Knižnica Jaselská v Trenčíne je významnou kultúrnou inštitúciou s bohatou históriou, ktorá sa odzrkadľuje v jej vývoji a vplyve na mesto a región. Jej príbeh je úzko spojený s premenami Trenčína a s potrebami jeho obyvateľov.
Založenie a prvé roky
Vznik mestskej knižnice v Trenčíne sa datuje do roku 1925, a to v zmysle zákona č. 430/1919 o verejných obecných knižniciach. Knižničný fond v tom čase tvorilo 400 zväzkov. Knižnica bola umiestnená v budove Štátnej ľudovej školy na ulici Slobody, na mieste terajšej Základnej školy na ulici 1. mája.
Transformácia a rozvoj počas socializmu
V roku 1952 bola mestská knižnica s čitárňou preorganizovaná na okresnú ľudovú knižnicu. Táto zmena bola v súlade s výnosom Povereníctva informácií a osvety v Bratislave. V roku 1971, uznesením Rady ZsKNV, bola okresná knižnica preorganizovaná na krajskú knižnicu pre knižnice Západoslovenského kraja, s účinnosťou od 1. januára.
Asanácia Hviezdoslavovej ulice a dopad na mesto
V období socializmu sa Trenčín nevyhol rozsiahlym stavebným zásahom do centra mesta. Druhá polovica 20. storočia bola charakteristická prudkým nárastom počtu obyvateľov, čo viedlo k výstavbe nových sídlisk ako Juh, Sihoť III. a IV., Soblahovská a Dlhé Hony, Pred poľom alebo Kvetná. Súčasne sa zrodila myšlienka prestavať historické jadro mesta a rozšíriť ho pre potreby rastúceho mesta.
Aby sa mohli stavať nové budovy, bolo potrebné zbúrať pôvodné stavby. Hviezdoslavova ulica, hlavná nákupná ulica starého Trenčína, bola radikálne zmenená začiatkom 70. rokov. Od roku 1973 boli postupne zasanované viaceré ulice alebo ich časti, vrátane Sládkovičovej, Ľudového Hájika, Hviezdoslavovej, Hollého, Uličky, Vajanského, Braneckého, Rozmarínovej a Jaselskej.
Prečítajte si tiež: Vzdelávanie detí
Pre potrebu budov združeného sídla ONV Trenčín a OV KSS boli zasanované viaceré domy na Sládkovičovej ulici spolu s letným kinom, Hviezdoslavovej ulici a celý Ľudový hájik. Za obeť padol známy Kirchnerov dom na rohu Sládkovičovej a Ľudového hájika, ako aj rodný dom doktora Ivana Englera.
V susedstve budovy OV KSS bola v polovici 80. rokov postavená viacposchodová reštaurácia „Gastrocentum pod Brezinou“. Ďalej za Gastrocentrom musela historická ulica ustúpiť stavbe Obchodného domu Centrum, ktoré bolo stavebne rozdelené do dvoch častí- Centrum I. a Centrum II. Koncom 70. rokov prerástlo búranie i do druhej strany Hviezdoslavovej ulice, v súvislosti s výstavbou Okruhového domu armády.
Téma asanácie Hviezdoslavovej ulice bola a je dodnes vnímaná veľmi citlivo najmä medzi starými trenčianskymi rodinami. S Hviezdoslavovou ulicou odišiel do minulosti kus trenčianskej histórie a mesto sa pripravilo o svoju najvýznamnejšiu nákupnú ulicu s obchodmi, kaviarňami a službami.
Presťahovanie knižnice
V roku 1978 došlo k presťahovaniu prevádzok z budovy na Jaselskej ulici do časti budovy bývalého ONV na Námestí.
Knižnica po roku 1989
V roku 1991 bola Krajská knižnica v Trenčíne delimitovaná spod Zs KNV pod Ministerstvo kultúry SR na základe zákona SNR. V roku 1996 bola okresná knižnica preorganizovaná na Štátnu krajskú knižnicu M. Rešetku. V roku 2000 bolo pripojenie budovy na Námestí.
Prečítajte si tiež: Hodnotenia MŠ Považská, Trenčín
Súčasnosť
V roku 2007 bolo zriadené Informačné miesto Trenčianskeho samosprávneho kraja - regionálne dokumenty a bibliografia v budove na Námestí. V roku 2011 bolo schválenie kúpy nehnuteľnosti na Jaselskej ulici pre potreby VKMR zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja. V roku 2012 došlo k presťahovaniu vybraných pracovísk z budovy na Námestí a presťahovaniu oddelení knižnice pre dospelých čitateľov z Námestia. V auguste 2019 sa začala realizácia prístavby výťahu k budove knižnice na Jaselskej ulici.
Letná čitáreň Verejnej knižnice M. Rešetku na Jaselskej 2, spustená v júni 2014, ponúka bezplatný prístup k denníkom, odborným časopisom a spoločenským magazínom. Lokalita vo dvore knižnice s bezbariérovým prístupom sa osvedčila aj ako dejisko besied. Projekt si kladie za cieľ zharmonizovať pešiu zónu, poskytnúť priestor na realizáciu všetkým generáciám a skĺbiť prechádzku mestom so vzdelávaním pod holým nebom.
Trenčín ako mesto kultúry a rozvoja
Trenčín sa snaží byť mestom pohody, s kvalitnými príležitosťami a podmienkami vo verejných priestoroch. Mesto má potenciál v cestovnom ruchu, s historickými pamiatkami a prírodnými krásami v okolí.
Urbanistický rozvoj a vízie
Hlavný architekt mesta Trenčín, Martin Beďatš, zdôrazňuje potrebu intenzifikácie mesta a bránenia suburbanizácii. Mesto potrebuje kvalitnú bytovú zástavbu a funkčné verejné priestory. Dôležitá je kontinuita v zásadných a zložitých projektoch.
Mesto má pripravené revitalizácie verejných priestorov a stavieb, mnohé z nich vzišli z architektonických súťaží. Realizujú sa projekty ako pešia zóna Hviezdoslavova, starý železničný most - Fiesta, Mariánske námestie, Ul. 1. mája, Námestie sv. Anny. Pripravujú sa aj ďalšie projekty ako Trenčiansky luh, Park M. R. Štefánika, Kultúrno-komunitné centrum Dlhé hony, objekt Studio vedľa KKC Hviezda, skatepark, dopravné ihrisko, šport areál na kúpalisku.
Prečítajte si tiež: Považská 1: Ako sa vyvíjala naša škôlka
V oblasti bývania sa jedná o súkromné projekty, ako napr. zámery Nová Merina a Dolné mesto, ktoré vzišli z urbanisticko-architektonických súťaží.
Revitalizácia brownfieldov a využitie potenciálu Váhu
Brownfieldy v Trenčíne vlastnia súkromné spoločnosti. Územia pri Váhu sú riešené v projekte TrenčínsiTy, ich reštart je podmienený preložkou štátnej cesty. Váh má špecifické inundačné územia, ktoré umožňujú priamy dotyk s riekou. Alúvium Orechovského potoka sa revitalizuje na prírodný park, ktorý bude prístupný z Fiesta mostu. Podobné územie sa pripravuje aj v Trenčianskom luhu, ktorý je zapísaný v štátnom zozname chránených častí prírody ako Obecné chránené územie.
Participácia verejnosti a manuály
V procese TrenčínsiTy aktívne participovali odborníci a verejnosť. Na meste bol zriadený Inštitút participácie, ktorý organizuje stretnutia s obyvateľmi a zbiera podnety. Od roku 2024 má mesto Manuál verejných priestorov a Manuál reklamy a označovania prevádzok. Mesto má aj VZN o Graffiti a Street Art a Program rozvoja mesta Trenčín 2023+.
Rozvoj mobility a prepojenia
Prioritou je prepojenie najväčšieho sídliska Juh s centrom mesta cez lesopark Brezina. Zámer nazývame Debarierizácia Breziny, ktorý si vyžaduje odstrániť bariéry a zabezpečiť bezpečný a osvetlený koridor. Mesto sa aktívne venuje rozširovaniu cyklistickej dopravnej siete a úpravám peších ťahov.
Budúcnosť knižnice a kultúry v Trenčíne
V rámci projektu TrenčínsiTy je priestor pri Váhu pri Fiesta moste vyhradený pre multifunkčný kultúrny objekt s parčíkom. Takýto objekt bude potrebovať kvalitnú architektonickú súťaž.