Úvod
Slovenská republika prešla v zdaňovaní fyzických osôb významnými zmenami, ktoré ovplyvnili zamestnancov aj podnikateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad týchto zmien so zameraním na dopady na príjmy zo závislej činnosti po roku 2004.
Zavedenie rovnej dane a jej dopady
Najvýraznejšou zmenou bola rovná daň vo výške 19 %, ktorá sa začala uplatňovať na všetky príjmy fyzických a právnických osôb. To znamenalo koniec progresívneho zdaňovania príjmov, ktoré sa predtým pohybovalo v rozmedzí od 10 % do 38 %, a tiež zrušenie osobitných sadzieb dane od 1 % do 25 % pre vybrané druhy príjmov.
Zdaňovanie príjmov zrážkou
Rovná daň 19 % sa uplatňovala aj na príjmy zdaňované zrážkou pred výplatou (napríklad úroky z vkladov, výhry a výnosy z podielových listov). Daňovníci mali možnosť rozhodnúť sa, či zrazenú daň považujú za preddavok na daň. V prípade, že im v daňovom priznaní po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane vznikol preplatok, bol im vrátený.
Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti
Sadzba 19 % sa vzťahovala aj na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti formou mesačných preddavkov na daň. To ovplyvnilo aj plnenia zo sociálneho fondu a vybrané príjmy do 4 000 Sk mesačne, pretože 10 % osobitná sadzba dane bola zrušená.
Predmet dane a jeho zúženie
Naďalej platilo, že predmetom dane sú peňažné aj nepeňažné príjmy dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby. Významnou zmenou však bolo zúženie okruhu príjmov, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb všeobecne.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
Podobne ako predtým, predmetom dane neboli úvery, pôžičky a príjmy získané vydaním, dedením, darovaním (okrem príjmov v súvislosti s výkonom závislej činnosti a podnikaním). Okrem toho boli vyňaté zo zdanenia príjmy, ktoré už boli zdanené daňou z príjmov v obchodnej spoločnosti alebo družstvom, teda rozdelenie, resp. podiel na zisku po zdanení. Týkalo sa to napríklad podielov na zisku vyplácaných po zdanení obchodnou spoločnosťou (dividendy, z účastí spoločníkov s. r. o.). Podľa prechodného ustanovenia sa však tento postup uplatňoval až pri plneniach zo zisku po zdanení za rok 2004.
Špecifické príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane
Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré neboli predmetom dane, patrili od 1. 1. 2004 aj náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ak bola výška tejto náhrady určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov. Ak zamestnávateľ tieto výdavky spaušalizoval, rovnako neboli predmetom dane. Paušalizácia výdavkov bola možná aj v prípadoch poskytovania osobných ohranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane jeho udržiavania.
Príjmy oslobodené od dane
Medzi príjmy oslobodené od dane naďalej patrili niektoré príjmy sociálneho charakteru (dávky, podpory štátu, sociálne, zdravotnícke služby atď.). Na odchodné podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa vzťahovalo plné oslobodenie od dane. Zákon riešil prechodné obdobie daňového oslobodenia odchodného aj u sudcov a prokurátorov tak, že sa naň vzťahovalo daňové oslobodenie v zmysle teraz platného zákona. Oslobodené od dane boli aj prijaté náhrady škôd, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu.
Špecifické príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane
Pre príjmy zo závislej činnosti boli samostatne uvedené ďalšie príjmy oslobodené od dane, ktoré platili len pre tento druh príjmov. Išlo napríklad o náhradu príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. a príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platil zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 123/1996 Z. z. Pri poskytovaní príspevku na stravovanie zamestnancov bolo od dane oslobodené len nárokové nepeňažné plnenie.
Základ dane a jeho výpočet
Základ dane fyzickej osoby tvoril súčet štyroch čiastkových základov dane. Celkový základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov, okrem príjmov zo závislej činnosti, bolo možné znížiť o daňovú stratu z podnikania a prenájmu. Do celkového základu dane sa započítavali aj príjmy, ktoré boli zdanené zrážkou, avšak len v prípadoch, ak vybratím zrážky dane nebola daňová povinnosť splnená. Daňovník mohol využiť možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
Pri príjmoch zo závislej činnosti došlo k zlúčeniu príjmov zo závislej činnosti s funkčnými požitkami. Tento druh príjmov sa rozšíril o príjmy vyplatené v súvislosti s budúcim výkonom závislej činnosti bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať závislú činnosť alebo funkciu. Ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, pre zamestnanca to naďalej znamenalo, že bolo potrebné zdaniť mu tento nepeňažný príjem zákonom stanoveným spôsobom.
Výpočet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti
Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa v podstate nezmenil. Zmena nastala až od 1. 1. 2005, odkedy sa už nebudú na daňové účely z príjmov zamestnancov odpočítavať príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie platené zamestnancami. Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti bol vypočítaný tak, že z hrubých príjmov sa odpočítalo povinné poistné a platené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov. Z vypočítaného čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti v priebehu mesiaca sa v prípade podpísaného vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti odpočítala základná nezdaniteľná suma a rozdiel (zdaniteľná mzda) sa zdanil preddavkom na daň vo výške rovnej dane (19 %). Preddavok na daň zamestnávateľ znížil o daňový bonus na vyživované deti, ak si ho zamestnanec u neho uplatňoval v rámci vyhlásenia.
Nezdaniteľná časť základu dane
Platilo, že už existovali len dve nezdaniteľné sumy. Len jedna (základná) sa v priebehu roka pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti aplikovala vo výške jednej dvanástiny. Druhá suma (na vyživovanú manželku - manžela) sa uplatnila po skončení roka. Základná nezdaniteľná suma bola každoročne valorizovaná v závislosti od rastu životného minima. Pre rok 2004 bola stanovená vo výške 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2004, t. j. vo výške 80 832 Sk. Na jeden mesiac (1/12) to predstavovalo podiel vo výške 6 736 Sk. O túto sumu zamestnávateľ znižoval vypočítaný čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý si ju u neho uplatnil v rámci vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti.
Kto nemal nárok na základnú nezdaniteľnú sumu?
Na túto základnú nezdaniteľnú sumu nemal nárok daňovník, ktorý bol k 1. 1. 2004 poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, alebo ak bol mu bol priznaný i spätne k tomuto dátumu. Ak suma tohto dôchodku v úhrne za rok 2004 nepresiahla sumu 80 832 Sk, po skončení roka bolo možné znížiť daňovú základňu dôchodcovi o rozdiel medzi vyplatenou ročnou sumou dôchodku a touto sumou.
Nezdaniteľná suma na manželku (manžela)
V rovnakej výške (80 832 Sk) si po skončení roka mohol uplatniť daňovník s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky nezdaniteľnú sumu na vyživovanú manželku (manžela) žijúcu s ním (s ňou) v domácnosti v prípade, ak nemala v príslušnom roku (zdaňovacom období) žiaden príjem.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Daňový bonus na vyživované dieťa
Daňový bonus predstavoval sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom (fyzickou osobou) v domácnosti. Nárok pri splnení podmienok si mohol uplatniť daňovník s príjmami zo závislej činnosti (zamestnanec) a daňovník, ktorý vykázal čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (podnikateľ). Podnikateľ tak mohol vykonať až v rámci daňového priznania a zamestnanec i v priebehu roka. Už sa neposudzovalo osobitne dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté, na ktoré bolo možné do konca roku 2003 uplatniť dvojnásobný odpočet nezdaniteľnej sumy.
Podmienky na uplatnenie daňového bonusu
Základnou podmienkou na uplatnenie daňového bonusu bolo, že zamestnanec mal za rok zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (brutto) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy.
Definícia vyživovaného dieťaťa
Za vyživované dieťa sa považovalo dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré spĺňalo podmienky na výplatu prídavku na dieťa v zmysle nového zákona o prídavku na dieťa. Daňový bonus si mohla uplatniť len jedna z oprávnených osôb, ktorá mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Uplatňovanie daňového bonusu v priebehu roka
Uplatňovanie daňového bonusu v priebehu roka fungovalo tak, že zamestnanec si ho uplatnil u hlavného zamestnávateľa v rámci vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. Odpočet vo výške 400 Sk za každé vyživované dieťa z vypočítaného preddavku na daň sa vykonal len v prípade, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených zamestnancovi v príslušnom mesiaci bol aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Ak suma vypočítaného preddavku na daň zamestnanca vyšla nižšia ako suma daňového bonusu na všetky vyživované deti, vyplatil zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň, zrazenej všetkým zamestnancom. O vyplatenú sumu bonusov znížil zamestnávateľ odvod preddavkov na daň za príslušný mesiac daňovému úradu. Ak úhrnná suma preddavkov nestačila na vyplatenie daňových bonusov pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ týmto zamestnancom vyplatil nárokovú výšku bonusu alebo jeho časť do nárokovej výšky zo svojich prostriedkov.
Daňový bonus po skončení roka
Po skončení roka platilo, že ak zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu priznal daňový bonus, tak ho nestratil.