Vstup do školy je významný míľnik v živote dieťaťa, ktorý so sebou prináša nové povinnosti a očakávania. Dieťa sa musí prispôsobiť autorite, požiadavkám školy a prechodu od hry k učeniu, čo si vyžaduje aktívnu pozornosť a koncentráciu. Preto je dôležité, aby bolo dieťa na túto zmenu dostatočne pripravené a dosiahlo určitý stupeň vývinovej zrelosti, známy ako školská zrelosť.
Čo je školská zrelosť?
Školská zrelosť predstavuje súbor znakov a ukazovateľov, ktoré predpovedajú úspešné zvládnutie výchovno-vzdelávacích požiadaviek v školskom prostredí. Posudzuje sa komplexne a zahŕňa rôzne aspekty vývinu dieťaťa. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 roka, hoci je to individuálne. Dievčatá všeobecne dozrievajú skôr ako chlapci.
Emočná zrelosť ako súčasť školskej zrelosti
Emočná zrelosť je kľúčovou súčasťou školskej zrelosti. Znamená schopnosť dieťaťa zvládať svoje emócie, byť odolné voči frustrácii a primerane reagovať na rôzne situácie. Emočná nezrelosť môže naznačovať, že dieťa ešte nie je pripravené na školské prostredie.
Podľa špeciálnej pedagogičky Jany Kružliakovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, emočná nezrelosť súvisí s neschopnosťou dieťaťa spracovávať vnemy v plnom rozsahu či ovládať svoje emócie.
Príznaky emocionálnej nezrelosti
Prvé znaky emocionálnej nezrelosti sa často objavujú už v škôlke. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Krátka doba pozornosti: Dieťa nevydrží dlho pri činnostiach, ktoré ho nebavia, alebo sa nedokáže sústrediť na dlhší čas.
- Problémy v rušnom prostredí: Dieťa nie je schopné pracovať v rušnom prostredí.
- Ťažkosti s odlúčením: Dieťa má problém byť dlhšie oddelené od mamy bez výraznej emotívnej reakcie.
- Nedostatočná kontrola emócií: Dieťa má ťažkosti s ovládaním svojich emócií a správania.
- Nízka tolerancia frustrácie: Dieťa sa ľahko vzdáva pri neúspechu a má problém s prekonávaním prekážok.
- Závislosť od rodičov: Dieťa nie je dostatočne samostatné a nezávislé od rodičov.
Ďalšie ukazovatele školskej zrelosti
Okrem emocionálnej zrelosti existujú aj ďalšie oblasti, ktoré sa posudzujú pri hodnotení školskej zrelosti:
- Intelektová zrelosť: Dieťa rešpektuje svoju inteligenčnú úroveň, jeho myslenie je analytickejšie, dokáže vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, reprodukovať predlohu a má bohatú slovnú zásobu. Má záujem o číslice a písmená a rozvíja sa jeho logické myslenie.
- Sociálna zrelosť: Dieťa sa dokáže adaptovať v novom sociálnom prostredí, je primerane samostatné a nezávislé od rodičov. Je emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii a prípadnému neúspechu.
- Pracovná zrelosť: Dieťa sa chce učiť, je vytrvalejšie, dlhšie sa sústredí, aj keď je úloha únavná alebo menej zaujímavá. Je schopné spolupracovať na spoločnej úlohe s ostatnými deťmi a sústrediť sa na spoločný cieľ.
- Rečová zrelosť: Dieťa by malo správne vyslovovať všetky hlásky, mať dostatočnú slovnú zásobu a používať všetky slovné druhy. Dokáže rozprávať vo vetách a jednoduchých súvetiach.
- Pozornosť: Dieťa sa dokáže sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Sedí kľudne, nerobí neúčelné pohyby a neotáča sa.
- Grafomotorika a vizuomotorika: Dieťa správne drží ceruzku, sedí pri písaní (vystretý chrbát, správna vzdialenosť hlavy od podložky, mierny sklon zošita). Línie pri písaní by nemali byť roztrasené. V oblasti figurálno-kresbového prejavu by malo dieťa nakresliť kompletnú postavu (oči, obočie, mihalnice, päť prstov na rukách, krk…). Nakreslená postava by nemala byť asymetrická a kresba by mala byť pestrofarebná s využitím celej plochy papiera. Pri vyfarbovaní obrázka by dieťa nemalo prejsť cez línie. Dieťa by malo vedieť napodobniť tvary písma a geometrické tvary.
- Motorika: Dieťa by malo byť motoricky obratné, vedieť skákať aj na jednej nohe, behať, preliezať, chytať a hádzať loptu zo vzdialenosti približne 2 m. Hodí loptičku do koša zo vzdialenosti 1,5 m. Vydrží aspoň chvíľu stáť na jednej nohe a vstane z ľahu na chrbte bez toho, aby sa opieralo o ruky. Mala by byť vyhranená pravorukosť alebo ľavorukosť.
- Orientácia a poznatky: Dieťa by malo vedieť svoje celé meno, adresu, vek a informácie o najbližších príbuzných. Malo by disponovať všeobecnými poznatkami zo svojho okolia (dopravné prostriedky, predmety dennej potreby a ich funkcie, ovocie, zelenina, zvieratá, hmyz, kvety). Pozná časové predstavy (dni v týždni, ročné obdobia) a má osvojenú pravo-ľavú orientáciu na tele, v priestore a na podložke. Orientuje sa v rade, používa pojmy všetci, nie všetci, väčší, menší, určí počet prvkov do 6 a mechanicky ovláda číselný rad do 10.
- Samostatnosť: Dieťa by sa malo samostatne obliecť, obuť, zaviazať šnúrky, zapnúť gombíky, dbať o úpravu zovňajšku, samostatne jesť, používať príbor a vedieť si natrieť pomazánku na chlieb. Po jedle by dieťa malo zostať čisté.
Ako podporiť emocionálnu zrelosť dieťaťa
Rodičia môžu aktívne podporovať emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa. Jana Kružliaková odporúča:
- Poskytnúť dieťaťu pokoj: Vytvoriť pre dieťa prostredie, kde sa cíti bezpečne a môže sa slobodne vyjadrovať.
- Trénovať separáciu: Postupne navykať dieťa na odlúčenie od rodičov, napríklad prostredníctvom krátkych návštev u starých rodičov alebo krúžkov.
- Podporovať samostatnosť: Dávať dieťaťu možnosť rozhodovať sa a robiť veci samostatne, primerane jeho veku.
- Rozvíjať sociálne zručnosti: Podporovať dieťa v nadväzovaní kontaktov s inými deťmi a v učení sa fungovať v kolektíve.
- Učiť dieťa zvládať emócie: Rozprávať sa s dieťaťom o jeho emóciách a učiť ho, ako ich primerane vyjadrovať a zvládať.
- Hrať sa s dieťaťom: Hry sú skvelým spôsobom, ako rozvíjať rôzne schopnosti dieťaťa, vrátane emocionálnej inteligencie.
Adaptácia na škôlku a odlúčenie od matky
Nástup do škôlky je pre dieťa významnou zmenou, ktorá si vyžaduje adaptáciu na nové prostredie, režim a ľudí. Odlúčenie od matky môže byť spojené so smútkom, čo je vývinovo normálne. Rodičia by mali byť presvedčení o tom, že dieťa chcú dať do škôlky a dôverovať učiteľkám. V prípade pochybností o pripravenosti dieťaťa je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Psychologička Petra Arslan Šinková, ktorá sa špecializuje na testovanie detí v predškolskom veku, zdôrazňuje dôležitosť odlúčenia pre emocionálne dozrievanie dieťaťa. Rodičia by mali dieťaťu dať pocit istoty a podpory a zabezpečiť, aby z odlúčenia nemalo traumu.
Tipy pre úspešnú adaptáciu na škôlku:
- Predprípravná fáza: Rozprávať dieťaťu o škôlke, hrať sa na ňu, čítať príbehy o nástupe do škôlky.
- Návšteva škôlky: Chodiť sa prechádzať k škôlke, ak je to možné, ísť sa do nej pozrieť.
- Postupné odlúčenie: Zotrvať v škôlke s dieťaťom len krátky čas (30 minút až 1,5 hodiny) prvé dni a postupne čas predlžovať.
- Dodržiavať sľuby: Prísť pre dieťa načas a dodržať sľub, kam mama odišla.
- Plánovať zmeny: Vyhnúť sa robeniu naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky (odnaúčanie od plienok, cumlíka, dojčenia).
Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby
U detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v dôsledku zdravotného znevýhodnenia môžu niektoré ukazovatele školskej zrelosti absentovať. V takom prípade je nutné navštíviť CŠPP (Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva), kde dieťa vyšetrí psychológ a špeciálny pedagóg a odporučí ďalší postup vo výchovno-vzdelávacom procese.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte obavy o emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s odborníkom, ako je detský psychológ alebo špeciálny pedagóg. Včasná intervencia môže pomôcť predísť budúcim problémom v učení a správaní.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku