Objavte Tajomstvá: Ako Naučiť Kreslené Dieťa Kresliť Rýchlo a Jednoducho!

Kreslenie je pre deti prirodzený spôsob, ako vyjadriť svoje myšlienky, pocity a fantázie. Podporuje kreativitu, jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka. Aj keď sa to nám dospelým zdá jednoduché, pre malé deti je to proces, ktorý sa učia postupne. Tento článok poskytuje užitočné tipy a rady pre rodičov, ktorí chcú podporiť rozvoj výtvarných zručností svojich detí.

Prvé kroky v kreslení

Detské kresby začínajú už okolo 18. mesiaca, keď dieťa dokáže udržať pastelku v ruke. V tomto veku ide skôr o experimentovanie a motorickú hru než o konkrétne kreslenie. Dôležité je, aby mali deti k dispozícii bezpečné materiály, ktoré môžu aj ochutnať.

Čo pripraviť, keď dieťa začína kresliť?

Na začiatok netreba zariaďovať ateliér. Stačí rolka baliaceho papiera, krabička hrubých voskoviek alebo farbičiek, prípadne prstové farby. Vyberajte farbičky s vysokou pigmentáciou.

Prstové farby: Umožňujú deťom experimentovať s farbami a textúrami.

Čomu sa vyhnúť?

Fixky a tenké farbičky: Sú pre malé deti nešikovné a vyžadujú silnejší tlak.
Omaľovánky a pracovné zošity: Pre najmenšie deti sú obmedzujúce.

Vývoj detskej kresby podľa veku

Detská kresba prechádza určitým vývinom a záleží na detských skúsenostiach a vývine intelektuálnych a motorických zručností. Kreslenie určitých tvarov, postáv alebo tém sa vyvíja rovnako individuálne ako každé dieťa, predsa však možno sledovať veľa typických prvkov, ktoré sa v jednotlivých fázach vývinu kresby objavujú. Detská kresba prechádza niekoľkými fázami:

Štádium čmárania (2-4 roky): Dieťa robí kostrbaté čiary a kreslenie je preň motorickou hrou. Môže sa objaviť náhodný realizmus, keď v čmáraniciach možno pozorovať konkrétne tvary.
Predschematické štádium (4-7 rokov): Začína sa spolupráca oka a ruky, čiary sa spájajú a vytvárajú uzavreté tvary. Dieťa sa snaží zachytiť svet okolo seba, kreslí slniečka, tváre, postavy, autá a domy, ale bez realistických detailov.
Schematické štádium (okolo 7 rokov): Pribúdajú realistické detaily.

Podrobnejší prehľad vývoja kresby

1 rok: Ročné dieťa začína spoznávať svet. Doteraz z neho poznalo len kúsky. Ak dostane ročné dieťa do ruky pastelku, vie s ňou manipulovať a možno aj niečo "nakresliť." Schopnosť dieťaťa kresliť ho posúva vo vývine výrazne dopredu. Kresbu dieťa vykonáva rozmachom ruky, kedy je centrom pohybu ramenný kĺb. Postupne sa zapája do kreslenia tiež lakeť a zápästie. Uhol a tvary kresby sú náhodné a mieri na papier do všetkých strán. Dieťa obrázok pomenúva až dodatočne.
2 roky: V dvoch rokoch sa v detskej kresbe objavujú prvé čmáranice. Dieťa pozoruje svet okolo seba a vzťahy v ňom. Uvažuje nad tým, čo vidí a snaží sa to zobraziť aj pri maľovaní. "Čmáraním" sa trénuje spojenie oka, mozgu a ruky. Kreslenie je pre dieťa najmä hrou.
3 roky: Trojročné dieťa už vie nakresliť nepravidelný kruh a ovál. Časom dieťa skúša kresliť ďalšie tvary, ako je rovná čiara, prípadne náznak trojuholníka a štvorca, ktoré majú spočiatku zaoblené tvary.
4 roky: V štyroch rokoch začína byť kresba veľmi konkrétna, a to aj vrátane farieb. Dieťa kresbou komunikuje s okolím, odovzdáva okoliu tak svoje zážitky, spomienky alebo predstavy. Dieťa zvláde nakresliť menší kruh do veľkého a nakresliť krížik. Keď sa dieťa naučí kresliť základné tvary, začína kresliť panáčika. Najprv ide o človeka v tvare hlavonožca - postava je tvorená kruhom, ktorý predstavuje hlavu a trup zároveň. Ku kruhu dieťa dokreslí čiary, ktoré znamenajú nohy a niekedy pridá aj ruky. Najdetailnejšie sa zaoberá kresbou ľudskej tváre. Hlavonožcov kreslia deti jednotne počas 3. až 5. roku takmer po celom svete. S pribúdajúcim vekom rastú aj detaily na kreslenej postavičke, ktorá je obohatená o oči, nos, ústa alebo aj pupok.
5 rokov: Pri kreslení človeka oddeľuje hlavu od trupu, kde je každá časť tela zobrazená vlastným kruhom alebo oválom. Hlava býva väčšia, pretože ju dieťa považuje za podstatnejšiu. Šikovnejšie deti panáčika obohacujú o vlasy alebo prsty na rukách. Dieťa dokáže nakresliť štvorec a trojuholník.
6 rokov: Dieťa až v šiestich rokoch veku zvládne nakresliť kompletnú postavu človeka, ktorá má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste. Ruky vychádzajú z trupu a smerujú do strán, hlava býva pokrytá vlasmi, končatiny majú prsty. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie. Až keď si dieťa uvedomuje svoje telo vrátane svojho pohybu v priestore, zvládne nakresliť aj seba samého.
7 rokov: 7-ročné dieťa kreslí to, čo vidí a časom jeho záujem o kreslenie klesá. Kreslená postavička má nohy umiestnené bližšie k sebe, ruky sú vo výške ramien. Na obrázku je viditeľný aj krk panáčika. Dieťa sa učí kresliť postavu človeka z profilu.
9-10 rokov: Deväťročné dieťa sa snaží kresliť postavu v pohybe alebo pri nejakej činnosti. Pri kreslení sa viac zameriava na detaily odlišujúce postavu chlapca od postavy dievčaťa. Po 10. roku veku sa záujem o kresbu u dieťaťa znižuje. Ak nie je dieťa výtvarne nadané, kresba sa ďalej nevyvíja.

Ako naučiť dieťa kresliť postavu

Aj keď sa to nám dospelým zdá jednoduché, pre malé deti je to zložitý proces, ktorý sa učia postupne.

Prečítajte si tiež: Význam detskej kresby

Prvé postavy, ktoré deti kreslia, vyzerajú často ako „hlavonožce“ - kruh a z neho trčiace ruky a nohy. Nemusíte ho hneď opravovať, skôr mu môžete jemne ukázať, ako pridať ďalšie časti tela.
Nakreslite jednoduchú čiaru smerom dole - môže to byť ovál, obdĺžnik alebo len rovná čiara.
Vysvetlite, že ruky sú po stranách tela. U malých detí sa oplatí začať s jednoduchými čiarami. Skúste hru: postavte sa spolu pred zrkadlo, vystrite ruky a nechajte dieťa pomenovať, kde sa začínajú a kde končia.
Nohy môžete dieťaťu ukázať ako predĺženie tela. Zatiaľ sa nemusíte trápiť s kĺbmi a chodidlami.
Začnite veľmi jednoducho - dve bodky a úsmev. Potom môžete pridať vlasy, obočie alebo aj pehy. Dieťa si tak začne rozvíjať fantáziu. Možno jeho postava dostane modré vlasy, obrovský klobúk alebo pirátsku pásku cez oko. Nekritizujte, ale povzbudzujte - ak má postava štyri ruky, modré zuby alebo obrovskú hlavu, je to len prejav detskej fantázie.

Tipy a triky pre podporu kreslenia u detí

Používajte veľké formáty papiera: Deti milujú slobodu pohybu. Skúste veľký baliaci papier prilepiť na stôl alebo na podlahu a nechať ich kresliť celé scény.
Zapojte príbehy: Vymyslite spolu krátky dej: „Dnes ide tvoja postava do cirkusu. Čo má na sebe?“.
Inšpirujte sa knihami a rozprávkami: Vyberte si obľúbenú detskú knihu alebo rozprávku a skúste nakresliť jej hrdinu. Nie presne podľa predlohy, ale po svojom.
Kreslite spolu: Vezmite si vlastný papier a kreslite vedľa dieťaťa. Ukážte mu, že aj dospelý robí chyby a niečo gumuje.
Rôzne pomôcky: Občas vymeňte ceruzku za voskovky, fixky, kriedy či vodovky.
Hrajte sa na „rýchlokresbu“: Nastavte si minútku a skúste spolu nakresliť postavu za 60 sekúnd. Potom to zopakujte bez časového limitu.
Vytvorte si doma galériu: Hotové kresby môžete zavesiť na nástenku, chladničku alebo do rámu.
Neanalyzujte kresby zbytočne: Detské kresby môžu čo-to napovedať o osobnosti dieťaťa, ale netreba ich preceňovať.
Všímajte si farby: Pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb prevažuje nad ich reálnym významom.
Dbajte na správny úchop: Správny úchop pastelky má vplyv na kvalitu kresby, rýchlosť a úhľadnosť písma a sústredenie. Pomôžu ergonomicky tvarované pastelky.
Pýtajte sa dieťaťa na jeho kresby: Zaujímajte sa o to, čo nakreslilo a prečo.
Podporujte kreativitu: Nechajte dieťa kresliť to, čo ho baví a zaujíma.
Vytvorte príjemné prostredie: Uistite sa, že dieťa má dostatok priestoru a času na kreslenie.
Buďte trpezliví: Každé dieťa sa učí kresliť vlastným tempom.
Inšpirujte sa: Navštívte s dieťaťom múzeum, galériu alebo výstavu detských kresieb.
Čítajte si: Čítanie rozprávok rozvíja predstavivosť a inšpiruje k tvoreniu.
Hrajte sa: Hra je dôležitá pre rozvoj kreativity a fantázie.
Používajte atlasy a encyklopédie: Rozširujú vedomosti o svete a inšpirujú k tvoreniu.
Počúvajte básničky: Rým a rytmus rozvíjajú jazyk a predstavivosť.
Využívajte aj knihy: Kombinácia obrázkovej knihy a literatúry faktu.
Cestujte: Cestovanie rozširuje obzory a inšpiruje k tvoreniu.

Kreslenie a vývoj dieťaťa

Kreslenie nie je len zábava - je to aj výborný spôsob, ako si dieťa rozvíja jemnú motoriku, koordináciu ruka-oko a predstavivosť. Kreslenie je dôležité pre celkový vývoj dieťaťa.

Rozvoj reči: Pri kreslení a rozprávaní o svojich kresbách si dieťa rozširuje slovnú zásobu a učí sa vyjadrovať svoje myšlienky.
Rozvoj myslenia: Kreslenie pomáha deťom vizualizovať si svoje myšlienky a riešiť problémy.
Rozvoj emócií: Kreslenie je pre deti spôsob, ako vyjadriť svoje pocity a emócie.
Rozvoj sociálnych zručností: Kreslenie s inými deťmi podporuje spoluprácu a komunikáciu.

Aktivity a hry na podporu kreslenia

Kreslenie podľa predlohy: Nechajte dieťa kresliť obrázky z kníh, časopisov alebo fotografií.
Kreslenie podľa fantázie: Podporte dieťa, aby kreslilo to, čo si predstavuje.
Kreslenie príbehov: Vymýšľajte si s dieťaťom príbehy a nechajte ho ich nakresliť.
Kreslenie vonku: Vezmite dieťa do prírody a nechajte ho kresliť to, čo vidí.
Maľovanie prstami: Nechajte dieťa experimentovať s farbami a textúrami.
Vytváranie koláží: Používajte rôzne materiály, ako papier, látku, gombíky a nechajte dieťa vytvárať koláže.
Modelovanie z plastelíny: Modelovanie rozvíja jemnú motoriku a predstavivosť.
Origami: Skladanie papiera rozvíja priestorovú predstavivosť a trpezlivosť.

Ako reagovať na záchvaty hnevu pri kreslení

Ak sa dieťa pri kreslení nahnevá alebo frustruje, je dôležité reagovať pokojne a trpezlivo.

Pomenujte emócie: "Vidím, že si nahnevaný, pretože sa ti to nedarí."
Ponúknite pomoc: "Chceš, aby som ti pomohol?"
Uistite dieťa: "Je to v poriadku, ak sa ti to nedarí hneď."

Mýty o detskej kresbe

Detská kresba je jedným z najrannejších prejavov detskej tvorivosti a grafomotoriky. Napriek tomu, že je dôležitou súčasťou vývoja dieťaťa, obklopuje ju niekoľko mýtov, ktoré môžu následne ovplyvniť našu interpretáciu.

Mýtus: Ak dieťa používa pri maľovaní iba tmavé farby, deje sa s ním niečo zlé.
- Realita: Dôvod, prečo to dieťa robí, je skôr ten, že tmavé pastelky zanechávajú výraznú stopu a to sa im páči. Niektoré pastelky majú veľmi slabé svetlé farby a dieťa s nimi musí tlačiť, preto sa mu omnoho lepšie farbí s tými tmavými.
Mýtus: Ak dieťa len čmára, nemá talent.
- Realita: Prechod od nezámerného kreslenia, kedy dieťa len zisťuje, že pastelka zanecháva stopu, k zámernému kresleniu býva často práve cez čmáranice. Všimnete si to tak, že vy tam stále síce vidíte iba čmáranicu, ale dieťa pomenuje, čo nakreslilo. A ono to tam zvykne naozaj vidieť.
Mýtus: Ak dieťa nemá vzťah ku kresleniu, má niečo oslabené.
- Realita: Nie každé dieťa, ktoré nemá vzťah ku kresleniu, má automaticky niečo oslabené. Ak však dieťa zvláda aktivity zamerané na jemnú motoriku, sebaobsluhu, vie nakresliť veku primerané grafomotorické prvky, napríklad predškolák zvládne hornú slučku a neevidujeme u neho iné ťažkosti, môže naozaj ísť iba o nezáujem.
Mýtus: Správny úchop ceruzky je daný.
- Realita: Všetko má svoj čas a aj úchop sa postupne vyvíja.
Mýtus: Všetky deti by mali kresliť postavu.
- Realita: Pre deti je to často veľmi nudný námet na tvorenie. Preto, ak ho chcete motivovať do kreslenia, skúste to skôr vetou, nakresli mi, čo najradšej kreslíš.
Mýtus: Ľaváci majú pri kreslení ťažkosti.
- Realita: Grafomotorika ľavorukého dieťaťa sa vyvíja rovnako ako pravorukého. Treba len myslieť na správny sed a sklon písanky.
Mýtus: Existujú "dobré" a "zlé" kresby.
- Realita: Neexistujú "dobré" a "zlé" kresby. Každá kresba je jedinečným vyjadrením dieťaťa.

Faktory ovplyvňujúce vývin detskej kresby

Mentálna vyspelosť dieťaťa: Detská kresba nemusí byť na rovnakej úrovni vývinu ako ako je mentálna vyspelosť dieťaťa.
Motorika: Aby dieťa mohlo kresliť, musí zvládnuť koordináciu oko - ruka. Ak dieťa koordináciu nezvláda, alebo je handicapované, odráža sa to na vývine jeho kresby.
Lateralita: U detí, u ktorých prebieha vývin laterality pozvoľnejšie, býva nechuť na kreslenie. Keď dieťa s poruchou laterality začína kresliť, je uprednostňovanie jednej strany tela rozhodnuté.
Zrakové vnímanie: Zrakom dieťa rozlišuje celok kresby na jednotlivé časti, viditeľné detaily, odlišnosti a zhody.
Pamäť, schopnosť predstavivosti a reprodukcie a pozornosť: Dieťa si je schopné zapamätať objekt, ktorý kreslí a pri samotnom kreslení "loviť" z pamäti.

Na vývin detskej kresby pôsobia aj ostatné faktory: podpora rodičov a okolia, nadanie pre kreslenie, individuálny záujem dieťaťa.

Fázy detského kreslenia

Detská kresba prechádza troma vývinovými fázami:

Prečítajte si tiež: Tipy pre umrnčané deti

Nezobrazujúca sa: Dieťa v tomto období spoznáva spôsob a podstatu kreslenia. Počas hrania dieťa vytvára prvé čmáranice.
Izolované predstavy: Detská kresba začína mať tvar, kreslí postavy a predmety. Veci zatiaľ nie sú umiestnené v priestore, alebo nezasahujú do deja na obrázku. V myšlienkach dieťa vidí, že na obrázku je psík, ktorý šteká na pána, v skutočnosti je na obrázku namaľovaný len psík.
Situačná kresba: Ide o najrozvinutejšiu fázu detskej kresby, kedy postavy a predmety zasahujú do deja na obrázku a vytvára tak kompozíciu.

Odborníci sa zhodujú na tom, že detskú kresbu možno porovnať s vývinom detskej reči. Prvú nezobrazujúcu sa fázu možno prirovnať k prvému detskému bľabotaniu. Druhá fáza izolovanej predstavy sa stotožňuje s jednoslovnými detskými vetami. Situačná kresba je porovnateľná so súvisiacimi viacslovnými vetami.

Prečo dieťa kreslí?

Rozširuje si svoje vlastné ja.
Dieťa sa zameriava na seba, na vlastné ego.
Kresba je vyjadrením detských myšlienok.
Kresbou si dieťa kreslený predmet privlastňuje.
Kresbou si dieťa usporadúva svet do tvarovej podoby.
V kresbe hľadá dieťa podobné, spoločné znaky.

Čo môže odhaliť detská kresba?

Mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa. Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde. Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že ju nemá rado, ale môže to byť len správa o tom, že mama nosí často čierny pulóver.

Čo si laik môže všimnúť na kresbe dieťaťa?

Formálna (technická) stránka detskej kresby

Intenzita, prevedenie a súvislosť čiar: Hrubo a silno kreslia väčšinou maličké deti, ktorých motorika ešte nie je natoľko vycibrená. Problémy s motorikou u starších detí naznačuje ako príliš silná intenzita čiar a liniek, tak aj slabšia, ktorá svedčí o neistote v ruke kvôli absencii sily. Aj v tomto prípade teda platí, že kresbu je nutné vnímať v kontexte osobnosti dieťaťa, t. j. u niektorého je silná linka prejavom jeho istoty, u iného prejavom jeho problému v oblasti koordinácie jemnej motoriky.
Preferencia farieb: Dobré emočné naladenie signalizujú pestrofarebné obrázky s využitím celej škály farieb, predovšetkým teplejších tónov. Studené farby a tmavé farby ako čierna a hnedá môžu značiť strach a smútok.
Spôsob vyfarbovania: S dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní. Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru. U malých detí je prirodzené, že vychádzajú za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.
Zobrazenie postáv:
- Malé postavy môžu znamenať malé sebavedomie, strach, obavy, utiahnutosť, introverziu. Veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky.
- Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).
Využitie priestoru na papieri: Podľa niektorých odborníkov odráža životný priestor dieťaťa, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť. Opakom by mohli byť nevýrazné postavičky niekde na okraji prázdneho papiera.
Kompozícia a integrácia kresby: Usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku.
Vložená energia: Hovorí o prepracovanosti, dotiahnutosti obrázka, záujme o kresbu a podobne.

Obsahová stránka detskéj kresby

Kto alebo čo sa na obrázku nachádza.
Či sú jednotlivé objekty/postavy zobrazené v deji.
Či je medzi nimi zachytený vzťah.
Aké prostredie dieťa zobrazuje.
Aké námety preferuje.
Aká je logika obrázka.

Grafomotorika a jej rozvoj

Kresba je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa, je preňho hrou, zábavou, je možnosťou niečo vytvárať, vyjadriť sa, obvykle prináša deťom radosť a uspokojenie. Dôležité je rozvíjať grafomotorické schopnosti už v predškolskom veku, pretože sa tieto schopnosti neskôr stanú základom pre získavanie zručností, ako je písanie a čítanie. V predškolskom veku je vhodné zamerať sa na rozvoj reči, zrakového a sluchového vnímania, priestorovej orientácie a celkovej motorickej obratnosti. Na tomto podklade sa neskôr budú utvárať zručnosti a vedomosti. Tieto schopnosti a zručnosti by najneskôr okolo šiesteho roku mali dosiahnuť úrovne školskej zrelosti, aby dieťa mohlo bez problémov zvládnuť nároky školy. Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie.

Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného. Tieto deti majú veľa problémov, ktorých jadrom je porucha pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Okrem iného majú nezrelú či zhoršenú motorickú koordináciu, ktorá sa premieta do hrubej, jemnej motoriky, motoriky hovoridiel, nezrelosti či oslabenia vo vnímaní (zrakovom, sluchovom, priestorovom, časovom). Tieto ťažkosti môžu byť podkladom pre rozvoj špecifických porúch učenia. Tieto deti neradi a horšie kreslia, problémom je vizuomotorická koordinácia. Môžu nesprávne držať ceruzku, tlačia na papier a je pre ne problém niečo odkresliť podľa predlohy. Pri činnostiach aj kreslení striedajú ruky, je vhodné vyšetriť lateralitu a vybrať ruku, ktorá je pre kreslenie výhodnejšia, šikovnejšia. Problémom môže (ale nemusí byť) aj skrížená dominancia ruky a oka.

Pre budúce písanie dieťa potrebuje mať dostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, reč a koncentráciu pozornosti. Malo by mať tiež dostatočne uvoľnené ruky v oblasti hrubej i jemnej motoriky. Dieťa by malo byť schopné súčasne pohybovať ramenom, lakťom, zápästím a prstami. Grafomotoriku ovplyvňuje a formuje celkový psychomotorický vývin dieťaťa. Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu.

Prečítajte si tiež: Bicyklovanie a zdravie

Správny úchop písacieho náčinia

Mali by sme dbať na správne uchopovanie písacieho náčinia. Pri štipkovitom úchope sú palec a ukazováčik presne oproti sebe, prostredník podopiera ceruzku zdola a dlaň zostáva otvorená. Hneď ako dieťa zatvorí malíček a prstenník do dlane, v ruke vzniká napätie a nejde udržať ruku uvoľnenú. Veľmi často sa stáva, že prostredník, ktorý ceruzku podopiera, sa pripája k prstom zavretým v dlani, pretože prsty sú vzájomne prepojené. Tým sa úplne vytesní štipka a dlaň sa zatvorí. Koniec písacieho náčinia by mal smerovať za rameno tej ruky, ktorou dieťa píše.

V škôlkach sa používajú rôzne pracovné listy, ktoré sú ale vhodné iba pre niektoré deti. Pokým dieťa grafomotorické listy nezvláda, nebavia ho, vyrušuje ostatných a odbieha od činnosti, potrebuje iné podnety, ktoré zodpovedajú jeho aktuálnej vývojovej úrovni. Nie je možné hodnotiť grafický prejav dieťaťa podľa toho, čo je na konci, čo je jeho výsledok. V praxi sa bežne stretneme s deťmi, ktoré majú obsahovo veľmi pekné kresby, píšu krasopisne, ale napriek tomu majú grafomotorické ťažkosti. Je potrebné vyhodnotiť proces, cestu, ktorou dieťa príde k výsledku. Grafomotorika veľmi úzko súvisí so zmyslovým vnímaním dieťaťa. Zmyslové vnímanie je prostriedkom pre vnímanie sveta. Čím viac zmyslov dieťa zapojí, tým je jeho zážitok komplexnejší. Dieťa je tak schopné poznať vlastnosti nejakého predmetu alebo situácie, ktorú bude graficky stvárňovať. Zmyslová výchova pomáha deťom v predškolskom i školskom veku rozvíjať a prehlbovať zmyslové vnímanie - zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Nie je podstatná kvantita, ale kvalita. Stačí jeden namaľovaný obrázok zaujímavou technikou alebo technikami, ktorému predchádza podrobné skúmanie javu, objektu. Maľovanie, kreslenie môže byť ako cieľ samo o sebe, ale môže byť tiež prostriedkom k poznávaniu sveta, môže to byť cesta.

Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku. Keď rodičia umožnia dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Má k tomu neustále prístup, nemusí sa pýtať rodičov. Dieťa chodí okolo, kreslí čiary, kruhy, a jedného dňa sa na papieri nepozorovane objaví slnko, ktoré dieťa nikto kresliť neučil… Tak to vyzerá v ideálnom prípade, kedy je dieťa zdravé a na podnety adekvátne reaguje. Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava alebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam. Prejavovať sa kreslením alebo maľovaním je silná vnútorná potreba dieťaťa. Keď sa tak nedeje, alebo sa to deje inak, ako je obvyklé, asi je niekde problém a je potreba pomôcť. Dôležité tiež je, aby deti kreslili to, čo poznajú. Keď si hovoríme o vode a spoločne ju chceme kresliť alebo maľovať, mali by deti vedieť, čo voda je, aká je, čo sa s ňou dá robiť a k čomu je potrebná.

tags: #kreslene #dieta #sa #uci