Černobyľská havária, ktorá sa odohrala v roku 1986, patrí medzi najväčšie jadrové katastrofy v histórii ľudstva. Jej následky ovplyvnili životy státisícov ľudí a dodnes rezonujú v spoločnosti. V posledných rokoch sa táto udalosť opäť dostala do povedomia vďaka úspešnému televíznemu seriálu Černobyľ od HBO a Sky. Seriál, ktorý má päť dielov, zachytáva mrazivé udalosti a osudy ľudí, ktorí boli priamo zasiahnutí katastrofou. Jednou z kľúčových postáv je Ľudmila Ignatenko, vdova po hasičovi Vasilijovi Ignatenkovi, ktorý bol medzi prvými, ktorí zasahovali na mieste nešťastia.
Vasilij Ignatenko: Hrdina, ktorý zaplatil najvyššiu cenu
Vasilij Ignatenko, mladý hasič z Pripjate, sa stal jedným z hrdinov Černobyľu. Spolu so svojimi kolegami sa bez váhania pustil do boja s ohňom, ktorý zachvátil štvrtý reaktor jadrovej elektrárne. Avšak, za svoje hrdinstvo zaplatil krutú daň. Po zásahu v Černobyle umieral na následky ožiarenia v nemocnici v neznesiteľných bolestiach.
Ľudmila Ignatenko: Láska v tieni smrti
Ľudmila Ignatenko, v tom čase tehotná, ostávala po celý čas po boku svojho manžela Vasilija, napriek obrovskému riziku ožiarenia. Jej láska a oddanosť boli neotrasiteľné. V nemocnici sa o Vasilija starala, utešovala ho a snažila sa mu uľahčiť jeho utrpenie. Bola ochotná urobiť čokoľvek, len aby nemyslel na smrť a na to, že jeho choroba je hrozná.
"Ľúbila som ho! Ešte stále som ani nevedela, ako veľmi ho ľúbim! Veď sme sa len nedávno vzali, nestihli sme si ešte jeden druhého užiť," spomína Ľudmila.
Napriek všetkej snahe, Vasilij zomrel na následky ožiarenia. Ľudmila prišla o milovaného manžela a otec jej nenarodeného dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Tragický osud dieťaťa
Nanešťastie, ani Ľudmilino dieťa nemalo šťastný osud. Dieťa po pôrode prežilo len niekoľko hodín. Ľudmila verila, že jej dcérka na seba vzala všetku radiáciu, aby ju ochránila.
"Zachránila ma. Moje dievčatko ma zachránilo, vzala na seba všetku tú radiáciu. Taká maličká. Krehučká," hovorí Ľudmila.
Kontroverzie okolo seriálu Černobyľ
Seriál Černobyľ si odniesol priaznivé kritiky aj divácke ohlasy. Mnohí diváci a kritici ocenili vernosť filmárov skutočným udalostiam a autentické zobrazenie postáv. Avšak, seriál vyvolal aj kontroverzie.
Ľudmila Ignatenko sa vyjadrila, že s tým, že sa stane jednou z hlavných postáv, vôbec nerátala a produkcii povolenie nedala. Tvrdí, že produkcia s ňou síce dej seriálu konzultovala, nevedela však, ako bude jej príbeh a príbeh jej manžela vykreslený. O tom, že nešlo len o spomienky a najkrutejšie momenty jej života sa stali jednou z hlavných dejových línií, sa Ľudmila dozvedela údajne až po vzhliadnutí upútaviek, ktoré bežali v televízii.
Ľudmila sa bráni a tvrdí, že nemala na výber, o svojho manžela sa musela postarať. Nie je zmierená ani s tým, že seriál opäť oživil záujem novinárov, ktorí jej od odvysielania seriálu neustále telefonujú a klopú na dvere. Snažia sa získať odpovede na otázky, na ktoré nemá odpovede, tvrdí totiž, že o natáčaní toho veľa nevedela. Hovorí však, že ak ich odmietne, novinári sa k nej snažia dostať nasilu, s nohou vo dverách, aby ich nemohla zavrieť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
HBO a Sky sa bránia a tvrdia, že s Ľudmilou komunikovali niekoľkokrát a nikdy sa nevyjadrila, že si nepraje, aby jej príbeh a príbeh jej manžela nebol vyobrazený.
Černobyľ: Mýty a skutočnosť
Tvorca seriálu Craig Mazin si predsa len dovolil istú dávku umeleckej licencie, v mnohých ohľadoch však bol až prekvapivo presný. Poďme si rozobrať podrobnejšie niektoré aspekty seriálu a ich zhodu so skutočnosťou:
- Bola intenzita výbuchu porovnateľná s atómovými bombami v Hirošime a Nagasaki? Túto informáciu sa dozviete nielen zo samotného seriálu, ale dočítate sa o nej prakticky v každom článku o černobyľskej tragédii. Niektorí vedci však tvrdia, že to nie je úplne presné porovnanie. Išlo o dve radikálne odlišné situácie. Zatiaľ čo v Hirošime bol efekt na život či zdravie človeka o to väčší, čím bližšie stál k miestu explózie, v prípade Černobyľu bola situácia odlišná. Rádioaktívne látky sa totiž vzniesli do atmosféry a rozšírili sa na omnoho väčšej ploche počas dlhšej doby. Porovnanie s Hirošimou je tak skôr len orientačné.
- Existovala Ulana Khomyuk? Bieloruská vedkyňa Ulana Khomyuk, ktorú v seriáli stvárňuje Emily Watson, v skutočnosti nikdy neexistovala. Aj keď ide o výmysel scenáristov, postava Khomyuk je inšpirovaná viacerými skutočnými vedkyňami, ktoré boli prítomné v Černobyle krátko po havárii.
- Mal výbuch silu zničiť prakticky celú Európu? V seriáli táto veta skutočne padne. Konkrétne v druhej epizóde vedkyňa Ulana Khomyuk informuje, že explózia má silu vymazať celú populáciu Kyjeva, časť Minska a významné časti Sovietskeho zväzu, Litvy, Lotyšska, Bieloruska, Poľska, Československa, Maďarska, Rumunska a väčšinu Východného Nemecka. Podľa vedcov bola však takáto možnosť v dobe katastrofy málo pravdepodobná a zo strany scenáristov tak ide skôr o zveličenie pre väčší dramatický efekt.
- Snažili sa Sovieti využiť robotov na vyčistenie kontaminovaného prostredia? Táto informácia sa zakladá na pravde. Sovietska vláda totiž skutočne zvažovala vyčistiť zamorenú oblasť ovládanými robotmi. To sa však ukázalo ako nemožné, keďže roboty nedokázali v podobnom toxickom prostredí pracovať. Na scénu tak museli nastúpiť ľudia, z ktorých prišli mnohí o život.
- Havária helikoptéry Havária helikoptéry z druhej časti seriálu je vymyslená tak na 50 %. V skutočnosti k havárii naozaj došlo, avšak došlo k nej až dva týždne po explózii v Černobyle. Tvorca seriálu Craig Mazin priznal, že v tomto prípade (aj v niekoľkých ďalších) porušil chronológiu udalostí, aby divákom ukázal nebezpečenstvo výbuchu, a aby tým zvýšil dramatickosť celého seriálu.
- Bolo jednotkám prikázané zastreliť zvieratá s vysokým stupňom ožiarenia? Mrazivá scéna zo štvrtej epizódy, v ktorej vojaci strieľajú zvieratá z blízkosti reaktora, sa zakladá na skutočných udalostiach. Obyvatelia mesta Pripiať mali len 50 minút na to, aby si zbalili najnutnejšie veci. Svojich domácich miláčikov však nechali vo svojich domoch, keďže si mysleli, že sa skoro vrátia. Aby sa rádioaktivita ďalej nešírila, sovietski vojaci ich museli zastreliť.
- Existoval Vasilij Ignatenko a jeho tehotná žena? V tomto prípade sa filmári držali dobre zdokumentovaných faktov. Požiarnik Vasilij Ignatenko a jeho žena Ľudmila skutočne existovali. Ignatenko bol jeden z prvých, ktorý sa dostal na miesto katastrofy a v dôsledku ožiarenia musel byť hospitalizovaný. Jeho manželka ho navštívila aj napriek tomu, že bola tehotná. Ignatenko však napokon zomrel. Jeho manželka Ľudmila prežila, avšak jej dieťa zomrelo už po štyroch hodinách.
Spoveď Ľudmily Ignatenkovej: Úryvky z knihy Svetlany Alexijevičovej
Príbeh Ľudmily Ignatenkovej a jej manžela Vasilija sa stal jedným zo symbolov černobyľskej tragédie. Ich osud zachytila aj bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevičová vo svojej knihe Černobyľská modlitba. Z knihy pochádzajú úryvky, venované spovedi Ľudmily Ignatenkovej, manželky Vasilija Ignatenka, jedného z hrdinov černobyľskej katastrofy. Ženy, ktorú stratená láska poznačila na celý život.
"Klinika akútnej choroby z ožiarenia, zvyčajne to trvá štrnásť dní… V prvý deň ma v ubytovni celú zmerali dozimetrom. Odev, taška, peňaženka, topánky - všetko akoby „horelo“. A hneď mi to aj všetko vzali. Dokonca aj spodnú bielizeň. Nakoniec mi vedľa jeho postele pristavili malinkú stoličku. Bolo mu tak zle, že som už neodchádzala ani na minútku. Stále ma volal: „Ľusia, kde si? Ľusenka!“ Volal ma a volal…"
Ľudmila opisuje hrôzostrašné dni v nemocnici, kde sa starala o svojho umierajúceho manžela. S láskou a oddanosťou sa o neho starala, aj napriek tomu, že jej lekári hovorili, že pred ňou neleží jej manžel, ale rádioaktívny objekt.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
"Útržky akéhosi rozhovoru… Niekto ma utešuje: „Nesmiete zabúdať, že pred vami neleží váš muž, nie milovaný človek, ale rádioaktívny objekt s vysokým stupňom kontaminácie. Veď nie ste samovrah. Vzchopte sa.“ A ja ako bez rozumu stále opakujem: „Ale veď ja ho ľúbim! Kráčam po nemocničnom dvore: „Ľúbim ťa! Ľúbim ho!“ Vynášam misu: „Ľúbim ťa!“
Ľudmila spomína aj na posledné chvíle so svojím manželom, na ich rozhovory a na plány do budúcnosti.
"Noc. Ticho. Sme sami. Sústredene a pozorne na mňa hľadel a odrazu hovorí:„Tak by som chcel vidieť naše dieťa. Aké je?“„A aké meno mu dáme?“„Tak o tom už rozhodneš sama…“„Prečo ja sama, veď sme na to dvaja.“„Nuž, keď to bude chlapec, nech je Vasia a ak dievčatko - Nataška.“„Prečo Vasia? Jedného Vasiu už mám. Teba! Ešte stále som nevedela, ako ho ľúbim! On… Iba on… Ako slepá! Necítila som ani klopkanie pod mojím srdcom… Hoci som už bola v šiestom mesiaci. Myslela som si, že to dieťa v mojom vnútri, moja maličká, že je tam chránená."
Pripiať: Mesto duchov
Mesto Pripiať, kde Ľudmila a Vasilij žili, bolo postavené spolu s Černobyľskou atómovou elektrárňou. Pred haváriou to bolo moderné a prosperujúce mesto s takmer 50 000 obyvateľmi, z ktorých väčšinu tvorili mladé rodiny. V Pripiati sa rodili deti ako na bežiacom páse, mladé rodiny sem prichádzali za vidinou lepšieho života. V atómovom meste ich čakali veľkolepé vyhliadky. Kto pracoval v elektrárni, tešil sa z mnohých výhod.
Po havárii sa však Pripiať zmenil na mesto duchov. Všetci obyvatelia boli evakuovaní a mesto zostalo opustené. Dnes je Pripiať mementom černobyľskej tragédie a pripomienkou toho, aké ničivé následky môže mať jadrová energia, ak sa s ňou nezaobchádza zodpovedne.
Likvidátori: Hrdinovia v boji s radiáciou
Počas rokov 1986-1992 sa na likvidácii následkov černobyľskej havárie podieľalo približne 600 000 likvidátorov. Títo ľudia, často s nasadením vlastného života, odstraňovali rádioaktívne látky, stavali sarkofág nad zničeným reaktorom a zabezpečovali, aby sa radiácia nerozšírila do ďalších oblastí.
Medzi likvidátorov patrili aj hasiči, vojaci, baníci, lekári a vedci. Mnohí z nich boli vystavení vysokým dávkam radiácie, čo sa negatívne prejavilo na ich zdraví. Napriek tomu, s odvahou a odhodlaním plnili svoje povinnosti a zaslúžia si úctu a uznanie.
Dedičstvo Černobyľu
Černobyľská katastrofa mala obrovský dopad na životy ľudí, na životné prostredie a na celú spoločnosť. Táto udalosť nám pripomenula, aké dôležité je dbať na bezpečnosť jadrových elektrární a aké ničivé následky môže mať nezodpovedný prístup k jadrovej energii.
Ľudmila Ignatenko a jej príbeh sa stali symbolom lásky, obetavosti a tragédie. Jej osud nám pripomína, že aj v tých najťažších chvíľach je dôležité zachovať si ľudskosť a nádej.
Ľudmila Ignatenko dnes
Po smrti manžela sa Ľudmila nikdy nevydala a do hlavy si vzala jediný cieľ - porodiť zdravé dieťa. „Chcela som ho, pretože som vedela, že až potom sa budem cítiť na živá."
Po odvysielaní prvých častí seriálu Černobyľ začali Ľudmilu diváci šikanovať, telefonovali jej, dokonca ju zastavovali aj na ulici alebo sledovali domov. Vyčítali jej, že svojmu dieťaťu nedala žiadnu šancu na prežitie. Mnohí jej začali nadávať, že svoje dieťa napriek varovaniu lekárov zabila. Situácia sa dokonca vyhrotila až natoľko, že sa musela presťahovať. Autori seriálu natočili Černobyľ aj napriek tomu, že im na to Ľudmila nedala súhlas. Až po odvysielaní jej údajne niekto zavolal a ponúkol za príbeh 3-tisíc dolárov. "Myslela som si, že si robia srandu, neverila som im," priznáva pre stanicu BBC. Tvorcovia seriálu však tvrdia, že to nie je pravda. S Ľudmilou údajne komunikovali pred aj po natočení Černobyľa a dokonca jej navrhli, aby v ňom účinkovala. „Ľudmila dostala príležitosť porozprávať v seriáli svoj životný príbeh," ohrádza sa voči jej slovám HBO.