Každý rodič občas stratí nervy a zvýši hlas na svoje dieťa. Avšak, ak sa krik stane bežným a pravidelným nástrojom na dosiahnutie poslušnosti, môže mať negatívne dôsledky na vývoj dieťaťa a vzájomný vzťah. Výchova detí je náročná a občas preverí nervy a trpezlivosť rodičov, zvlášť ak dieťa prechádza zložitým vývojovým obdobím. V takýchto situáciách sa aj rodič, ktorý nechcel kričať, pristihne pri hysterickom kriku. Strata kontroly, pocit bezmocnosti a stresové automatické reakcie sú častými dôvodmi.
Prečo rodičia kričia?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa rodičia uchýlia ku kriku:
- Únava a preťaženie: Rodičia sú často unavení a ich pozornosť je rozptýlená. Frustrácia z maličkostí môže viesť k výbuchu.
- Automatická reakcia: Krik môže byť automatickou reakciou na nevhodné správanie dieťaťa, najmä ak rodič vyrastal v prostredí, kde bol krik bežnou súčasťou výchovy.
- Pocit bezmocnosti: Rodičia môžu kričať, keď sa cítia bezmocní a nevedia, ako inak dosiahnuť poslušnosť dieťaťa.
- Nerealistické očakávania: Rodičia môžu mať nerealistické očakávania od správania dieťaťa, čo vedie k frustrácii a kriku.
- Vlastné nenaplnené potreby: Krik môže byť prejavom nenaplnených potrieb rodiča, ako je nedostatok spánku, pocit nedocenenia alebo problémy v práci či vzťahu.
Nina Howe, profesorka vzdelávania v ranom detstve na Concordia University, hovorí: „Rodičia kričia, pretože sú unavení a ich pozornosť je ťahaná miliónmi rôznych smerov. Ak sa do toho prihodí niečo, čo ich frustruje, odpáli to lavínu. Vidia, ako sa ich deti bijú alebo dieťa robí niečo, čo neschvaľujú, a tak to jednoducho pustia von. Je to istý druh automatickej reakcie.“
Následky kriku na deti
Krik má negatívny vplyv na psychické a fyzické zdravie detí:
- Strach a úzkosť: Deti majú citlivý nervový systém a krik je pre nich desivý. Výrazy tváre, ktoré krik sprevádzajú, sú nahnevané a desivé. Deti sa boja a chcú, aby sme prestali kričať.
- Zhoršené správanie: Krik môže deti prinútiť prestať robiť to, čo rodiča vytáča, ale do budúcnosti to môže spôsobiť značné problémy. Deti hľadajú nové spôsoby, ako veci preskúmať. Ak ich zastavíte v jednej činnosti, môžu si nabudúce na prieskum vybrať nebezpečnejší spôsob a donúti vás to kričať ešte viac. Krik môže u detí vyvolať agresiu, pretože sa snažia obhájiť svoje konanie, čo vedie k ďalšiemu zlému správaniu.
- Nízke sebavedomie: Deti, na ktoré sa často kričí, majú pocit nízkeho sebavedomia a trpia nedostatkom sebadôvery. Myslia si, že sú nedostatočné pri vykonávaní rôznych činností a vytvárajú si zlé sebavedomie. V dôsledku toho je pravdepodobnejšie, že budú mať nízke sebavedomie a budú trpieť depresiami aj v dospelosti.
- Emocionálne odpojenie: Krik spôsobuje emocionálne odpojenie medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa sa naučí, že jeho pocity nie sú dôležité a že sa nemôže na rodiča spoľahnúť.
- Zdravotné problémy: Krik deťom spôsobuje stres a ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie. V niektorých prípadoch môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom ako sú artritída, problémy s chrbticou a krkom či silné bolesti hlavy.
- Zmeny v mozgu: Časté kričanie môže spôsobiť významné trvalé zmeny vo vyvíjajúcom sa mozgu dieťaťa a tie z dlhodobého hľadiska generujú problémy ako je depresia či úzkosť.
Štúdia z roku 2013 zistila, že tvrdá verbálna disciplína neobmedzuje problémové správanie detí a mladistvých a v skutočnosti by mohla zvýšiť pravdepodobnosť, že budú pokračovať v tom, čo im zakazujete. Výskum zašiel tak ďaleko, že porovnával agresívne a neustále verbálne napomenutia s fyzickou disciplínou, ako je napríklad výprask.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca: Plač mesačného bábätka
Ako prestať kričať?
Prestať kričať na deti je náročný proces, ktorý si vyžaduje uvedomenie, trpezlivosť a zmenu zaužívaných vzorcov správania. Tu je niekoľko tipov, ktoré vám môžu pomôcť:
- Identifikujte spúšťače: Zistite, čo spôsobuje, že strácate trpezlivosť a začínate kričať. Sú to konkrétne situácie, správanie dieťaťa alebo vaše vlastné pocity? Ak poznáte svoje spúšťače, môžete sa na ne pripraviť a reagovať inak.
- Uvedomte si svoje pocity: Buďte si vedomí toho, ako sa cítite a prečo sa tak cítite. Ak ste unavení, vystresovaní alebo máte iné problémy, je pravdepodobnejšie, že budete reagovať krikom.
- Naučte sa upokojujúce techniky: Keď cítite, že sa blížite k výbuchu, skúste sa upokojiť. Zhlboka dýchajte, napočítajte do desať, odíďte z miestnosti alebo si nájdite inú aktivitu, ktorá vám pomôže uvoľniť sa. Kateřina Trávniček odporúča krátke a intenzívne svalové napätie - odtláčanie od steny alebo naopak uvoľnenie trasením s dôrazom na uvoľnenie čeľustí a trapézov.
- Komunikujte s dieťaťom pokojne a s rešpektom: Namiesto kriku sa snažte s dieťaťom rozprávať pokojne a s rešpektom. Vysvetlite mu, čo sa vám nepáči a prečo. Počúvajte jeho názor a snažte sa nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám.
- Dávajte jasné a stručné pokyny: Namiesto dlhých a komplikovaných vysvetľovaní dávajte dieťaťu jasné a stručné pokyny. Uistite sa, že vám dieťa rozumie a že vie, čo sa od neho očakáva.
- Stanovte hranice: Stanovte jasné a konzistentné hranice pre správanie dieťaťa. Vysvetlite mu, aké sú pravidlá a aké sú dôsledky ich porušenia.
- Buďte trpezliví: Zmena správania si vyžaduje čas a trpezlivosť. Nebuďte na seba príliš prísni, ak sa vám občas nepodarí udržať kontrolu. Dôležité je, aby ste sa snažili a aby ste sa z chýb poučili.
- Starajte sa o seba: Doprajte si dostatok odpočinku, venujte sa svojim záľubám a udržujte dobré vzťahy s ostatnými ľuďmi. Ak sa budete cítiť dobre, budete mať viac energie a trpezlivosti na výchovu detí.
- Ospravedlňte sa: Ak na dieťa zakričíte, ospravedlňte sa mu. Vysvetlite mu, že ste stratili kontrolu a že to nebolo správne. Ospravedlnenie modeluje deťom vhodné správanie, ktoré by mali nasledovať, keď stratia nervy.
Špecialistka na rozvoj detí Judy Arnall odporúča ísť do kúpeľne, zakričať na záchod (namiesto na svoje deti) a potom ho spláchnuť. Je to ekvivalent oddychového času - fyzického odchodu z miestnosti a následného vytvorenia stratégie.
Alternatívy ku kriku
Existuje mnoho alternatív ku kriku, ktoré sú efektívnejšie a menej škodlivé:
- Pozitívne posilňovanie: Chváľte a odmeňujte dieťa za dobré správanie. To ho motivuje, aby sa správalo správne aj naďalej.
- Ignorovanie: Ak dieťa robí niečo, čo vás otravuje, ale nie je to nebezpečné, skúste to ignorovať. Často sa stáva, že dieťa prestane s nevhodným správaním, keď zistí, že nedostáva vašu pozornosť.
- Presmerovanie pozornosti: Ak dieťa robí niečo, čo by nemalo, skúste ho presmerovať na inú aktivitu.
- Čas na premyslenie: Ak dieťa poruší pravidlá, pošlite ho na čas na premyslenie. To mu dá príležitosť upokojiť sa a premyslieť si svoje správanie.
- Dohody: Uzatvárajte s dieťaťom dohody o tom, ako sa bude správať. To mu dá pocit zodpovednosti a motivuje ho, aby dodržiavalo pravidlá.
Dve vety namiesto kriku
Portál genialne poradil unikátnu metódu, z ktorej budete profitovať obaja! Namiesto kriku sa len priblížte k svojmu drobčekovi a povedzte: „Vidím, aké je to pre teba teraz ťažké. Ako ti môžem pomôcť?“
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa