Očkovanie proti tuberkulóze (TBC), známe tiež ako BCG vakcinácia, je téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie medzi odborníkmi, lekármi a rodičmi. V súčasnosti sa v Európe stretávame s rôznymi prístupmi k tejto problematike, pričom Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa očkovanie proti TBC stále vykonáva, hoci s určitými zmenami v priebehu rokov. Tento článok sa zameriava na aktuálne trendy, argumenty pre a proti očkovaniu, možné riziká a komplikácie, ako aj na pohľad rôznych odborníkov a rodičov na túto problematiku.
História a súčasnosť BCG vakcinácie na Slovensku
V minulosti bolo očkovanie proti TBC na Slovensku povinné a plošné. Avšak, v priebehu rokov sa prístup k tejto vakcinácii menil. Dôvodom boli klesajúce počty prípadov TBC v Európe a tiež obavy z možných vedľajších účinkov vakcíny. V súčasnosti už nie je povinné preočkovanie detí v 11 rokoch, ako to bolo kedysi.
V roku 2005 sa na stretnutí EuroTB konštatovalo, že okrem Slovenska vykonávajú revakcináciu v strednej a západnej Európe už len Bulharsko. Poľsko bolo poslednou stredoeurópskou krajinou, ktorá zrušila revakcináciu.
Argumenty pre zrušenie revakcinácie
Odborníci poukazujú na to, že Slovensko zostáva s politikou revakcinácie prakticky osamotené v strednej a západnej Európe. Nerevakcinujú ani štáty s rizikovejšou populáciou a geografickou situáciou. Žiadna medzinárodne uznávaná vedecká inštitúcia neodporúča vykonávanie BCG revakcinácie. Všetkých sedem vykonaných štúdií bolo negatívnych, vrátane fínskej štúdie, ktorá prebiehala za veľmi podobných epidemiologických podmienok ako na Slovensku.
Revakcinácia navyše môže skresľovať výsledky tuberkulínového testu a je ekonomicky neefektívna. Na základe týchto argumentov sa dá predpokladať, že prípadné zrušenie revakcinácie by neohrozilo populáciu Slovenska zvýšením výskytu TBC.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Rizikové skupiny a kontrolné mechanizmy
Napriek klesajúcemu výskytu TBC na Slovensku, je potrebné brať do úvahy príchod cudzincov, ktorých zdravotný stav nie je vždy možné overiť. Ich podiel na incidencii TBC sa zvyšuje a v súčasnosti tvorí približne 13 percent prípadov. V prípade zrušenia revakcinácie je nevyhnutné zabezpečiť adekvátne protiopatrenia, ako je systematická kontrola rizikových skupín.
Slovenskí pneumológovia si uvedomujú tento problém a nechcú zrušiť ani jeden článok dohledu nad tuberkulózou bez vytvorenia adekvátnych protiopatrení. Cieľom je zabezpečiť, aby bol boj proti tuberkulóze aj naďalej účinný.
Komplikácie po BCG vakcinácii
Od roku 2001 pretrváva zvýšený výskyt komplikácií po BCG vakcinácii, ktoré súvisia s viacerými faktormi:
- Druh a dávka vakcíny
- Technika aplikácie
- Vek očkovaného
- Iné očkovania
Dnes používaná dánska vakcína SSI Copenhagen je z dánskeho kmeňa 1331, rovnako ako predtým používaná vakcína Behring. Dávka je tiež porovnateľná, takže zvýšený výskyt komplikácií nesúvisí so zmenou vakcíny.
Technika aplikácie a vek očkovaného
Očkovanie v pôrodniciach dávkou vakcíny 0,05 ml s prísnou intradermálnou aplikáciou musí vykonávať erudovaný lekár s dostatočnou praxou. Najväčší výskyt komplikácií je u detí očkovaných po pôrode. Deti, ktoré sú očkované proti hepatitíde B a BCG vakcinácia sa vykonáva až medzi 7. až 12. mesiacom veku, majú BCG komplikácie v minimálnom počte. Kostné komplikácie po BCG vakcinácii sa vyskytujú len u detí očkovaných po pôrode.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
U detí s vrodeným defektom imunity, ktoré sú kalmetizované po pôrode, hrozí generalizácia infekcie s letálnym priebehom.
Vplyv iného očkovania
Významný vzostup lokálnych komplikácií nastal po zavedení tetravakcíny DiTePeHib spolu s vakcínou proti hepatitíde B v roku 2001. Tieto komplikácie sa objavujú aj po aplikácii Infanrixu, poliovakcíny, pentavakcíny a hexavakcíny. Rozbor prípadov ošetrených s BCG komplikáciami preukázal, že výskyt týchto druhotných komplikácií tvorí až polovicu všetkých komplikácií.
Nezáleží na druhu vakcíny, ale na príliš krátkom intervale medzi BCG vakcináciou a ďalším očkovaním. Ďalšie očkovanie sa môže podať až po zhojenej jazve po BCG vakcinácii, čo býva najskôr vo veku 3 mesiacov, ale mnohokrát aj neskôr. Ideálny interval by bol aspoň 6 mesiacov.
Návrhy na zmenu očkovacieho kalendára
Na zníženie počtu BCG komplikácií je potrebné zlepšiť techniku očkovania v pôrodniciach. Druhotné komplikácie po ďalšom očkovaní by sa podarilo znížiť predĺžením intervalu medzi BCG vakcináciou a ďalším očkovaním aspoň na 6 mesiacov. Predĺženie odporúčané MZ od 1. septembra 2005 na 12 týždňov situáciu nerieši, pretože väčšina detí je už dnes očkovaná v tomto termíne alebo dokonca neskôr.
Česká pneumologická a ftizeologická spoločnosť odporučila zmenu očkovacieho kalendára, kde by sa primovakcinácia proti TBC posunula medzi 7. až 12. mesiac dieťaťa, ako je tomu u detí očkovaných po narodení proti hepatitíde B. Tento návrh má niekoľko výhod:
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- Vymizne problém s dodržaním správnej techniky očkovania v pôrodníciach.
- Vymizne riziko očkovania detí s vrodeným defektom imunity.
- Vymiznú kostné komplikácie, ktoré vznikajú len u detí očkovaných po pôrode.
- Vymiznú druhotné komplikácie a nedôjde k narušeniu očkovacieho kalendára ich protrahovaným hojením.
Pohľad rodičov a odporcov očkovania
Niektorí rodičia majú obavy z vedľajších účinkov očkovania a odmietajú už prvú povinnú vakcínu proti tuberkulóze hneď v pôrodnici. Radikálni odporcovia očkovania poukazujú na príbalové letáky vakcín, kde sa uvádzajú možné ťažké reakcie, ako náhly pokles krvného tlaku, poruchy vedomia až bezvedomie, záchvaty, ťažkosti s dýchaním a prehĺtaním, celkový kolaps organizmu a anafylaktický šok.
Na druhej strane, zástancovia očkovania tvrdia, že aj keď sú rodičia presvedčení o rizikách vakcíny, nemajú právo ju svojmu dieťaťu odoprieť.
Skúsenosti lekárov a rodičov
MUDr. Peter Hrabčák, gynekológ, sa osobne angažuje a pripomína riziká detského očkovania. Jeho dcéra dostala cukrovku a autoimúnnu hepatitídu dva týždne po zaočkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Hrabčák zdôrazňuje, že ak sa vakcinácia uskutoční v nesprávny čas, môže spustiť katastrofu.
Podľa neho vakcinácia, podobne ako infekcia, môže vyvolať iné ochorenia: diabetes, astmu, ekzémy, psoriázu, rôzne neurodegeneratívne choroby. MUDr. Hrabčák si myslí, že za deti majú slobodne rozhodovať rodičia.
Na druhej strane, existujú aj rodičia, ktorí majú pozitívne skúsenosti s očkovaním. Jedna matka trojročného Danka po preočkovaní hexavakcínou opuchla a očervenela celá nožička. Našťastie pomohli antibiotiká. Táto skúsenosť ju však prinútila prehodnotiť očkovanie a uprednostňuje len tie povinné.
Názory odborníkov na očkovanie
Odborníci varujú pred zničením krehkých hraníc. V populácii môžu bez problémov žiť neočkované deti len za predpokladu, že ich nie je veľa. Kampane proti vakcinácii považujú za podvod. Slobodná voľba môže fungovať len dovtedy, kým nestrhne prílišné masy priaznivcov. Potom sa poruší rovnováha a začnú hroziť epidémie, ktoré mladí rodičia podceňujú.
MUDr. Pavol Šimurka, prednosta a primár Pediatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne, vysvetľuje, že každé očkované dieťa je chránené, zatiaľ čo neočkované dieťa má väčší problém, pretože ho nič nechráni. Ak je obyvateľstvo na 95 percent zaočkované, sú zabezpečené aj deti, ktoré rodičia odmietli dať zaočkovať. Ak sa čísla preklopia pod 95-percentnú hranicu, môžu nastať komplikácie.
Šimurka zastáva názor, že spomínaných päť percent má zostať vyhradených pre deti, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov, nie pre rodičov, ktorým sa očkovanie jednoducho nepozdáva.
Argumenty odporcov a zástancov očkovania
Odporcovia tvrdia:
- Nikto nevyšetrí novorodenca pred očkovaním, či nemá poruchu imunity, a práve to môže spôsobiť katastrofu.
- V hre sú poruchy od ľahkej mozgovej dysfunkcie cez poruchy učenia, správania až po autizmus.
- Súvislosť s očkovaním sa ťažko dokazuje.
- Vo svete existujú inštitúcie na odškodňovanie obetí očkovania.
- Historický ústup najvážnejších chorôb je nepopierateľný, ale nevďačíme zaň očkovaniu, ale hygiene a lepším životným podmienkam.
- Vedľajšie nežiaduce účinky očkovania sú trojnásobne vyššie riziko ako pravdepodobnosť, že dieťa ochorie práve na to, pred čím ho má vakcína chrániť.
Zástancovia tvrdia:
- Novorodenec má prázdny imunitný systém.
- Infekčné ochorenia sa najviac týkajú malých detí.
- Imunita, ktorú získame prirodzeným prekonaním infekcie, je často silnejšia ako tá z očkovania.
- Vakcína je iná ako liek.
- Istý počet detí, u ktorých sa objaví cukrovka, bol v rovnakom čase zaočkovaný, ale sledovanie vždy ukázalo, že to bola náhoda.
- Vakcíny neobsahujú vysoko jedovatú ortuť. Obsahujú stopy organickej etylortute, čo je dezinfekčná látka, ktorú organizmus vylúči.
- Očkovacie látky neobsahujú bunky z potratených detí.
Účinnosť očkovania a nežiaduce účinky
Účinnosť očkovania nie je vždy 100-percentná, niekedy dosahuje aj menej ako 80 percent (napríklad BCG vakcína proti TBC). Očkovanie nezaručuje imunitu, ale len dostatok protilátok proti danej chorobe. Trvanie ochrany sa líši (napríklad cca 15 rokov u tetanu, ale len cca 5 rokov u čierneho kašľa).
Nežiaduce účinky (NÚ) očkovania môžu byť rôzne, od miernych (napríklad začervenanie, opuch, bolesť v mieste vpichu) až po závažné (napríklad anafylaktický šok, astma, alergie, cukrovka 1. typu, epilepsia, autizmus a poruchy autistického spektra, poškodenie nadobudnutých schopností, ochrnutie, rôzne zápalové ochorenia, rakovina či smrť).
Povinnosti lekárov a práva pacientov
Lekári majú povinnosť hlásiť každé podozrenie na nežiaducu reakciu po podaní vakcíny. Pacienti majú právo na informácie o očkovaní, vrátane zloženia vakcíny, účinnosti a možných nežiaducich účinkov.
tags: #letaky #ockovanie #proti #tuberkuloze