Úvod
Túžba po dieťati je hlboko zakorenená v mnohých ľuďoch a rodičovstvo je pre niektorých zmyslom života. Avšak, ak sa táto túžba stane zdrojom nátlaku a manipulácie v partnerskom vzťahu, môže to mať vážne psychologické následky pre oboch partnerov. V tomto článku sa pozrieme na psychologické aspekty situácie, keď jeden z partnerov núti druhého do rodičovstva, preskúmame možné príčiny takéhoto správania a načrtneme stratégie, ako sa s týmto problémom vysporiadať.
Gaslighting: Manipulácia s realitou
V partnerských vzťahoch sa často vyskytuje psychologická manipulácia známa ako gaslighting. V súčasnosti sa pojem gaslighting stáva čoraz známejším, a to nie len v psychologických kruhoch, ale aj v bežnej diskusii o vzťahoch. Gaslighting je psychologická manipulácia, pri ktorej sa manipulátor snaží presvedčiť obeť, že jej vnímanie reality je skreslené alebo falošné. Táto manipulatívna technika môže mať devastujúci dopad na psychické zdravie jej obetí.
Ako gaslighting začína?
Gaslighting často začína veľmi nenápadne. Manipulátor sa najprv snaží vybudovať blízky vzťah s obeťou, čím získava jej dôveru. Môže používať láskyplné slová a gestá, ktoré vytvárajú pocit bezpečia. Týmto spôsobom obeť nie je okamžite varovaná pred manipuláciou.
Keď obeť cíti blízkosť k manipulátorovi, môže mať tendenciu ignorovať alebo zľahčovať jeho neskoršie manipulácie, pretože dôveruje jeho názorom a verí, že mu na nej záleží. Týmto spôsobom sa manipulátor stáva viac presvedčivým, čo mu umožňuje manipulovať s realitou obete bez toho, aby si to okamžite uvedomila. Aj napriek tomu, si obeť postupne začína uvedomovať, že niečo nie je v poriadku, ale ťažko to presne definuje. Je to skôr o nejakom nepríjemnom pocite, ktorý nevie uchopiť slovne.
Prejavy gaslightingu
Gaslighting sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Manipulátor používa rôzne techniky na manipuláciu s obeťou. Častokrát sa zameriava na jej pocity a vnútorné prežívanie. Medzi najčastejšie prejavy patrí:
Prečítajte si tiež: Martinská nemocnica: Pôrod a starostlivosť
- Spochybňovanie reality: Manipulátor neustále spochybňuje, čo obeť zažila, čím ju núti pochybovať o vlastnej pamäti a vnímaní.
- Znižovanie relevantnosti prežívania pocitov: Manipulátor hovorí svojej obeti, že jej pocity sú prehnané alebo hysterické. Môže povedať: „Naozaj si myslíš, že je to také dôležité?“
- Vyžadovanie neustáleho preukazovania: Obeť je nútená neustále dokazovať svoje pocity a názory.
- Emocionálne vydieranie: Manipulátor môže obviňovať obeť, že jej city sú zbytočné, alebo sa môže správať tak, že to vyvoláva v obeti pocity viny.
Kde všade je možné gaslighting zažiť?
Gaslighting nie je obmedzený iba na romantické vzťahy. Môže sa vyskytovať v rôznych prostrediach ako sú pracoviská, rodiny či medzi priateľmi. Každé z týchto prostredí má svoje špecifické formy gaslightingu.
Na pracovisku môže gaslighting vyzerať ako manipulácia zo strany nadriadeného, ktorý neustále spochybňuje prácu svojho zamestnanca. V rodinnom prostredí môže gaslighting vzniknúť medzi rodičom a dieťaťom.
Manipulatívne techniky
Medzi najčastejšie používané techniky gaslightingu patrí:
- Spochybňovanie reality: Manipulátor sa snaží presvedčiť obeť, že jej vlastné vnímanie reality je chybné.
- Pseudológia: Manipulátor vytvára falošné príbehy alebo udalosti, aby obeť presvedčil o niečom, čo nie je pravda.
- Izolácia: Manipulátor sa snaží odrezávať obeť od jej priateľov a rodiny, aby znížil jej zdroje podpory.
- Emocionálne vydieranie: Manipulátor využíva pocity viny a strachu na manipuláciu so svojou obeťou.
- Dramatizácia: Manipulátor dramatizuje situácie, aby obeť presvedčil o svojej verzii reality.
Ako zistiť, že ste obeťou gaslightingu?
Existuje niekoľko znakov, ktoré môžu naznačovať, že ste obeťou gaslightingu. Prvým z nich je to, že začnete o sebe pochybovať. Neustále sa pýtate sami seba, či nie je s vami niečo v poriadku.
Ďalej prichádza emocionálna nestabilita. Cítite sa často zmätení, úzkostní alebo rozrušení bez zjavného dôvodu. Nasleduje izolácia, v ktorej máte pocit, že ste odrezaní od svojich blízkych a priateľov.
Prečítajte si tiež: Povinnosti pri rozvode počas MD
Pripája sa strach z konfliktu, kedy sa často obávate vyjadriť svoj názor alebo pocity, pretože sa bojíte reakcie manipulátora. Nakoniec sa objavuje dôvera v manipulátora. Aj napriek jasným signálom, že s manipulátorom nie je niečo v poriadku, cítite potrebu ospravedlňovať jeho správanie.
Príklady gaslightingu z bežného života
- „To si si vymyslela“: Manipulátor tvrdí: „To si si vymyslela, nikdy som to nepovedal.“ Tento prístup vás núti pochybovať o vlastných spomienkach.
- „Prehnane reaguješ“: Keď vyjadríte nespokojnosť, manipulátor povie: „Čo prehnane reaguješ?!, veď to nie je nič vážne.“ Týmto spôsobom znižuje váhu vašich pocitov.
- „Nikto iný to tak nevidí“: Ak hovoríte o svojich pocitoch, manipulátor vás presviedča, že iba vy vidíte situáciu takto, a ostatní súhlasia s ním.
- „Nechcem ťa raniť“: Manipulátor manipuluje s vašimi pocitmi a tvrdí, že sa správa tak, aby vás chránil, aj keď to je pravý opak.
- „Neviem, prečo si to pamätáš inak“: Manipulátor prekrúca vaše spomienky, čím vás núti cítiť sa zmätení a nedôverovať vlastným myšlienkam.
- „Keďže ma máš rada, mala by si to prijať“: Manipulátor sa snaží manipulovať s vašou empatiou a núti vás akceptovať jeho správanie.
- „Tvoje priateľstvo ti ubližuje“: Tu sa snaží rozbiť vaše vzťahy s inými ľuďmi, aby vás izoloval a osamotil.
- „Nikdy si sa o mňa nestarala“: Tento prístup vás obviňuje z nedostatku empatie, aj keď ste sa snažili pomôcť.
- „To je tvoj problém“: Manipulátor ignoruje vaše pocity a obviňuje vás, že máte problémy, ktoré sú ale jeho zodpovednosťou.
- „Nikdy nič neurobíš správne“: Manipulátor neustále spochybňuje vaše schopnosti, čo znižuje vašu sebadôveru.
Ako na gaslighting správne reagovať?
Reagovanie na gaslighting môže byť náročné, preto je dôležité udržiavať si svoje mentálne zdravie. Je dôležité rozpoznať znaky gaslightingu a vedieť, ako naň správne reagovať. Dôležitým krokom je zaznamenávať si situácie. Vedenie denníka vám pomôže mať prehľad o tom, čo sa deje. Môžete si zapisovať konkrétne situácie, kedy ste sa cítili manipulovaní. Tiež je potrebné hovoriť s dôveryhodnými osobami. Zdieľajte svoje skúsenosti s priateľmi alebo rodinou, ktorí vám môžu poskytnúť objektívny pohľad a podporu.
Kľúčové je stanoviť si hranice. Urobte jasné hranice, čo ste ochotní akceptovať a čo nie. Zorientujte sa v tom najskôr sami pre seba a následne povedzte manipulátorovi, že jeho správanie je neprijateľné.
Pomôcť môže vyhýbanie sa konfliktu s manipulátorom. Ak je to možné, minimalizujte interakcie s ním, aby ste si ochránili svoje psychické zdravie. Zároveň získajte odbornú pomoc. Psychológ alebo terapeut vám môže pomôcť spracovať vaše pocity a poskytnúť techniky, ako sa brániť voči manipulácii.
V týchto situáciách je potrebné pracovať na sebadôvere. Zamerajte sa na posilnenie svojej sebadôvery, aby ste sa stali odolnejší voči manipulácii. Prvým krokom k posilneniu sebadôvery je uvedomenie a prijatie svojich pocitov a skúseností. Vaše pocity a vnímanie sú platné, bez ohľadu na to, ako sa snažil manipulátor tieto pocity zdiskreditovať.
Prečítajte si tiež: Ako manžel osvojí dieťa?
Naučte sa akceptovať a milovať sa takých, akí ste. To zahŕňa aj prijatie svojich slabostí a nedokonalostí. Vytváranie pozitívneho vzťahu k sebe samému vám pomôže odolávať negatívnym vplyvom gaslightingu. Zamerajte sa na rozvoj svojich schopností a záujmov, ktoré vám prinášajú radosť a pocit úspechu. Týmto spôsobom posilňujete svoje vnútorné sebavedomie a nezávislosť od názorov manipulátora.
Pravidelná sebareflexia a sebaobjavovanie vám môžu pomôcť lepšie pochopiť svoje hodnoty, ciele a hranice. Tieto poznatky vám umožnia efektívnejšie sa brániť manipulácii a posilňovať svoju sebadôveru.
Veľmi užitočné je naučiť sa rozpoznávať techniky gaslightingu. Čím viac si uvedomíte, ako gaslighting funguje, tým ľahšie budete schopní reagovať. Získanie vedomostí o tomto fenoméne je prvým krokom k jeho prekonaniu.
Nakoniec si vytvorte plán úniku. Ak sa situácia stane neznesiteľnou, je dôležité mať plán, ako sa dostanete z toxického prostredia. Môže to zahŕňať aj možnosť získať si pomoc priateľov alebo profesionálov.
Popritom si budujte podpornú sieť. Okolo seba majte okruh ľudí, ktorí vás podporujú a ktorí rozumejú tomu, čím prechádzate. Títo ľudia vám pomôžu udržať si jasný pohľad na realitu. Je dobré naučiť sa asertívne komunikovať. Asertivita vám pomôže vyjadriť svoje pocity a potreby jasne a bez obáv z reakcií manipulátora.
Túžba po dieťati a nátlak v partnerskom vzťahu
Úloha matky je pre niektoré ženy tá najdôležitejšia kariéra, akú môžu mať. Sú jej ochotné všetko obetovať, aj samy seba. Niektoré sa rozhodnú, že k tomu nebudú potrebovať mužov. A iné to podmienia nájdením toho pravého otca a muža, lebo manželstvo považujú z hľadiska šťastia za najmocnejší faktor spokojnosti.
Avšak, ak sa jeden z partnerov cíti pod tlakom a nie je pripravený na rodičovstvo, môže to viesť k vážnym problémom vo vzťahu.
Príčiny nátlaku na rodičovstvo
Existuje niekoľko dôvodov, prečo jeden z partnerov môže vyvíjať nátlak na druhého, aby mali dieťa:
- Biologické hodiny: Ženy často cítia tlak biologických hodín a obávajú sa, že ak nebudú mať dieťa teraz, neskôr už nebude príležitosť.
- Spoločenský tlak: Spoločnosť často vníma rodičovstvo ako normu a očakáva, že páry budú mať deti.
- Osobná túžba: Jeden z partnerov môže mať silnú túžbu po dieťati a nevie si predstaviť život bez neho.
- Riešenie problémov vo vzťahu: Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že dieťa zlepší ich vzťah a vyrieši existujúce problémy.
Psychologické dôsledky nátlaku
Nátlak na rodičovstvo môže mať negatívne psychologické dôsledky pre oboch partnerov:
- Stres a úzkosť: Partner, ktorý je nútený do rodičovstva, môže prežívať stres, úzkosť a pocity viny.
- Depresia: Dlhodobý nátlak môže viesť k depresii a pocitom beznádeje.
- Hnev a odpor: Partner, ktorý sa cíti nútený, môže prežívať hnev a odpor voči svojmu partnerovi.
- Rozpad vzťahu: Neriešený nátlak môže viesť k rozpadu vzťahu a pocitom sklamania.
Ako sa vysporiadať s nátlakom na rodičovstvo
- Komunikácia: Otvorená a úprimná komunikácia je kľúčová. Obaja partneri by mali vyjadriť svoje pocity a obavy bez obviňovania a kritiky.
- Empatia: Snažte sa pochopiť pocity a motivácie svojho partnera. Prečo túži po dieťati? Prečo sa vy necítite pripravení?
- Stanovenie hraníc: Je dôležité stanoviť si jasné hranice a povedať, čo ste ochotní akceptovať a čo nie.
- Odborná pomoc: Ak sa vám nedarí vyriešiť problém sami, vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo terapeuta.
- Sebaláska a sebahodnota: Pracujte na svojej sebadôvere a sebahodnote. Pamätajte, že vaše pocity a potreby sú dôležité.
Syndróm zavrhnutého rodiča: Keď sa dieťa stane nástrojom manipulácie
V rozvodových konaniach a sporoch o starostlivosť o deti sa môže vyskytnúť syndróm zavrhnutého rodiča (SZR). Syndróm zavrhnutého rodiča je koncept, ktorý vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Je to psychická forma detského zneužívanie a jeho hlavným znakom je očierňovanie rodiča dieťaťom bez racionálnych dôvodov, za ktorým stojí programovanie druhého rodiča, resp. vedomé či nevedomé stratégie podnecujúce dieťa k zavrhnutiu druhého rodiča. Syndróm zavrhnutého rodiča je dodnes konfrontovanou tematikou, napriek jeho častému, avšak prehliadanému a neuvedomenému výskytu.
Prejavy SZR u dieťaťa
- Neopodstatnené očierňovanie jedného z rodičov.
- Odmietanie kontaktu s jedným z rodičov.
- Prejavy hnevu, odporu a pohŕdania voči jednému z rodičov.
- Opakovanie fráz a názorov programujúceho rodiča.
- Nedostatok empatie voči zavrhnutému rodičovi.
Stratégie programujúceho rodiča
- Očierňovanie a zhadzovanie druhého rodiča pred dieťaťom.
- Bránenie kontaktu dieťaťa s druhým rodičom.
- Manipulácia dieťaťa prostredníctvom darov a sľubov.
- Vytváranie negatívneho obrazu druhého rodiča.
- Vzbudzovanie pocitov viny u dieťaťa.
Dôsledky SZR na dieťa
- Psychické problémy a poruchy správania.
- Problémy s identitou a sebahodnotou.
- Ťažkosti v partnerských vzťahoch.
- Nedôvera voči ľuďom.
- Riziko opakovania rovnakých vzorcov správania v budúcnosti.
Ako chrániť deti pred SZR
- Uvedomte si, že dieťa nie je nástroj na riešenie partnerských konfliktov.
- Nerozprávajte o svojich problémoch s partnerom pred deťmi.
- Podporujte kontakt dieťaťa s oboma rodičmi.
- Neočierňujte druhého rodiča pred dieťaťom.
- Vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo terapeuta.
Príklad z praxe
Rozvedená matka s dvoma maloletými synmi (3-ročný a 5-ročný) má obavy o staršieho syna, ktorý sa po návštevách u biologického otca správa zvláštne. Otec sa vyjadruje vulgárne, robí rozdiely medzi deťmi, dáva im namiesto jedla sladkosti a núti ich klamať. Starší syn začal kresliť postavičky so zbraňami a používať vulgárne výrazy. Matka sa obáva, že otec negatívne ovplyvňuje výchovu detí a snaží sa ich manipulovať.
V tomto prípade je dôležité, aby matka chránila svoje deti pred negatívnym vplyvom otca. Mala by sa poradiť s právnikom a psychológom, aby zvážila možnosti obmedzenia alebo zákazu styku otca s deťmi. Zároveň by mala deťom poskytnúť emocionálnu podporu a vysvetliť im, že otec sa nespráva správne.
Rodičovstvo a toxické vzťahy
Je mýtus, že všetci rodičia milujú svoje deti. Niektorí nemajú vyvinutú empatiu a nedokážu sa na dieťa naladiť. Prežívanie rodičovstva, či už materstva, alebo otcovstva, je emočne komplexná záležitosť, preto sa nedá povedať, že rodičia svoje deti len milujú alebo, naopak, len nenávidia, alebo sú im ich deti ľahostajné. Prežívanie rodiča voči dieťaťu môže byť veľmi rozmanité a veľmi protirečivé.
Toxickí rodičia a ich vplyv na deti
Toxickí rodičia často uprednostňujú seba pred deťmi a zotierajú sa hranice medzi životom dieťaťa a rodiča. Rodič dieťa k sebe prehnane pripúta, aby zvýšil svoju vlastnú hodnotu a sebavedomie alebo vyplnil akési prázdno vo svojom vnútri a živote.
Helikoptéroví rodičia
V súčasnosti je to dosť bežná distorzia vzťahu rodič - dieťa, ktorú navyše podporuje aj kult rodičovstva, akého sme svedkami. Vžil sa istý termín, ktorý to veľmi dobre vystihuje - helikoptéroví rodičia, ktorí neustále obiehajú okolo detí, excesívne sa o ne starajú, nerešpektujúc pritom individualitu dieťaťa, a uprednostňujú svoje predstavy o tom, aké by to dieťa malo byť, dieťa na seba nezdravo viažu. Majú totiž silnú potrebu, aby dieťa vyzeralo podľa ich obrazu. A tu sa už dostávame na istú rovinu patologického narcizmu a realizovania vlastných narcistických predstáv na deťoch.
Strata identity dieťaťa
Pokiaľ to rodičia s takýmto tlakom naozaj preháňajú, tak sú dva možné scenáre. Prvým je, že si takéto dieťa nevyvíja vlastnú identitu. Žije iba pre radosť a pre obraz svojich rodičov a nedokáže vnímať svoje vlastné potreby a impulzy. Stáva sa akoby realizovanou predstavou svojich rodičov, poplatnou často dobovým predstavám o tom, čo znamená byť úspešným a dobrým človekom. To sú deti, ktoré sa tomu tlaku nepodriaďajú a potom sa ocitnú v ťažkej rebélii a vo vzdore. Produkujú správanie, ktoré je opakom toho, čo z nich chcú mať rodičia. Týmto spôsobom sa postavia tomu tlaku, ich identita sa však v extrémoch a rozvrate nemôže spoľahlivo vyvíjať.
Manipulácia dieťaťom
Rodičia, ktorí nemajú vyvinutú empatiu alebo ju zneužívajú na manipuláciu, vedia byť veľmi škodliví. Ak chcete niekoho zmanipulovať, musíte vedieť odhadnúť, ako sa druhý človek cíti. Čiže taký človek vie byť empatický, ale „má žalúdok“ na to, aby empatiu zneužil vo svoj prospech, vykorisťoval druhých a dosiahol svoje egocentrické ciele.
Citová zanedbanosť
Často sa stretávame s obrazom citovej zanedbanosti a smútku detí aj dospelých detí z toho, že nedostali veľa záujmu zo strany rodiča ani veľa citov a podpory, pretože rodičia boli zaneprázdnení, zamestnaní, nemali na deti čas.
Dôsledky pre dospelých
Ľudia vyrastajúci v neempatickom prostredí, ktoré ich vedie k tomu, aby nevnímali samých seba a svoje potreby, si často buď nájdu niekoho, kto sa k nim bude správať rovnako, respektíve sú závislí od toho, aby ich niekto zvonku stále riadil.
Polarizované vnímanie sveta
Ľudia vyrastajúci v toxickom prostredí vnímajú okolitý svet polarizovanejšie. To znamená, že svoj deficit, ktorý vznikol v detstve, sa snažia nejakým spôsobom dohnať a riešiť alebo si ho nechcú všímať, a to ich ženie do rôznych extrémnych situácií a pozícií. Ich prežívanie je polarizovanejšie, nestabilnejšie, preto často podliehajú depresiám, impulzivite alebo rôznym závislostiam, ktorými by si „uľahčili“ život. Umožní im to fungovať.
Pocity detí
Úplne malé deti, ktoré ešte nemajú kontakt s rovesníkmi a nemajú ešte vyvinuté porozumenie, ako to vyzerá vo vzťahoch, nemajú možnosť si niečo takéto uvedomiť. Hlbšia reflexia toho, čo sa deje vo vzťahoch, sa začína, prirodzene, niekedy okolo puberty. Vtedy dieťa začína uvažovať nad tým, v čom vyrastá, akí sú jeho rodičia, ako to je u iných detí a iných rodičov.
Dospievanie v toxickom prostredí
Deti z toxických rodín majú často veľmi ťažké dospievanie v zmysle rôznych porúch správania, rozbiehajúcich sa závislostí, sebapoškodzovania, čo sa často objavuje u dospievajúcich, ktorí si nevedia poradiť so svojím prežívaním. Často hľadajú skupiny, ktoré sú tiež extrémne a v ktorých sa dejú extrémne veci, hľadajú začlenenie sa v sektách, exkluzívnych skupinách či afinite k politickému extrému. Alebo je tu ešte taký variant, že dieťa navonok vyzerá veľmi konvenčne, veľmi upäto, veľmi štandardne, veľmi „normálne“, ale v skutočnosti vnútorne trpí. To sa stáva deťom, ktoré si nedovolia revoltu, ale ich prežívanie nie je napriek tomu, ako nenápadne sa správajú, vôbec také harmonické ako ich vonkajšie správanie. Tieto deti potom často prekvapia nečakaným pokusom o samovraždu, depresiami alebo tým, že sa u nich vyvíja úzkostná porucha.
Porozumenie a zmena
Sú rodičia, ktorí sú neskôr prístupní takémuto porozumeniu, pretože sami prešli nejakým vývinom - možno si prešli vlastnou terapiou a svoje činy a to, ako vychovávali svoje deti, vidia už inak. Možno im životné skúsenosti pomohli odpútať sa od deštruktívneho správania. Dôležité je tomu len porozumieť, aj keď je to bolestné.
Fantázie o zmene rodičov
Deti, a dokonca aj dospelé deti, zvyknú mať fantázie o tom, že rodičia ich pochopia a zmenia sa. Veria napríklad v zázrak, že rodič alkoholik prestane piť, chladná matka či otec, ktorí sa zaujímali len o seba, sa zmenia na vrelých rodičov, len sa treba snažiť a podobne. Často však prichádza len opakované veľké sklamanie. Dokonca si tieto fantázie o rodičoch nevedome prenášajú aj do partnerského, spoločenského či pracovného života a snívajú napríklad o tom, že ich partner sa zmení, keď budú viac trpezliví, keď budú robiť to alebo ono, budú „tancovať doprava alebo doľava“.
Výchova a rešpekt
Dieťa sa potrebuje naučiť aj rešpektovať vlastných rodičov, ich súkromie a potreby. Vzájomný rešpekt je určite dôležitý, ale čo ak rodičia dieťa manipulujú cez ponúknutú lásku? Niektoré deti vyrastajú v predstave, že keby boli iné, tak by ich rodičia mali radi.
Blízkosť a vzdialenosť
Okrem blízkosti je vo vzťahu dôležitá aj vzdialenosť. S niektorými ľuďmi, hoci sú to aj vlastní rodičia, sa jednoducho nedá inak usporiadať vzťah, ako s nimi prerušiť alebo výrazne obmedziť kontakt. Neodporúča sa byť príliš blízko krokodílov. Ak je to pre človeka dobré, tak je v poriadku prerušiť kontakt.
Spoločenské klišé
Naša spoločnosť je, čo sa týka vzorcov usporiadania vzťahov medzi dospelými deťmi a ich rodičmi, pomerne infantilizujúca. V našej kultúre sú ľudia vedení k tomu, aby sa aj ako dospelí správali ako závislé deti, ktoré majú poslúchať, ktoré majú niečo odčiňovať, ktoré sa majú podrobiť, nemajú vystrkovať rožky, nemajú o ničom rozhodovať. Spoločnosť a jej kultúru si však vytvárame my sami. Môžeme si ju urobiť, akú chceme.
Neriešené problémy vo vzťahu a túžba po dieťati
V manželstvách, ktoré sú plné hádok a nedorozumení, môže jeden z partnerov cítiť nespokojnosť a frustráciu. Tieto problémy sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, napríklad:
- Zlá komunikácia: Partneri sa nevedia otvorene a úprimne rozprávať o svojich pocitoch a potrebách.
- Nedostatok zapojenia: Jeden z partnerov sa nezapája do chodu domácnosti a starostlivosti o deti.
- Závislosti: Jeden z partnerov trávi príliš veľa času hraním hier alebo inými závislosťami.
- Nevera: Jeden z partnerov má mimomanželský pomer.
- Fyzické napadnutie: Jeden z partnerov sa dopúšťa fyzického násilia.
V takýchto situáciách môže jeden z partnerov začať túžiť po dieťati ako po spôsobe, ako vyriešiť problémy vo vzťahu. Mylne sa domnieva, že dieťa prinesie do vzťahu radosť, harmóniu a zmysel. Avšak, dieťa nie je zázračný liek na problémy vo vzťahu. Naopak, príchod dieťaťa môže existujúce problémy ešte zhoršiť.
Riešenie problémov pred rodičovstvom
Ak sa vo vašom vzťahu vyskytujú problémy, je dôležité ich riešiť skôr, ako sa rozhodnete mať dieťa. Tu je niekoľko tipov:
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Párová terapia môže pomôcť vám a vášmu partnerovi naučiť sa efektívne komunikovať a riešiť konflikty.
- Stanovte si priority: Rozhodnite sa, čo je pre vás vo vzťahu najdôležitejšie, a zamerajte sa na to.
- Venujte si čas: Nájdite si čas na spoločné aktivity a rozhovory.
- Buďte trpezliví: Riešenie problémov vo vzťahu si vyžaduje čas a úsilie.