Jar je obdobie, kedy sa príroda prebúdza zo zimného spánku a všetko ožíva. Naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou a príchod jari oslavovali rôznymi zvykmi a tradíciami. Tieto zvyky mali zabezpečiť hojnosť, úrodu a zdravie pre celú komunitu. Mnohé z týchto tradícií sa zachovali dodnes a sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z najznámejších jarných zvykov a tradícií na Slovensku, ktoré sú vhodné aj pre deti.
Fašiangy: Veselé obdobie pred pôstom
Obdobie od Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy sa nazýva Fašiangy. Fašiangy sú symbolom radosti, hojnosti a veselosti. V tomto období sa konali ľudové veselice, zabíjačky a svadby. Ľudia sa obliekali do masiek a sprievod v maskách chodil po dedine, sprevádzaný spevom a tancom. Vyvrcholením Fašiangov bolo pochovávanie basy v utorok pred polnocou Popolcovej stredy.
Deti sa môžu zapojiť do fašiangových osláv tým, že si vyrobia vlastné masky a zúčastnia sa sprievodu. Môžu sa tiež naučiť spievať fašiangové piesne a tancovať tradičné tance.
Pieseň počas fašiangov
Počas sprievodu sa spievala pieseň:
"Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,kto nemá kožúška, zima mu bude.Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,dajte mi slaniny, nech sa vypasiem.Tuto nám nedali, tuto nám dajú,zabili komára, slaninu majú."
Prečítajte si tiež: Materská škola v Košiciach a ľudové tradície
Popolcová streda: Začiatok pôstu
Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy, na našom území bahniatka. Popol, ktorý bol takto získaný, sa používal pri bohoslužbe v tento deň, ľudom sa dával popolom na čelo znak kríža. Znak z popola mal ľuďom pripomenúť, že prach sú a na prach sa obrátia. Po Popolcovej strede začína 40-dňové obdobie pôstu, ktoré je prípravou na Veľkú noc.
Vynášanie Moreny: Lúčenie so zimou
Jedným z najznámejších jarných zvykov je vynášanie Moreny. Morena je slamená figurína oblečená do ženského oblečenia, ktorá symbolizuje zimu a smrť. Vynášanie Moreny sa konalo dva týždne pred Veľkou nocou na Smrtnú nedeľu. V tento deň vstávali ľudia ešte pred východom slnka a umyli sa v potoku v tečúcej vode. Slobodné dievčatá nosili Morenu po dedine od domu k domu a spievali piesne. Na konci ju vyzliekli zo šiat, zapálili a hodili do potoka.
Deti sa môžu zapojiť do vynášania Moreny tým, že si vyrobia vlastnú malú Morenu zo slamy a oblečú ju do starých šiat. Môžu sa tiež naučiť spievať piesne, ktoré sa spievali pri vynášaní Moreny.
Pieseň pri vynášaní Moreny
Pri nosení tejto bábky sa spievala pieseň:
"Morena, Morena, za koho si umrela?"
Prečítajte si tiež: Advent v materskej škole: Zvyky a tradície
Kvetná nedeľa: Príchod jari
Týždeň pred Veľkou nocou, nazývaný aj „Veľký týždeň“, začínal Kvetnou nedeľou. V kostole sa posväcovali bahniatka, ktoré predstavovali ratolesti. Ratolesťami vítali Ježiša Krista pri vstupe do Jeruzalema. Posvätené bahniatka si ľudia dávali za rámy svätých obrazov a verili, že ochránia ich dom pre búrkami a nešťastím. Dievčence nosili letečko - nové leto, bola to halúzka zo zelenej vŕby, ozdobená maľovanými, vyfúknutými vajíčkami, a farebnými stuhami. Deti chodili z domu do domu s vinšovačkou.
Veľká noc: Najväčší sviatok jari
Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov, pripomínajú si zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočné sviatky sa začínajú Zeleným štvrtkom a končia sa Veľkonočným pondelkom.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony. Zvoniť nesmeli až do zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ľudia na Zelený štvrtok zvykli sadiť najmä hrach, fazuľu, mak, aby sa dobre „zviazali“, rástli. Zvony vo veľkonočnom trojdní nahradil rapkáč. V domácnostiach sa varila zelená strava, najviac špenát, ale aj šťavel, púpava či žihľava.
Veľký piatok
Ráno pred východom slnka sa ľudia chodili umyť do potoka, aby boli zdraví. Držali veľký pôst, povolené bolo denne iba jedno jedlo a to vo väčšine prípadov iba chlieb a voda. Zároveň sa nesmelo hýbať so zemou, teda sa nesmeli vykonávať žiadne zemné práce, lebo by sa privolala neúroda. Aby mali čo robiť, robili sa iné práce, napríklad s drevom. Časté bolo štepenie stromov.
Biela sobota
Na Bielu sobotu sa ľudia venovali najmä vareniu a pečeniu typických jedál, upratovaniu a bieleniu. Všetko jedlo sa pripravovalo na Bielu sobotu, pretože vo Veľkonočnú nedeľu sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Chlapi a chlapci chodili na „prútky“ - prútie z vŕby a plietli z neho korbáče. Dievčatá farbili vajíčka, pri kostole sa pálil judáš (posvätenie ohňa). Novým posvätením ohňom sa zapaľovalo večné svetlo a paškál - veľkonočná svieca. Biela sobota symbolizovala vzkriesenie - svetlo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom kresťanov, pripomínajú si zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V kostole sa požehnávalo jedlo, ktoré si priniesli ľudia z domu napríklad veľkonočný baránok, chlieb, calta (koláč z kysnutého cesta), klobásky, šunka, ale aj víno. Nesmeli chýbať vajíčka, ako symbol plodnosti a nového života. Všetci sa museli dobre najesť, aby boli celý rok sýti. Na veľkonočnú nedeľu sa už mohlo jesť mäso.
Veľkonočný pondelok
Tento deň patril chlapcom a mužom, ktorí šibali dievčatá, mamy, babky i susedky korbáčmi upletenými z prútia. Niektorí chlapci oblievali dievčatá čerstvou, studenou vodou, čo znamenalo očistenie od všetkého zlého a zároveň im oblievanie malo zaručiť dobré zdravie aj krásu. Dostali za to nafarbené vajíčka, koláče, víno, nejaké drobné peniaze, ale aj stuhu na korbáč.
Deti sa môžu zapojiť do veľkonočných príprav tým, že farbia vajíčka, pletú korbáče a učia sa vinšovačky. Môžu tiež pomáhať pri pečení veľkonočných koláčov a príprave jedál.
Riekačka na Veľkonočný pondelok
Pri šibaní sa hovorila riekanka:
"Šibi ryby, mastné ryby,daj vajíčko od korbáča,ešte k tomu kus koláča,ešte k tomu kačku,do mojeho vačku."
Recept na Veľkonočnú caltu
Suroviny:
- 500 g múka polohrubá
- 250 ml mlieko
- kocka droždia
- 5 PL olej
- 5 PL kryštálový cukor
- 1 ks cukor vanilkový
- 1 ks vajce
- 1 ČL škorica mletá
- štipka soľ
- hrozienka
- citrónová kôra
Postup:
- Droždie zmiešame s 1 PL cukru, zalejeme teplým mliekom. Necháme vykvasiť asi 5 - 10 minút.
- V druhej miske zmiešame polohrubú múku, olej, žĺtok, štipku soli, mletú škoricu a citrónovú kôru.
- Pridáme vykysnutý kvások a vypracujeme cesto. Zapracujeme hrozienka.
- Prikryjeme, necháme kysnúť 2 hodiny na teplom mieste.
- Po vykysnutí cesto rozdelíme na 3 časti. Vytvarujeme 3 rovnako dlhé šúľky, z ktorých upletieme vrkoč.
- Dáme na plech vyložený papierom na pečenie, prikryjeme a necháme kysnúť ešte 1 hodinu.
- Vykysnutú caltu potrieme rozšľahaným bielkom.
- Pečieme vo vopred vyhriatej rúre na 230 stupňov 10 minút. Následne teplotu znížime na 170 stupňov a pečieme 30 minút.
Jurské ohne: Ochrana pred zlom
Ďalším jarným ľudovým zvykom bolo pálenie jurských ohňov. Na Juraja, teda 24. apríla sa vyháňal dobytok prvýkrát na pašu. Verilo sa, že na Juraja sa otvára zem a začnú na povrch vychádzať hady a jaštery. Tento deň považovali za predel medzi zimou a letom. Večer sa zapálili ohne, ktoré mali ľudí oslobodiť od všetkého zlého, čo ich ťažilo na duši. Mladé dievčatá a chlapci sa pri ohňoch zabávali, tancovali, spievali.
Stavanie mája: Symbol lásky a úcty
V noci na 1. mája stavali mládenci máje pred domami slobodných dievčat, ktorým dvorili. Postavenie mája bolo výrazom lásky a úcty k dievčaťu. Májové drevo predstavovalo víťazstvo života nad smrťou, bola to ochrana pred chorobami a zlými mocnosťami. Strom „Máj“ musel byť mladý, vysoký a štíhly stromček, najčastejšie zo smreka, jedle alebo brezy zbavený kôry. Vršok stromčeka bol hojne ozdobený farebnými stuhami, niekedy dokonca aj fľašou vína alebo pálenky.
Deti sa môžu zapojiť do stavania mája tým, že pomáhajú zdobiť stromček stužkami a mašľami. Môžu sa tiež naučiť spievať piesne, ktoré sa spievali pri stavaní mája.
Pieseň pri stavaní mája
Mládenci po postavení májov chodili po celej dedine od máju k máju a spievali:
"Sadíme my máje, čo nám dajú za ne?Pálenky červenej, do krbky zelenej.Máj, máj, máj, zelený,pod oblôčkom sadený.Vstávaj dievča hore,sadíme Ti máje,ak hore nevstaneš,mája nedostaneš."
Zvyky na Mareka
V tomuto dňu 25. aprílu sa viaže viacero ľudových pranostík. Na Marka, oharky (uhorky) do jarka. Na Marka sa posväcovali oziminy a konali sa procesie z kostola do polí.
Jarná rovnodennosť
Rovnodennosť (ekvinokcium) je okamih v astronómii, keď má Slnko k rovníku nulovú deklináciu. Znamená to, že slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. Deje sa to dvakrát za rok - počas jarnej a jesennej rovnodennosti. V čase jarnej rovnodennosti začína na severnej pologuli jar a na južnej jeseň. V tento deň je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou 12 hodín (okrem severného a južného pólu). Jarnej rovnodennosti mnohé kultúry pripisujú rôzne symbolické a duchovné významy. Často je sviatkom začiatku alebo obnovy, či očisty.