Návrat do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke je významným momentom v živote mnohých rodičov. Prináša so sebou množstvo otázok a úvah o zosúladení rodinného a pracovného života. Jednou z možností, ako uľahčiť tento prechod, je kratší pracovný čas. Tento článok sa zameriava na podmienky a práva spojené s kratším pracovným časom po materskej dovolenke na Slovensku.
Právny rámec ochrany tehotných žien a rodičov
Slovenská legislatíva venuje zvýšenú pozornosť ochrane tehotných žien, matiek a rodičov, čo sa premieta aj do Zákonníka práce (ZP) a Ústavy Slovenskej republiky (SR).
Ústava SR:
- Článok 38 garantuje ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.
- Článok 39 ods. 1 zabezpečuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
- Článok 41 ods. 2 zaručuje žene v tehotenstve osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
Zákonník práce:
- Článok 6 ZP zabezpečuje tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav. Zároveň ženám i mužom zabezpečuje pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.
- Článok 8 ZP garantuje zamestnancom právo na hmotné zabezpečenie v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení a pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.
Podrobnosti o týchto právach sú upravené v Zákonníku práce a ich hmotné zabezpečenie v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy
Zamestnávateľ je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 6 ZP nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti - s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, ani požadovať informácie o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti. Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.
Pri vzniku pracovného pomeru ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania v zmysle článku 1 Základných zásad ZP bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie okrem iného aj z dôvodu pohlavia.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a práca u rovnakého zamestnávateľa
Pracovné podmienky pre tehotné ženy a matky
Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, čo konkretizujú najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.
Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zákaz sa vzťahuje iba na prípady, ak je zamestnávateľ informovaný o týchto skutočnostiach písomnou formou, t. j. o stave ženy, že je tehotná alebo dojčiaca do konca deviateho mesiaca po pôrode v zmysle ustanovenia § 40 ods. 6 a 7 ZP. Tehotná zamestnankyňa na účely ZP je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 ZP), a dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40 ods. 7 ZP).
Preradenie na inú prácu a vyrovnávací príspevok
Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná alebo ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak to nie je možné, preradí ženu na inú vhodnú prácu, pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok. Ak ani to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnankyňu, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnankyne na prácu.
Ak žena dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Kratší pracovný čas a iné úpravy pracovného času
Zákonník práce ustanovuje týždenný pracovný čas v rozsahu najviac 40 hodín a priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Zamestnávateľ podľa § 164 ZP je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.
Prečítajte si tiež: Odvody pri rodičovskom príspevku a práci
Právo na kratší pracovný čas:
Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. V každom jednotlivom prípade je potrebné objektívne posúdiť „vážnosť“ prevádzkových dôvodov vzhľadom na výkon práce, ktorú vykonáva osoba, ktorá o úpravu pracovných podmienok žiada, ako aj prevádzkové možnosti zamestnávateľského subjektu.
Obmedzenia práce nadčas a nočnej práce:
ZP ustanovuje určité obmedzenia v prípade tehotnej ženy, ženy alebo muža trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej ženy alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. V prípade týchto subjektov je možné zamestnávanie prácou nadčas, avšak iba s ich súhlasom.
Návrat do práce po rodičovskej dovolenke
Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnanca po skončení rodičovskej dovolenky na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné, musí ho zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnanec má právo na zachovanie všetkých práv, ktoré mal v čase nástupu na rodičovskú dovolenku, vrátane zmien vyplývajúcich z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo obvyklých postupov u zamestnávateľa.
Čo robiť, ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca miesto?
Ak pôvodné pracovné miesto existuje, zamestnávateľ je povinný zamestnanca naň zaradiť. Skutočnosť, že na mieste pracuje iný zamestnanec, ktorý bol prijatý počas materskej/rodičovskej dovolenky, nemení toto právo. Ak sa pracovné miesto zrušilo, zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Práva a povinnosti pri ukončení pracovného pomeru
Výpoveď z dôvodu nadbytočnosti:
Výpoveď z dôvodu nadbytočnosti je možná len vtedy, ak sa pracovné miesto skutočne zrušilo alebo zaniklo. Ak pracovné miesto existuje a je obsadené inou osobou, nie je splnená podmienka nadbytočnosti. V takom prípade by zamestnávateľ mal najskôr ukončiť pracovný pomer s osobou, ktorá zamestnanca zastupovala.
Prečítajte si tiež: Rodičovské povinnosti na Slovensku
Dohoda o skončení pracovného pomeru:
Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru dohodou, zamestnanec môže vyjednávať o výhodnejších podmienkach, napríklad o vyššom odstupnom. Aby mal zamestnanec nárok na odstupné, dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený v písomnej dohode, napríklad zrušenie pracovného miesta.
Nárok na dovolenku:
Ak má zamestnanec ku dňu skončenia pracovného pomeru nevyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ je povinný mu ju preplatiť. Platí to aj pre dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas materskej dovolenky.
Otcovská dovolenka a materské pre otcov
Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec dieťaťa. Materské sa otcovi prizná, ak otec počas materskej nemá žiadne iné nemocenské poistenie zamestnanca, v ktorom by otec počas materskej pracoval.
Najčastejšie otázky a odpovede
- Môžem sa do práce vrátiť skôr, ako dieťa dovŕši 3 roky? Áno. Zamestnanec nie je povinný vyčerpať si materskú dovolenku v plnom rozsahu, kým dieťa dovŕši 3 roky.
- Dá sa na rodičovskú dovolenku vrátiť, ak som už nastúpil/a do práce? Áno. Ak si rodič nevyčerpá celú rodičovskú dovolenku, môže sa so zamestnávateľom dohodnúť o presunutí nevyčerpanej časti na neskoršie obdobie.
- Musím zamestnávateľovi oznámiť koniec rodičovskej dovolenky? Áno. Predpokladaný deň skončenia rodičovskej dovolenky oznámi zamestnanec písomne zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred.
- Mám po rodičovskej dovolenke nárok na kratší pracovný čas? Ak sa rodič stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
- Môžem dostať výpoveď po rodičovskej dovolenke? Áno. Počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky platí zákaz výpovede. Po návrate do práce už rodič nie je chránený pred výpoveďou.