Letné mesiace a tropické teploty nás lákajú k vode. Mnohí majú na dvore bazén a deti milujú vodu. Je dôležité si uvedomiť, že utopenie prebieha potichu. Deti majú ťažisko tela odlišné od dospelých kvôli väčšej hlave. Ak dieťa spadne tvárou do vody, nemusí byť schopné postaviť sa, pretože na to nie je motoricky pripravené.
Sekundárne utopenie: Mýtus alebo realita?
Veľa rodičov sa obáva takzvaného sekundárneho utopenia, ktoré sa má prejaviť po niekoľkých hodinách alebo dňoch. Stovky detí denne prehltnú alebo vdýchnu malé množstvá vody pri hraní sa vo vode a z lekárskeho hľadiska to nie je nebezpečné. Sekundárne utopenie je nebezpečné vtedy, ak sa dieťa naozaj topilo a bolo zachránené. V takom prípade môže dôjsť k pľúcnemu edému alebo akútnemu respiračnému distress syndrómu. Následné príznaky sú kašeľ, zrýchlené dýchanie, zvracanie a horúčka. Zhoršenie môže nastať aj za pár hodín. Ak sú príznaky po prehltnutí vody pri plávaní závažnejšie ako po "zabehnutí" nejakého nápoja, vyhľadajte lekársku pomoc. Sekundárne utopenie je zriedkavé a najviac nešťastí sa stane, keď sa na deti nedáva dostatočný pozor.
Dohľad nad deťmi: Technika pilotov
Pri dohliadaní na deti môže byť nápomocná technika, ktorú používajú aj piloti lietadla. Dohodnite sa s partnerom alebo inou dospelou osobou, že na deti bude dohliadať len jedna osoba. Táto osoba vie, že má za deti plnú zodpovednosť a na to sa koncentruje. Oveľa menej nehôd sa stáva, keď na deti dáva pozor jedna osoba, na rozdiel od situácií, keď je na mieste viac dospelých, ale nikto "poriadne".
Suché a sekundárne utopenie: Vysvetlenie pojmov
Už niekoľko rokov rezonujú v médiách prípady tzv. suchého utopenia malých detí na kúpaliskách. Suché a sekundárne utopenie sú mylné medicínske pojmy, pre rodičov sa stali strašiakmi. Deti sa neutopia vo vode, ale zadusia následkom predchádzajúceho topenia či vdýchnutia vody pri ponáraní, šantení, potápaní, skákaní do vody či vyhadzovaní do vzduchu a následnom ponorení. Lekári varujú, že suché a sekundárne utopenie sú vlastne mylné medicínske pojmy, pre rodičov sa stali strašiakmi.
Suché utopenie
Suché topenie je reflex, kedy dochádza k podráždeniu hlasiviek a tým k ich stiahnutiu. Na to stačí minimálne množstvo vody. Dýchacie cesty sa uzatvoria a tým je zamedzený prísun kyslíka a nastáva dusenie. Voda sa v prípade „suchého utopenia“ nedostane vôbec do pľúc, stačí ju vdýchnuť do dýchacích ciest. Dôjde tak k podráždeniu hlasiviek, stiahnutiu hrdla, teda uzavretiu, čo vedie ku kŕčom, ťažkostiam s dýchaním a uduseniu. Toto reflexívne uzavretie sa volá laryngospazmus, je to akútny, život ohrozujúci stav. Spojený je s obtiažnym dýchaním a rozprávaním, počuteľne sípavým dychom a kašľom, nedostatkom kyslíka a bolesťou na hrudníku, ospalosťou a nezvyčajným správaním, niekedy tachykardiou.
Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca
Sekundárne utopenie
Pri sekundárnom utopení prenikne voda až do pľúc a zadusenie môže nastať aj pár hodín po topení sa. Dieťa vodu vykašle, ale nie všetku. Tá zvyšková voda spôsobí fatálne následky. Rozvinie sa pľúcny edém, objaví pena na ústach. Naopak v prípade „sekundárneho utopenia“ sa voda do pľúc dostane pri topení alebo vdýchnutí, to však neznamená, že nutne spôsobí problémy. Dieťa naň reaguje zvyčajne kašľaním - je to prirodzená reakcia tela na cudzie teleso v pľúcach či dýchacích cestách. Nechajte ho preto kašľať, koľko potrebuje. Väčšina detí a dospelých je po topení sa a nabraní vody do pľúc v poriadku (teda sa z tohto stavu dostanú spontánne), v zriedkavých prípadoch sa však stáva, že niekoľko hodín po tomto incidente dôjde v pľúcach k zápalu (iritácii vnútornej sliznice, výstelky pľúc), v dôsledku čoho sa tu hromadí tekutina a dieťa vykazuje nepravidelné, namáhavé alebo zrýchlené dýchanie. Má problém „chytiť dych“, nadmerne kašle, pľúca si neplnia svoju funkciu, teda pre nízke hladiny kyslíka a vysoké kysličníka uhličitého je veľmi unavené až letargické, ospalé, dezorientované, nezreteľne rozpráva a chce sa mu spať.
Príznaky, ktoré by ste mali sledovať
Keďže dieťa má problémy s rozprávaním, veľakrát nie je schopné vyjadriť a popísať, čo mu v skutočnosti je, preto je dôležité dieťa monitorovať a všímať si akékoľvek nezvyčajné príznaky 6-24 hodín po topení sa v bazéne, na kúpalisku, v mori, jazere. Pripomíname, že k topeniu môže dôjsť aj doma vo vani, pri hraní sa s kýblikom vody, kdekoľvek v plytkej vode. Veľakrát stačí krátke ponorenie napríklad pri vyhadzovaní dieťaťa do vody ako zdanlivo nevinnej hre, ktorú mnohí z rodičov nevnímajú ako ohrozenie.
Ak si u dieťaťa po incidente s topením všimnete aj po niekoľkých hodinách (do 4-8 hodín a v priebehu 16 hodín dochádza k zhoršovaniu), že excesívne kašle, sipivo dýcha alebo lapá po dychu, bolí ho na hrudníku, vykašliava tekutinu a je extrémne unavené, patrí do rúk lekára či lekárky, teda neváhajte sa s ním vybrať na pohotovosť. Všimnúť si môžete aj zmeny správania (nespráva sa ako zvyčajne), nezvyčajné nie je ani zvracanie či zvýšená teplota, zmeny vo farbe pokožky (bledosť, modranie pokožky, pier).
Ak už k nehode došlo a dieťaťu sa dostala voda do dýchacích ciest, je nutné ho dve až tri hodiny dôkladne sledovať. Všímajte si:
- ťažkosti s dýchaním a rozprávaním
- nezvyčajný kašeľ
- vykašliavanie vody
- bolesť v hrudníku
- nadmerná únava a ospalosť
- nezvyčajná podráždenosť
- vracanie
- neschopnosť prijímať tekutiny
- pocit chladu
Topenie u malých detí: Tichý zabijak
Najhoršie je, že sa topenie deje často ticho, nenápadne, neočakávane a priveľmi rýchlo. Malé deti či bábätká totiž počas topenia vôbec nevyzerajú, žeby mali nejaké problémy. Bábätká a malé deti počas topenia ani nemusia hýbať rukami, chcú len ich pomocou dostať nad hladinu vody tvár a hlavu, aby sa nadýchli, chcú sa nad ňu vytiahnuť, čo môže zmiasť, pretože to vyzerá ako nevinná hra. Ich ústa však ostávajú pod hladinou, často otvorené, nehýbu hlavou, oči sklené alebo s prázdnym pohľadom, zavreté či široko roztvorené, snažia sa plávať, ale bez úspechu. Mnohé sa snažia pretočiť na chrbát, lapajú po vzduchu.
Prečítajte si tiež: Bábätko a bazén: Čo treba vedieť?
Vašou úlohou je čo najskôr dostať dieťa z vody von, jednať podľa toho, či je pri vedomí alebo nie a v prípade potreby privolať zdravotnú pomoc. Podľa štatistík je však 95% detí po tom, ako sa nehodou potopili pod vodu, v poriadku.
Tri možné scenáre pri topení
Keď sa dieťa dostane pod vodu, existujú tri možné scenáre:
- Dieťa je pri vedomí a kašle, lebo voda mu podráždila dýchacie cesty. Treba ho nechať kašľať.
- Dieťa je v bezvedomí, ale dýcha. V takom prípade ho treba obrátiť do stabilizovanej polohy naboku, aby žalúdočný obsah nezatiekol do dýchacích ciest.
- Dieťa je v bezvedomí a nedýcha, dochádza k zastaveniu krvného obehu. Začíname oživovať. Potrebuje dostať čím skôr kyslík, čím skôr externý defibrilátor na laické použitie, neprestajne stláčať hrudník… Prvá pomoc je rovnaká.
Prvá pomoc pri vdýchnutí vody
- S dieťaťom treba vyjsť z vody už pri náznaku topenia sa alebo po vdýchnutí väčšieho množstva vody.
- Pľúca treba zbaviť vody, teda dieťa umiestnite do polohy naboku alebo na bruchu.
- Ak dieťa dýcha, musí si oddýchnuť a upokojiť sa.
- Dýchacie cesty by mal v každom prípade skontrolovať lekár či lekárka.
- Ak dieťa nedýcha, tak treba zahájiť KPR (kardiopulmonálna resuscitácia: 5 základných vdychov na úvod so zaklonenou hlavičkou a zapchatým nosom, stláčanie hrudníka 15x za sebou a dýchnutie 2x, opakujte).
- Pri bezvedomí po topení sa treba dať dieťa do stabilizovanej polohy a bezodkladne volať 155.
Ak vaše dieťa kašle, ide o obranný, prirodzený kašeľ (môže trvať aj 2-3 minúty). Ak ide o sladkú vodu, tá sa zvyčajne do sekundy vstrebe do krvného obehu. Ak by išlo o väčšie množstvo vody, vždy sledujte zmeny správania, telesné prejavy s odstupom niekoľkých hodín.
Po príchode na urgent bude vaše dieťa s najvyššou pravdepodobnosťou odoslané do nemocnice na pozorovanie. To je najdôležitejšie. Veľa závisí na tom, či bolo alebo nebolo v bezvedomí, či pravidelne dýcha. Je možné, že mu spravia RTG hrudníka, krvné testy. Ak sa stav zhorší, lekári a lekárky podajú dieťaťu kyslík, intravenózne tekutiny, ak treba, tak podporu dýchania (intubácia) - veľa však závisí na stave dieťaťa a ďalších symptómoch.
Resuscitácia krok za krokom
- Ak sa len nahltalo vody, nechajte ho poriadne vykašľať v predklone, aby sa dýchacie cesty vyčistili.
- Položte dieťa na rovnú plochu, hlavu mu dajte do záklonu, otvorte ústa a zistite či dýcha.
- U batoliat vdychujeme vzduch súčasne do nosa aj do úst. Hlávka musí byť v záklone, aby boli dýchacie cesty voľné a vzduch mohol prúdiť. Pri väčších deťoch prevádzame vdychovanie rovnako ako u dospelých - prstami zachytíme nos a vdychujeme vzduch do úst dieťaťa. Ak je hlava v správnom záklone a zapadnutý jazyk nebráni priechodu vzduchu, bude sa hrudník dieťaťa zdvíhať.
- Srdce masírujeme len v prípade, že nenahmatáme pulz, aby sme dieťaťu neublížili nepotrebnou masážou. Dojčatám masírujeme srdiečko len veľmi jemne špičkami prstov. Svaly ani kosti nie sú u nich príliš pevné, a preto sa srdce dostáva do pohybu aj pri jemnej kompresii. Pri väčších deťoch musí byť tlak silnejší, buďte však opatrní, aby ste dieťaťu nezlomili rebrá. Pri deťoch do ôsmych rokov vykonáme 1 nádych a 5 stlačení hrudníka.
Prevencia utopenia
- Dieťa má mať dozor pri vode minimálne do 15 rokov. V žiadnom prípade ich nenechávame bez dozoru. Dieťa musí mať vždy hlavu nad vodou.
- Akonáhle je dieťa vo vode, dozorujúca osoba nesmie z neho spustiť oči. Dieťa sa dokáže utopiť v priebehu pár sekúnd doslova. Dôležitý je nepretržitý, doslova očný kontakt s dieťaťom.
- Pozor na kúpacie kolesá a hračky, dávajú len falošný pocit bezpečia a nemožno sa na ne spoliehať na 100%.
- Ak si potrebujete odskočiť alebo sa odvrátiť, vždy požiadajte niekoho iného, aby dieťa sledovalo.
- Používajte záchranné vesty, ak s dieťaťom idete napr. na čln, splav.
- Používajte rukávniky a koleso, ak ešte nevie plávať - no pozor - tieto prostriedky dávajú falošný pocit bezpečia a nie sú 100% bezpečné - dieťa môže z kolesa vykĺznuť, podľahnúť panike.
5 základných bodov prevencie
- Čím skôr prihláste dieťa na plavecký kurz alebo ho naučte sami plávať, plus pridajte inštrukcie, čo treba robiť, ak sa dostane pod hladinu. Zistilo sa, že aj deti vo veku 1-4 rokov dokážu nasledovať formálne plavecké inštrukcie z kurzov, teda je nepravdepodobnejšie, že sa budú topiť. Aj u detí, ktoré vedia plávať, sa však môže stať, že sa vo vode dostanú do problémov. Preto SLEDOVANIE dieťaťa je základ.
- Učte deti, aby vždy predtým, než sa ponoria do vody, zatvorili ústa a chytili si nos. Platí to pri šmykľavkách aj toboganoch, vyhadzovaní do vzduchu a do vody. Poučte deti, aby vodu neprehĺtali, nesnažili sa pod vodou nadýchnuť. Uistite sa, že je v strehu a pozorné.
- Ak je dieťa unavené, nedovoľte mu ostávať ďalej vo vode, ale nechajte ho oddýchnuť si, prípadne ho vytiahnite von z vody občerstviť sa, napiť.
- Nebráňte dieťaťu v kašli. Ak po kúpaní kašle, podporujte ho v tom každých 10-15 minút. V prípade, že vykašle veľa tekutiny, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
- Pri potápaní malých detí zvoľte radšej potápačské okuliare s prekrytými nosnými dierkami, aby sa cez ne nedostala voda ďalej do dýchacieho traktu. Možno to pre ne bude menej pohodlné, ale určite sa oplatia viac.
Nebezpečné situácie vo vode
Aj zdanlivo nevinná situácia sa vo vode môže obrátiť v život ohrozujúci stav. Obzvlášť pri bláznivých hrách, pri ktorých sa dieťa nečakane rýchlo potopí pod hladinu vody je nutné, aby bol rodič vždy na blízku a nenechal dieťa po ponorení spanikáriť. Rizikové sú najmä preto, lebo je počas nich znížená obozretnosť.
Prečítajte si tiež: Ako kúpať novorodenca s kolikami
- Dieťa vyhadzujeme do vzduchu a ono sa následne ponára hlboko pod vodu.
- Dieťa niekto nečakane sotí do vody alebo sa mu zavesí vo vode na ramená. Nestihne sa dostatočne nadýchnuť a zapchať si nos, keďže sa zľakne a situáciu neočakávalo. Voda sa sa mu môže dostať do dýchacích ciest.
- Dieťa pláva vo vode a následne môže dostať kŕč a začať sa topiť, kým mu je podané záchranné koleso.
- Dieťa vdýchne vodu pri skákaní alebo spúšťaní sa na tobogáne, prípadne si udrie hlavu. Dopadne do neočakávane hlbokej vody, alebo si nestihne zapchať nos a nadýchnuť sa.
- Ide napríklad o prípady, keď sa dieťa zamotá do rastliny, prípadne narazí nohou do niečoho pod vodou a utrpí bolesť, ktorá mu znemožní ďalej plávať.
Suché a sekundárne topenie sa - mýty a fakty
Väčšina ľudí tiež predpokladá, že po záchrannej akcii, keď je dieťa von z vody, prestáva byť v ohrození. V drvivej väčšine prípadov je to aj pravda a po vdýchnutí malého množstva vody sa telo samo múdro vykašliavaním vody z pľúc zbaví. Kašeľ je prirodzeným mechanizmom, ktorý pľúcam v tejto očiste pomáha. V tejto súvislosti sa už niekoľko rokov spomína suché a sekundárne topenie sa. Nie sú to korektné medicínske názvy, avšak boli spopularizované práve lekármi a médiá či verejnosť ich používajú dodnes. Americká akadémia pediatrov oficiálne neodporúča používanie termínov suché a sekundárne utopenie, a podporuje lekárov v správnej formulácii, že topenie alebo utopenie nemôže u človeka nastať mimo vody oneskorene a bezdôvodne, bez toho, aby mal od začiatku po topení sprievodné príznaky. Hoci tieto termíny vo svojej podstate vyznievajú nekorektne, a preto aj viacerí odborníci žiadajú o zastavenie ich používania, stále sa používajú nielen v médiách, ale aj lekármi. Dôvodom je, že reprezentujú symptómy ako dusivý kašeľ, pľúcny edém, zmätenosť, a iné, ktorými môže trpieť aj človek po úspešnej záchrannej akcii a zostane mu voda v dýchacích cestách, resp. v pľúcach. Odborníci hlavne zdôrazňujú, že neexistuje utopenie ako príčina smrti, ak sa človek predtým netopil. Ak sa človek topil a nedostal následne adekvátnu pomoc, mohla sa tekutina dostať do jeho pľúc a spôsobiť mu závažné dýchacie ťažkosti. Ak sa však človek viac ako šesť hodín po topení cíti v poriadku, nemusí sa bežne obávať, že by bolo jeho zdravie v ohrození. Ak napriek tomu pretrvávajú príznaky ako napríklad dusenie, je vhodné navštíviť lekára a vylúčiť ďalšie sprievodné ochorenia. Pojmom suché topenie sa v minulosti označovali prípady, keď prehltnutá voda ostala v dýchacích cestách, následkom čoho sa hlasivky stiahli do kŕča a spôsobili nepriechodnosť kyslíka k pľúcam. Pojem sekundárne alebo oneskorené “topenie” dnes referuje k prípadom, keď topiaci sa následne nedostane adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Nejde pri ňom o klasické topenie sa, ale o následok topenia sa. Oba tieto termíny v posledných rokoch vyvolávali obavy rodičov, že dieťa aj bez topenia a bez akýchkoľvek ťažkostí môže byť po odchode z vody v ohrození. O korektnej diagnóze, ktorá sa vyskytuje po topení hovoria lekári napríklad o aspiračnej pneumónii. Ide o zápal pľúc spôsobený vdýchnutím nejakého predmetu alebo tekutiny. Pri mokrom topení sa vnikne voda až do pľúc a spôsobí následné udusenie sa.
tags: #kupanie #babatka #vdychnutie #vody