ostalo mu to.
Hudobník a performer
Keď mu povie niekto, že je hudobník, tak pre neho je to taká degradácia hudobníkov, lebo nehrá na žiadny nástroj, ak neráta ohníčkovú gitaru. S hudobníkmi sa stretáva odmalička a obdivuje ich, má k nim obrovský rešpekt. Spravil single, lebo si chcel spraviť radosť. Ale okrem hudby aj poloprofesionálne tancoval, tak sa rád označuje skôr za performera a interpreta, nie hudobníka.
Mediálny tréning v New Yorku
V roku 2012 bol na 2 mesiace v New Yorku. Zaujímalo ho, ako sa robí taký mediálny tréning, takže sa zatvoril s chlapcami z New Yorku a začal sa tomu venovať. Teraz školia mediálnu komunikáciu v mnohých medzinárodných spoločnostiach aj na niektorých ministerstvách.
Fragile
S Fragile sa spojili v roku 2014, takže je to už 10 rokov, čo spolu spievajú. Keď sedem ľudí začne spievať nejakú dobrú pieseň a zistíme, že každý síce vydáva jeden tón, ale spolu extrémne dobre ladíme, je to skvelá emócia. Nedá sa zreplikovať.
Program a témy Fragile
Braňo Kostka presne vie, či je možné spraviť aranž na tú či onú skladbu. Niekedy je totiž neuveriteľne ťažké spraviť úpravu pre à capellu tak, aby bola kvalita skutočne vysoká. Zladiť šesť hlasov tak, aby mali spoločne dostatočnú výpovednú hodnotu a zodpovedajúcu umeleckú úroveň, je veľmi náročné.
Spolupráca s Rišom Müllerom
Rišo Müller je úplný profesionál a má jasnú predstavu, ako to má celé vyzerať. Obrovsky ho obdivuje za všetko, čo dokázal. Jeho skladby sú počúvateľné pre široké masy a zároveň majú veľkú umeleckú výpovednú hodnotu.
Emócie a publikum
Emócie nás udržiavajú pri živote. Ináč by tu mohli byť len stroje a matrix. Keď niekto posiela umelcov k pokladni a robiť nejakú „normálnu“ prácu, tak je to podľa neho trošku nepochopenie celého fungovania umenia a života.
Manželstvo a Paulína Ištvancová
Martin Madej je ženatý s Paulínou Ištvancovou a majú syna Markusa. Stretli sa na akcii, ktorú moderoval a Pauli tam prišla spievať. Jeho humor je posunutý a nie každý ho dokáže prijať.
Svadba a zásnuby
Zásnuby prebehli netradične v reštaurácii, kde ju spevák pozval pri príležitosti jej narodenín. Keď vyšli z reštaurácie, kľakol si a požiadal ju o ruku.
Recept na spokojný život
Naučili sa, že keď na seba začnú zvyšovať hlas, majú zásuvku, ktorú vždy otvoríme a zistíme, že sa na nič nehneváme, len sme mali zlý deň a robíme si zo seba navzájom hromozvod.