Každý rodič si praje, aby jeho dieťa bolo šťastné. Ale ako zistíme, či je to naozaj tak? Šťastie dieťaťa sa prejavuje v mnohých aspektoch jeho správania a prežívania. Dôležité je vnímať nielen vonkajšie prejavy, ale aj vnútorný svet dieťaťa a podporovať jeho duševnú pohodu. Používame súbory cookies, aby sme Vám umožnili pohodlné prehliadanie našej webovej stránky a vďaka analýze dát neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť. Cookies môžu byt použité na personalizovanú reklamu.
Dôležitosť duševného zdravia
Narodením dieťaťa si prajeme jediné - aby bolo zdravé. Zaujímame sa, či má všetky prstíky, či dýcha; jeho zdravie sa stáva tou najdôležitejšou prioritou v našom živote. Málokto si však uvedomí, že je to práve zdravie duševné, ktoré často udáva smer fyzickému blahobytu. Telo sa nemôže cítiť dobre a nemôže prosperovať, pokiaľ v ňom sídli nešťastná a ubolená duša. Emocionálne alebo duševné zdravie je preto dôležité pestovať; ako aj v nás, tak aj v našich deťoch. Emocionálne zdravé deti sú schopné efektívne zvládať nástrahy dňa a v budúcnosti povinnosti dospelého človeka. Majú lepšie interpersonálne vzťahy, pretože sa naučili regulovať emócie a duševné pochody a pracovať s nimi. Obyčajne rozumejú, ako sa cítia a čo prežívajú, je im to dobre známe; z toho dôvodu ľahko vedia akékoľvek výkyvy uviesť opäť do harmonického stavu. Vedia, čo majú robiť ak sa necítia dobre, ako sa majú ukľudniť alebo zatočiť so smútkom. Duševná rovnováha je to, čo charakterizuje emocionálne zdravého jedinca.
Znaky šťastného dieťaťa
Ako teda spoznáme, že je naše dieťa sebaisté, vyrovnané a teda v podstate šťastné? Vidieť to na drobnostiach, mimovoľných reakciách v určitých situáciách. Niekedy je prejavom uvoľneného správania aj to, keď zabŕda do súrodencov alebo sa rozplače. Skrátka, chová sa, ako sa cíti, bez ohľadu na to, čo si o ňom pomyslia rodičia. Medzi typické znaky šťastných detí patria:
Sebavyjadrenie: Šťastné a spokojné deti nemajú problém s akceptáciou a prezentáciou vlastného ja. Cítia slobodu a bezpečnosť vlastného vyjadrovania sa. Ak má vaše dieťa problém alebo strach, cíti neistotu samo voči sebe, podporujte ho v tom, aby to dokázalo. Schopnosť sebavyjadrenia je veľmi dôležitá pre životný úspech.
Cieľavedomosť: Šťastné deti sú asertívne, uvedomujú si, že dokážu samostatne myslieť a samy vyriešiť mnohé problémy. Svojim riešením neraz prekvapia aj rodičov, najmä preto, že sú omnoho kreatívnejšie a nezaťažené rôznymi dogmami.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Zvedavosť: Aj keď nám rodičom lezie veľmi často na nervy, zvedavé deti sú šikovnejšie a inteligentnejšie. Podporujme ich vo zvedavosti, učme ich nachádzať odpovede na svoje zvedavé otázky v knihách, na internete, čo môžeme im vysvetlime. Vďaka zvedavosti sa naučia nielen množstvo nových poznatkov, ale taktiež používať svoju intuíciu a hľadať pravdu.
Zdravý strach: Strach nie je len negatívny, ale má dôležitú pozitívnu úlohu. Ochraňuje deti pred nebezpečenstvom. Samozrejme prehnaný strach je zlý, ale zdraví miera deti učí poznávať hranice medzi bezpečným a nebezpečným, čo je veľmi dôležité pre celý ďalší život.
Vytrvalosť: Veľmi dôležité je podporovať deti v tom, aby sa nevzdávali, keď im niečo nevyjde na prvýkrát. Musia sa naučiť trpezlivo skúšať ďalej a ďalej, poučiť sa na vlastných chybách. Chyby a neúspechy by mali byť štartovacou čiarou budúceho úspechu. Šťastné deti vedia, že prekážky sú na to, aby sa prekonávali a nie na to, aby im zrušili cestu za vlastným cieľom.
Kreativita: Deti sa rodia tvorivé, ale mnohé o svoju hravosť a tvorivosť prichádzajú vekom, skúsenosťami, výchovou a ďalšími okolnosťami. Neberme im ju, ale naopak, rozvíjajme. Učme sa od nich byť tvorivými a aj nám sa bude lepšie žiť.
Schopnosť rušiť pravidlá (s mierou): Šťastné deti nenávidia škatuľkovanie, používanie skostnatených spôsobov, dodržiavanie pravidiel bez efektu. Naopak, potrebujú vždy nájsť niečo nové, vniesť do každodenných maličkostí nový pohľad, nájsť nový spôsob riešenia situácie, ktorý by bol pre ne efektívnejší a príjemnejší. Podporme ich vlastnú myseľ a nechajme ich vytvoriť si vlastné pravidlá. Samozrejme, ak sú v rozpore s našimi, treba vytvoriť kompromis.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Ako podporiť emocionálne zdravie dieťaťa
Prestaňte zapierať svoje emócie. Duševne zdravé dieťa môže vyrásť len v zdravej rodine. Zabudnite na všetko, čo vám v detstve vtĺkali do hlavy. Emócie sa nerozdeľujú na dobré a zlé, žiadne nie sú zahanbujúce; všetky do jedného sú potrebné a maximálne prirodzené. Komunikujú s nami, aby sme pochopili svoju podstatu a osobnosť. Prostredníctvom nich sa dokážeme vyvíjať, spoznať sa a dospieť k harmónií v živote, ktorá mnohým tak chýba. Je potrebné s deťmi o emóciách rozprávať, aby pochopili, čo sú zač a následne sa ich učili regulovať. Začnite u seba a ukážte im to. Zabudnite na hlúposti ako trestanie za hnev, posmešky za plač - a povoľte aj sebe cítiť emócie (čo je koniec koncov zdravé). Nikdy nie je neskoro naučiť sa s nimi pracovať, aj keď vám to v detstve nebolo dopriate. Deti sa tým lepšie naučia regulovať ich a porozumieť im.
Znaky emocionálne zdravých detí:
Vedia, ako sa cítia: Je dôležité učiť deti od útleho veku pomenovať, akú emóciu práve cítia. Deti ju preskúmajú, uvedomia si ako sa emócia prejavuje a tým ľahšie sa naučia s ňou pracovať. Ľudia, ktorí nemajú svoje emócie preskúmané, sa nimi nechajú ľahko strhnúť a ovládať.
Vedia, ako sa cítia ostatní: Porozumieť sebe znamená porozumieť ostatným. Vyrovnaní ľudia, v duši ktorých vládne harmónia, majú tendenciu byť empatickí. Deti, ktoré rodičia vedú k spoznaniu samých seba (tým spoznávať aj prejavy emócií) bývajú viac empatické. Rozumejú, ako sa okolie cíti a tým ľahšie budú v budúcnosti reagovať na plačúceho kamaráta alebo kričiacu spolužiačku. Budú vedieť, ako sa majú zachovať, aby to bolo zdraviu prospešné a nikomu neublížilo.
Naučili sa techniky, ktoré im pomáhajú zvládať a regulovať emócie: Emocionálne zdravé deti sú od malička učené, akým spôsobom emóciu spracovať. Idú sa prebehnúť, odídu do svojej izby do súkromia, maľujú, alebo počúvajú hudbu - všetky tieto techniky im pomôžu cítiť sa lepšie bez toho, aby ich emócia niekomu ublížila.
Emócie berú ako prirodzenú súčasť života, nehanbia sa za ne a dovolia si "cítiť": Za žiadny pocit sa nemusíme hanbiť, že ho cítime. Zdravé dieťa má v prvom rade zdravých rodičov. Ak chcete šťastné dieťa, urobte šťastnými najprv seba a svoje manželstvo.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Čo robiť, keď dieťa prejavuje známky strachu alebo neistoty?
Na typické znaky strachu v detskom správaní poukazuje v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi rodiná poradkyňa Naomi Aldort. Ako pripomína, niektorý z týchto prejavov sa z času na čas ukáže na každom dieťati, nech sa rodič akokoľvek snaží. Medzi tieto prejavy patria:
- Otravuje súrodenca alebo iné deti, ale len vtedy, keď sa nepozeráte. Pred vami hrá roztomilé, prípadne ukrivdené dieťa. Naopak, sebaisté dieťa zabŕda do ostatných bez ohľadu na vašu prítomnosť a bez strachu z vašej reakcie.
- Vyliaty čaj, roztrhaný papier, zlomená hračka. Bojí sa, že ho vyhrešíte, tak klame, že o ničom nevie, prípadne že to nebol on. Buď potichu, mlčky, vyhýbavo, alebo aj zvýšeným hlasom.
- Keď rodič vojde do izby, bojazlivé dieťa má tendenciu zatajiť, čo práve robí. Hneď prestane, prípadne sa pokúsi aj schovať to, čím sa práve zaoberalo. Nemusí pritom robiť nič zlé, len sa bojí reakcie.
- Nepovie, čo si myslí, radšej hovorí neviem, alebo mlčí, nechá za seba rozhodovať rodičov. To všetko z obáv z odmietnutia, neprijatia. Len aby boli rodičia spokojní a neodsudzovali ho za jeho názor, nechá radšej rozhodnutie na nich.
- Je prehnane ochotné, ústretové. Namiesto toho, aby bolo samé sebou, napodobňuje vo všetkom rodiča. Nadmieru pomáha, správa sa prehnane slušne, uhladene, počúva na slovo. Ide o typické znaky vystresovaného dieťaťa.
- Buď sa izoluje, alebo je agresívne. Má tiky, pomočuje sa, ťažko sa sústredí. Čím vyrovnanejšie dieťa, tým ľahšie využíva svoju inteligenciu.
Ako problémy odstrániť? Naomi Aldort radí: „Keď vidíte, že má dieťa strach, uznajte jeho vnímanie: Vystrašil si sa, keď som povedala: A dosť! ?“ Prípadne ak sa vám zdá, že dieťa zatajuje svoje pocity, pretože má strach z vášho nesúhlasu, začnite vy ústretovou otázkou: „Nechce sa ti chodiť na plávanie? Urob tak, ako myslíš, že je pre teba najlepšie.“
Vplyv prostredia a aktívneho životného štýlu
Je dôležité si uvedomiť, že aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má obrovský vplyv na jeho šťastie a duševnú pohodu. Aktívny životný štýl, trávenie času vonku a zapojenie všetkých zmyslov do hry sú pre dieťa nesmierne dôležité. Pohyb je pre dieťa základná fyziologická potreba dôležitá pre vývoj, zdravie a prežitie. Nedostatok pohybu u detí spôsobuje rôzne vývojové poruchy a nedostatok čerstvého vzduchu zdravotné problémy. Adekvátne a dostatočné fyzické aktivity vonku pozitívne ovplyvňujú dynamický a rýchly rozvoj mozgu dieťaťa. Pasívny životný štýl v detstve môže zbaviť mozog dôležitých impulzov a začať tak kaskádu ďalších problémov. Treba pochopiť, že schopnosti dospelých sú formované, okrem iného aj tým, aké činnosti vykonávali v detstve.
Niektoré z týchto chýb robia rodičia neúmyselne od narodenia detí. Pravdepodobne zo strachu, aby sa dieťa nezranilo, neochorelo, obmedzujú pohyb dieťaťa; neumožňujú beh, skákanie, kotúľanie či pobyt vonku v zlom počasí a zabraňujú tak vlastne jeho vývoju. Dieťa musí mať stimulujúce prostredie vo všetkých fázach vývoja od narodenia. Dieťa samotné sa intuitívne zaoberá činnosťami, ktoré stimulujú vývoj mozgu, napríklad obľúbeným skákaním do kalúž, lozením po stromoch, či váľaním sa dolu kopcom po tráve. Je potrebné ich v tom podporovať, nie obmedzovať kvôli nevhodnému oblečeniu alebo nášmu strachu. Len vtedy, keď sú deti dobre oblečené, si môžu užiť dokonalú a ničím nerušenú hru vonku.
Vplyv rodičovskej generácie
Každá generácia má svoje špecifiká, detská, i tá rodičovská. Kým naše babičky pristupovali k materstvu vyslovene pragmaticky, aby dokázali skĺbiť starostlivosť o dieťa s množstvom roboty okolo gazdovstva, naše mamy sa nechali ovplyvniť inštitúciami, ktoré sa snažili zaškatuľkovať potreby dieťaťa do odborných tabuliek a ženy čo najskôr vrátiť do práce. A čo dnešní rodičia? Každého ovplyvňuje doba a jej fenomény, ktoré sa rýchlo menia. Tá dnešná dáva rodičom naozaj široké možnosti, ako žiť a vychovávať deti. A práve aj tým im vytvára niekoľko typických čŕt:
Vyšší vek: Odkladanie rodičovstva do vyššieho veku je fenoménom už dlhé roky. Kým kedysi sa žartom vravievalo, že deti majú deti, dnes je bežné, ak sa človek stane rodičom po dovŕšení 35 rokov. Zo zdravotného hľadiska je to podľa lekárov už rizikovejší vek, na druhej strane sú však rodičia už zrelší, s jasnými prioritami, skúsenosťami i s materiálnym zabezpečením. Pre dieťa tak dokážu vytvoriť stabilnejší domov i viac si rodičovstvo vychutnať.
Rozbehnutá kariéra: Čo je pre niekoho výhodou, pre druhého príťažou. Ako nedávno upozornila Lenka Žofajová, autorka knihy Sprievodca rodiča dnešného i online kurzu s rovnakým názvom, rodičovstvo vo vyššom veku znamená neraz zásah do rozbehnutej kariéry i koníčkov. Pre mnohých rodičov je potom po narodení dieťaťa o to ťažšie preladiť na iný štýl života a mnohé najmä matky si navyše vyčítajú, ak sa v materstve necítia celkom šťastné, prípadne že im chýba predchádzajúci život.
Vplyv sociálnych sietí: „Sú dobrý sluha, zlý pán,“ pripomína o sociálnych sieťach Lenka Žofajová. Sociálne siete síce rodičom dávajú množstvo informácií a inšpirácií o rôznych otázkach, ktoré ich práve trápia, na druhej strane ich však odpútavajú od reálneho života, zaberajú čas a vytvárajú druhú, fiktívnu realitu. Najmä ak vznikne priestor na porovnávanie sa s inými či celebritnými rodičmi. Na sociálnych sieťach sa ľudia často delia o výnimočné, prípadne idylické obrázky, čo v druhých môže vyvolať pocity nespokojnosti s vlastným životom.
Atak reklám: Rodičia boli žiadanou cieľovou skupinou výrobcov umelej výživy a iných produktov pre deti odjakživa. Situácia sa však v priebehu rokov nezlepšila, naopak. Ataku reklám čelia dnes rodičia takpovediac na každom kroku, v médiách, lekárňach, nemocniciach, dokonca už i na oddeleniach šestonedelia. Zabúda sa často, že reklamy sledujú v prvom rade záujmy výrobcov, na vyriešenie skutočných problémov rodičov je potrebné nezávislé odborné poradenstvo.
Skúšanie nového: Skúsenosti z vlastného detstva primäli mnohých rodičov viesť svoje deti inak. Aj keď nevedia celkom presne, čo chcú, jasno majú v tom, čo nechcú. Výchova je často o improvizácii a aj keď sa nie vždy všetko darí podľa predstáv, dôležité je, že hľadajú nové, lepšie prístupy.
Rôzne životné štýly: Život na lazoch, učenie sa doma, prípadne v komunitných školách, žiadne plasty, žiadne mäso… Kedysi nepredstaviteľné štýly života sú dnes síce považované za „alternatívne“ či podivínske, sú však možné. Rodičia majú naozaj na výber, akú cestu životom si zvolia, a kým jedna skupina stavia na komerčné istoty, druhá sa utieka k prírode, cestovateľskému či športovému životu. Možností je veľa, čo je dobre. Je na rodičoch, aby našli svoju cestu, ktorá ich bude napĺňať.