Autizmus je komplexná neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma svet a komunikuje s ostatnými. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na autizmus u detí, vrátane jeho príznakov, prejavov, diagnostiky a faktorov, ktoré k nemu prispievajú.
Čo je autizmus a kedy sa prejaví?
Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je vývinový stav, ktorý ovplyvňuje to, ako osoby ním postihnuté vnímajú svet. Autizmus nie je choroba, ale celoživotné postihnutie, ktoré zásadne ovplyvňuje spôsob, akým deti či dospelí vnímajú svet a komunikujú s druhými. Pre ľudí trpiacich autizmom je autizmus zásadným aspektom ich identity.
Prvé známky autizmu sa zvyčajne objavia už u detí vo veku 2 alebo 3 rokov. S poruchami autistického spektra súvisia niektoré príznaky oneskorenia vo vývoji bábätka. Tie sa môžu objaviť ešte skôr, už v 18. mesiaci života. V špecifických prípadoch, zväčša keď nie je prítomná porucha učenia sa, býva diagnostika autizmu vykonaná až v dospelosti, po mnohých podozreniach na neštandardné správanie jedinca.
Aké sú hlavné príznaky autizmu?
Prejavy autizmu mávajú spoločné znaky, ktoré sa môžu vo všeobecnosti objavovať u detí s podozrením na autizmus. U jednotlivých detí môže mať autista prejavy rôzne, avšak vieme zovšeobecniť spoločné znaky, ktoré môžu napovedať, že sa jedná o určitý druh poruchy autistického spektra, či dokonca priamo o druh autizmu alebo Aspergerov syndróm. Autizmus sa prejavuje u každého individuálne a odlišne.
Medzi hlavné príznaky autizmu patria:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na autizmus u detí
- Ťažkosti v sociálnej interakcii: Deti s autizmom môžu mať problémy s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov, nerozumejú sociálnym signálom a môžu mať ťažkosti s empatiou.
- Problémy v komunikácii: Môžu sa vyskytnúť oneskorenia v reči, ťažkosti s porozumením reči, používanie reči stereotypným spôsobom alebo neschopnosť používať reč na komunikáciu. Deti a dospelí s autizmom majú ťažkosti s verbálnou aj neverbálnou komunikáciou .
- Opakujúce sa správanie: Deti s autizmom môžu mať opakujúce sa pohyby, rituály alebo záujmy. Môžu byť fixované na určité predmety alebo činnosti a ťažko znášajú zmeny v rutine. potreba nemennej rutiny/odpor voči zmenám (napr.
- Senzorická citlivosť: Jednou z charakteristických čŕt autizmu je nadmerná alebo nedostatočná citlivosť na zmyslové podnety - zvuky, svetlá, vône a iné. Mnoho ľudí s autizmom má zmyslové problémy.
- Oneskorený vývin reči: Oneskorený vývin reči je typický pre mnohé deti na spektre. Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život. Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené.
- Slabý očný kontakt: Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete.
- Neopätovaný úsmev: Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Prečo sa autisti neusmejú naspäť na človeka? Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
- Špecifické záujmy: Špecifické záujmy ľudí na spektre sú zvláštne či neobvyklé, úzko definované.
- Predráždenosť: Predráždenosť je dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú.
- Problémy so stravovaním: Problémy so stravovaním sú veľkou témou rodičov detí na spektre. Skôr či neskôr sa vyskytnú u väčšiny, niektoré zdroje uvádzajú až 90 %. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola.
- Problémy so spánkom: Problémy so spánkom sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov.
- Problémy so zmenou: Problémy so zmenou nie sú prítomné u všetkých autistov, ak sa však vyskytnú, ich rodičia majú pred sebou náročnú úlohu podstupovať opakované činnosti čo najpresnejším spôsobom. Deti môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, obchádzka cestou do školy či nové ročné obdobie a sezónny šatník, ale aj iný hrnček, z ktorého pijú čaj Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať, napr. Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
- Neverbálna komunikácia: Neverbálna komunikácia je narušená obojsmerne. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne.
- Chýbajúca imitácia: Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej. Opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa.
- Nevšímavosť voči iným ľuďom: Nevšímavosť voči iným ľuďom je v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté. Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im však môže prekážať.
- Rituály: Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov.
- Symbolická hra: Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova. Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
- Nezdieľanie: Nezdieľanie sa v bežnom živote môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Spadne a ublíži si, ale neprivolá rodiča. Keď ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. Platí to aj opačne, dieťa sa nepozrie smerom k objektu, ktorý mu v diaľke ukazujú, napr.
- Manipulácia rukou: Manipulácia rukou. Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča. Keďže má deficit vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, slovom nepovie ani gestom neukáže, čo chce. Aby mu rodič vec podal napr. zo stola, vezme jeho ruku a položí ju na stôl.
- Neukazovanie prstom: Neukazovanie prstom. Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí. Práve naopak, musia sa to učiť. Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystrieť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní. Upriamuje pozornosť na objekt záujmu, a tak komunikuje. Podobne ako manipulácia rukou, aj neukazovanie prstom vychádza z absencie tvorenia tzv.
- Uzavretosť: Uzavretosť. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.
Typy autizmu
Neexistuje jeden typ autizmu, ale veľa podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou prostredia a genetických faktorov. Toto správanie sa v celom autistickom spektre veľmi líši. Niektorí ľudia s ASD môžu vyžadovať značnú podporu v každodennom živote, zatiaľ čo iným stačí menšia.
Jednotlivé poruchy autistického spektra sú:
- Detský autizmus
- Atypický autizmus
- Rettov syndróm
- Detská dezintegračná porucha
- Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi
- Aspergerov syndróm
- Iné pervazívne vývinové poruchy
- Pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná
Detský autizmus
Prejavuje sa zvyčajne pred 3. rokom života, prítomné sú problémy v oblasti sociálnych vzťahov, komunikácii a stereotypne sa opakujúcom správaní.
Atypický autizmus
Môže sa prejaviť až po 3. roku života, dieťa nemusí mať súčasne ťažkosti vo všetkých 3 oblastiach tzv. typických spoločných znakov. Pri atypickom autizme sa môže vyskytnúť mentálna retardácia.
Aspergerov syndróm
Intelekt je v norme, je znížená sociálna reciprocita (vzájomnosť), objavuje sa repetitívny spôsob správania, v reči je prítomná špecifická melodickosť, problém môže byť v chápaní preneseného významu slov, avšak verbalizácia je vždy funkčná. Aspergerov syndróm spôsobuje, že dieťa je pedantné, perfekcionistické, má problémy so zvládnutím kritiky, preferuje dospelých alebo mladších, má ťažkosti v interakcii s rovesníkmi, ťažko „číta“ sociálne situácie.
Prečítajte si tiež: Podpora detí s autizmom
Rettov syndróm
Väčšinou postihuje dievčatá, prejavuje sa po 2. roku života postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky, komunikačných a sociálnych zručností, vyvíja sa mentálna retardácia.
Detská dezintegratívna porucha
(tzv. Hellerov syndróm) - ide o zriedkavé ochorenie, kedy sa po období normálneho vývinu (cca do 2 rokov) začnú strácať už nadobudnuté schopnosti (reč, sociálne zručnosti, motorika).
Zdravotné ťažkosti, ktoré súvisia s autizmom
Autizmus môže mať vplyv na celé telo. U detí aj dospelých sa vyskytuje tzv. stimming. o opakovanie zdanlivo zbytočných a nadbytočných pohybov. štípanie.
Čo spôsobuje autizmus?
Priama príčina autizmu doposiaľ nie je známa. Výskumy naznačujú, že autizmus vzniká na podklade genetických a negenetických/environmentálnych vplyvov. Zdá sa, že tieto vplyvy zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa nejaká porucha autistického spektra vyvinie. Je však dôležité pamätať si, že zvýšené riziko nie je to isté ako príčina vzniku autizmu. Napríklad niektoré mutácie génov spojené s autizmom sa dajú nájsť aj u ľudí, ktorí túto poruchu nemajú. Autizmus u ľudí spôsobuje kombinácia genetických a environmentálnych faktorov. Pre vedcov je autizmus ešte stále veľkou neznámou, keďže ho môžu vyvolať variácie sto rôznych génov.
Rizikové faktory autizmu
Výskumy hovoria, že autizmus je dedičný v rodinách. Ak rodič nesie jednu alebo viac z týchto mutácií, môže sa tak takýto gén dostať k dieťaťu (aj keď sám rodič autizmus nemá). Určité vplyvy prostredia môžu ďalej zvyšovať alebo znižovať riziko autizmu u ľudí, ktorí naň majú genetickú predispozíciu.
Prečítajte si tiež: Autizmus u 2,5-ročných
Medzi rizikové faktory patria:
- tehotenstvo a pôrodné komplikácie (napr. nedonosenosť pred 26. týždňom)
- užívanie určitých liekov v tehotenstve (napr. valproát)
- vysoký krvný tlak, abnormálne krvácanie počas tehotenstva, cisársky rez či predčasný pôrod.
Ako sa autizmus diagnostikuje? Existujú testy?
Diagnostiku autizmu detí je možné vykonať pomerne skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch či troch rokov. Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. Diagnostika autizmu sa robí pomocou kontrolného zoznamu kritérií (problémy v komunikácii, opakujúce sa správanie).Posudzujú tiež závažnosť symptómov autizmu. Stupnica závažnosti odráža to, koľko podpory človek potrebuje pre každodenné fungovanie. Pri diagnostike autizmu u detí je veľmi dôležitá úloha rodičov. ktorí vedia spolupracovať s odborníkom pri posúdení správania ich dieťaťa, či konzultovať spozorované prvé podozrenia na prejavy autizmu.
Vakcíny autizmus nespôsobujú
Vedci za posledné dve desaťročia uskutočnili rozsiahly výskum s cieľom zistiť, či existuje súvislosť medzi očkovaním v detstve a autizmom. Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra.
Ako často sa autizmus vyskytuje?
Na Slovensku sa výskyt porúch autistického spektra systematicky nemonitoruje. Presné údaje preto nie sú dostupné. Podľa dostupných údajov postihuje táto vývinová porucha chlapcov tri- až štyrikrát častejšie než dievčatá. Môže to byť sčasti preto, že ženy dokážu svoje správanie lepšie prispôsobovať a tým skresliť výsledky testov. U chlapcov je autizmus diagnostikovaný 4-krát častejšie ako u dievčat. Väčšina detí je diagnostikovaná až po 4. roku života.
Liečba a terapia autizmu
Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Cieľom terapie ľudí s autizmom je nácvik sociálneho správania a podpora hravého myslenia. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov.
Medzi bežné terapeutické prístupy patria:
- Behaviorálna terapia
- Logopédia
- Ergoterapia
- Muzikoterapia
Včasná diagnostika a intervencia
Včasná diagnostika autizmu dokáže deťom zmeniť život. Vhodné je dieťa diagnostikovať už pri prvých náznakoch, aby bolo možné včas podchytiť počiatočné prejavy autizmu a venovať im náležitú pozornosť takým spôsobom, aby to bolo pre dieťa čo najemenj frustrujúce. Kľúčová je včasná diagnostika aj intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapia, teda terapie ušitej na mieru - behaviorálnej, fyzickej, logopedickej.
tags: #mam #autisticke #dieta