Výrok Ježiša Krista: "Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň," je často citovaný, no nie vždy správne pochopený. Táto veta, nachádzajúca sa v evanjeliách, podnecuje k zamysleniu nad tým, aké vlastnosti by sme si mali osvojiť, aby sme boli hodní vstúpiť do Božieho kráľovstva.
Kontext výroku
Je dôležité si uvedomiť kontext, v ktorom Ježiš tieto slová vyslovil. Ľudia k nemu prinášali deti, aby sa ich dotkol, ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: "Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie." Následne dodal: "Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň." A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich.
Ježiš tu teda využíva prítomnosť detí ako príležitosť na vyučovanie o podstate Božieho kráľovstva. Učeníci pravdepodobne vnímali deti ako nedôležité, bezvýznamné, a preto ich chceli od Ježiša odohnať. Ježiš však ukazuje, že práve v jednoduchosti a pokore detí sa skrýva kľúč k Božiemu kráľovstvu.
Interpretácie a pochopenie
Existuje niekoľko interpretácií tohto výroku, pričom niektoré sú mylné a vedú k nesprávnym záverom.
Mylné interpretácie
Niektorí ľudia interpretujú tieto slová tak, že deti by mali byť krstené hneď po narodení, aby sa im odpustil dedičný hriech. Argumentujú tým, že dieťa je od narodenia hriešne a potrebuje krst na očistenie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Správne pochopenie
Avšak, keď sa pozrieme na grécky rukopis, slovo "ako" - "hos" - znamená "ako, tým spôsobom" ako príslovka porovnania. Ježiš nehovorí, že kto neprijme kráľovstvo Božie v tom čase, keď je dieťa, ale hovorí, kto neprijme kráľovstvo Božie tým spôsobom, ako dieťa…
Pokiaľ by platil len prvý variant, nikto iný ako deti by nemohol vojsť do Božieho kráľovstva, podľa 14. verša by len im patrilo Božie kráľovstvo. Tak by nedávali zmysel viaceré verše Nového Zákona napr. Dôvod pre ktorý sa potrebujeme narodiť znovu sú naše vlastné hriechy.
Tento verš z listu Rimanom nám hovorí, že nie sme vinní z hriechu Adama, prvého človeka. On bol prvý kto zhrešil - prestúpil Boží príkaz a cez jeho rozhodnutie tak prišiel hriech na svet, ale z jeho hriechu bol vinný on sám a nikto iný. Eva bola takisto vinná zo svojho vlastného hriechu a Boh im to obom povedal keď obaja dostali trest za svoj vlastný hriech a obaja zomreli za svoj vlastný hriech - zomreli duchovne oddelením od Boha. List Rimanom nám hovorí, že smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili, nie pretože zhrešil Adam a Eva. Kým človek nezhreší, duchovne nezomrie a nepotrebuje sa tak narodiť znovu. Deti sa nerodia s hriechom zdedeným od Adama, alebo kohokoľvek iného. Kým samé, potom ako poznajú dobré a zlé, nezhrešia nie sú vinné zo žiadneho hriechu.
Ježiš tu zdôrazňuje potrebu pokory, dôvery a otvorenosti, ktoré sú typické pre deti. Deti sa nesnažia zaslúžiť si lásku a prijatie, jednoducho ich prijímajú. Podobne by sme mali pristupovať aj k Božiemu kráľovstvu - s pokorou a dôverou, bez snahy zaslúžiť si ho.
Vlastnosti detí ako vzor pre prijatie Božieho kráľovstva
Aké konkrétne vlastnosti detí by sme si teda mali osvojiť?
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Pokora: Deti sú prirodzene pokorné a nepreceňujú svoje schopnosti. Uznávajú, že potrebujú pomoc a vedenie od dospelých.
- Dôvera: Deti dôverujú svojim rodičom a iným dospelým, ktorí sa o ne starajú. Veria, že ich ochránia a zabezpečia im všetko potrebné.
- Otvorenosť: Deti sú otvorené novým skúsenostiam a učeniu. Sú zvedavé a ochotné učiť sa od druhých.
- Úprimnosť: Deti sú úprimné a nepretvarujú sa. Hovoria to, čo si myslia, a necítia potrebu skrývať svoje pocity.
- Odpustenie: Deti sú ochotné odpúšťať a nezazlievajú. Rýchlo zabúdajú na krivdy a sú pripravené na zmierenie.
- Závislosť: Uvedomujú si svoju závislosť na Bohu a prijímajú Jeho vedenie.
- Viera: Majú jednoduchú a neotrasiteľnú vieru v Boha.
- Radosť: Prežívajú radosť z maličkostí a vedia sa tešiť zo života.
"Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi..". Všetci sme však vo svojom živote zhrešili a potrebujeme odpustenie hriechov, potrebujeme si úprimne, ako deti, uvedomiť, že sme nežili tak ako chce náš Otec. Možno sme ani nevedeli, že máme Otca, ktorý sa o nás každý deň stará a ktorý nás miluje. On túži, aby sme sa narodili znovu, bez ohľadu na to ako dlho sme žili bez Neho.
Ježiš nepropaguje detinskosť, ani sa nesnaží o nejaký romantický postoj voči deťom. On sa snaží zdôrazniť, že Božie kráľovstvo je úplne zadarmo, že je jednoducho darom. Deti si vážia dar, lebo vedia, že si ho nemohli zaslúžiť. Voči Bohu sme všetci deťmi. Nemáme na to, aby sme si to, čo nám Boh dáva a čo pre nás robí, nejako zaslúžili. Dary Božie a hlavne dar spásy sa zaslúžiť nedajú, sú jednoducho darom.
Druhou prednosťou, ktorú dieťa (oproti dospelým) má, je jeho budúcnosť. Byť dieťaťom znamená prijať fakt, že aj keď som napojený na minulosť, môj život je predsa zameraný na budúcnosť. Toto sa dá chápať dvoma spôsobmi. Prvým je pohľad na môj hriešny život. Mnohí z nás nie sme dosť opatrní a často podceňujeme svoje pády. Precitneme až vtedy, keď zistíme, že sme sa vo svojich hriechoch zamotali a že zlo, ktoré sme popáchali, nám už prerástlo cez hlavu. Byť ako dieťa však znamená prestať sa upriamovať na svoju minulosť. Byť dieťaťom obsahuje v sebe možnosť nového života, možnosť znovu sa narodiť, ako to zdôrazňuje Ježiš vo svojom rozhovore s Nikodémom: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 3-5). To narodenie sa znova prebieha pri krste, ale aj pri každej spovedi. Teda vždy, keď konám pokánie, sa znova rodím ako dieťa.
Duchovné detstvo
Pápež Benedikt XV. hovoril o „duchovnom detstve“ ako o tajomstve svätosti. Toto duchovné detstvo sa zakladá na dôvere v Boha a na "slepom" odovzdaní sa do Jeho láskavých rúk. Ono predovšetkým vylučuje cit pyšnej sebadôvery, potom domýšľavosť, že čisto ľudskými prostriedkami možno dosiahnuť nadprirodzený cieľ a klamnú domnienku, že si postačíme sami v hodine nebezpečenstva pokušenia.
Ježiš vzal zo zástupu malé dieťa, ukázal ho svojím učeníkom a povedal: „Veru, hovorím vám ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18, 3) Je to výrečné poučenie, ktoré rozptyľuje bludné mienky a ctižiadostivosť tých, ktorí považovali nebeské kráľovstvo za pozemskú ríšu, snívajúc o tom, že tam zaujmú popredné miesta, alebo sa vyzvedali, kto bude v ňom najväčším pánom!
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Praktické uplatnenie
Ako môžeme tieto princípy aplikovať v našom živote?
- Uvedomenie si vlastnej nedokonalosti: Priznajme si, že sme hriešni a potrebujeme Božiu milosť.
- Dôvera v Božiu lásku a milosrdenstvo: Verte, že Boh nás miluje bezpodmienečne a je ochotný nám odpustiť.
- Otvorenosť Božiemu vedeniu: Dovoľme Bohu, aby nás viedol a usmerňoval v našom živote.
- Úprimnosť voči Bohu a druhým: Nebojme sa byť úprimní a otvorení vo svojich vzťahoch.
- Odpúšťanie: Naučme sa odpúšťať sebe aj druhým.
- Modlitba: Pravidelne sa modlime a rozprávajme sa s Bohom.
- Štúdium Písma: Čítajme Bibliu a snažme sa porozumieť Božiemu slovu.
- Spoločenstvo s veriacimi: Zúčastňujme sa na bohoslužbách a stretávajme sa s inými veriacimi.