Tento článok sa zaoberá trestným činom krádeže v zmysle slovenského Trestného zákona, pričom analyzuje jeho definíciu, znaky, subjekty a súvisiace aspekty. Okrem toho sa dotkneme aj trestného činu zatajenia veci a zmienime sa o novele Trestného zákona, ktorá sa týka sankcionovania osôb umožňujúcich neplnoletým páchať priestupky.
Definícia a právna úprava krádeže
Trestný čin krádeže je upravený v ustanovení § 212 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa krádeže dopúšťa ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní.
Znaky trestného činu krádeže
Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krádeže musia byť splnené určité znaky, ktoré sa týkajú objektu, subjektu a subjektívnej stránky.
Objekt trestného činu
Objektom trestného činu krádeže je vlastníctvo, resp. oprávnená držba veci. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá patrí celkom alebo sčasti osobe odlišnej od páchateľa. Nemusí ísť len o vlastníctvo veci, ale aj o zákonnú držbu (napríklad nájomca, vypožičiavateľ, záložný veriteľ).
Podľa ustálenej súdnej praxe sa trestného činu krádeže môže dopustiť aj podielový spoluvlastník, ak si prisvojí celú vec v úmysle nakladať s ňou, ako s vlastnou. Naopak, manžel sa nemôže dopustiť krádeže na veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), pretože vec patriaca do BSM nie je pre daného manžela vecou cudzou.
Prečítajte si tiež: Kuchyňa kráľa Šalamúna
Subjekt trestného činu
Subjektom trestného činu krádeže môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Subjektívna stránka trestného činu
Na to, aby bolo možné uvažovať o spáchaní trestného činu krádeže, musí dôjsť k úmyselnému konaniu zo strany páchateľa. Okrem toho musí jeho konanie zahŕňať úmysel ponechať si túto vec natrvalo.
Objektívna stránka trestného činu
Objektívna stránka trestného činu krádeže je špecifická. Základná skutková podstata tohto trestného činu je vyjadrená nielen v odseku 1 zákonného ustanovenia § 212, ale aj v odseku 2. Podstatným rozdielom medzi týmito dvoma odsekmi je ten, že kým pri odseku 1 sa na spáchanie trestného činu krádeže vyžaduje spôsobenie aspoň malej škody (viac ako 266,- €), pri skutkových podstatách v odseku 2 už táto podmienka splnená byť nemusí. V šiestich prípadoch uvedených v odseku 2 nie je na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže potrebné, aby páchateľ spôsobil škodu viac ako 266,- €.
Trestný čin zatajenia veci
Trestný čin zatajenia veci je upravený v ustanovení § 236 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Objekt a subjekt zatajenia veci
Objektom je tak, ako aj v prípade krádeže, vlastníctvo, resp. oprávnená držba veci. Pokiaľ ide o nález, podľa páchateľovej predstavy musí ísť o vec stratenú alebo zabudnutú. V prípade omylu je situácia podobná. Ako príklad možno uviesť zaslanie peňažných prostriedkov omylom na iný bankový účet. Ak by páchateľ odmietal vrátiť peniaze, jednak by išlo o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ale pokojne aj o trestný čin zatajenia veci. Subjektom, teda páchateľom, tohto trestného činu, môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, pričom páchateľ musí konať úmyselne.
Prečítajte si tiež: Hĺbková recenzia: Dieta Kráľ
Novela Trestného zákona a mravná výchova mládeže
Do Trestného zákona prináša novela sankcionovanie osôb, ktoré umožňujú neplnoletým osobám dopúšťať sa priestupkov. Trestného činu sa dopustí ten, kto vydá osobu mladšiu ako 18 rokov do nebezpečenstva spustnutia. Jedná sa o situáciu, kedy je dieťa vystavené škodlivým návykom, záujmom a negatívnemu prostrediu páchateľa a hrozí mu morálny úpadok. Nie je potrebné, aby k spustnutiu aj skutočne došlo, stačí ak spustnutie maloletého len hrozí.
Mravnú výchovu mládeže ohrozuje dnes ten, kto neplnoletú osobu zvádza k záhaľčivému alebo nemravnému životu, umožní jej viesť takýto život, umožní jej páchať trestné činy, prípadne jej bráni v povinnej školskej dochádzke. Po novom budú rodičia zodpovedať aj za priestupky svojich detí. Novela sa vzťahuje na všetky priestupky. Zákon priestupok vymedzuje ako zavinené konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označený.
Novela prichádza s tým, že páchanie priestupkov osobami mladšími ako 18 rokov je rovnako nebezpečné pre ich vývin ako páchanie trestných činov. Množia sa totiž prípady, kedy rodičia zámerne využívajú svoje deti na drobné krádeže. Obávať by sa mali aj rodiny, ktoré závažným spôsobom zanedbávajú výchovu svojich maloletých detí, nepracujú a prostriedky k obžive a bývaniu si zabezpečujú protiprávnym konaním. Idú tak zlým príkladom svojim deťom, ktoré radi napodobňujú spôsob života, chovanie či vzťah k spoločnosti dospelých. Môže ísť aj o prípad, keď páchateľ vie, že maloletý koná protiprávne, ale nijakým spôsobom nezasiahne.
Subjekt trestného činu ohrozovania mravnej výchovy
Páchateľom môže byť ktokoľvek. Zvýšiť ostražitosť by mali nielen rodičia, ale každý koho konanie, či správanie je spôsobilé ohrozovať mravnú výchovu mládeže. Spravidla je za mravnú výchovu zodpovedný ten, komu právo a povinnosť vychovávať dieťa vyplýva zo zákona alebo rozhodnutia súdu. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zákon o rodine priznáva právo použiť pri výchove primerané výchovné prostriedky. Okrem rodičov môžu byť za výchovu maloletých zodpovedné aj ďalšie osoby, napríklad pestún, starí rodičia, druh matky, či družka otca dieťaťa.
Problémy s dokazovaním
Problém môže byť s dokazovaním, že osoba umožnila maloletému páchať priestupky. Je potom na posúdení súdu, či osoba v konkrétnom prípade umožňuje páchanie priestupkov maloletým, ktoré môžu viesť k jeho morálnemu úpadku. Naplnením týchto podmienok by si tak rodič za svojho nespratníka mohol posedieť vo väzení až dva roky.
Prečítajte si tiež: Kráľovský štandard a vzdelávanie