Pocity matky k dieťaťu by mali byť prirodzene láskyplné a inštinktívne. Avšak realita je často zložitejšia a niektoré matky môžu prežívať ťažké obdobia, kedy cítia nenávisť alebo odpor k svojmu dieťaťu. Tieto pocity sú často sprevádzané pocitmi viny a hanby, pretože spoločnosť očakáva od matiek bezpodmienečnú lásku. Je dôležité si uvedomiť, že tieto pocity sú zložité a môžu mať rôzne príčiny.
Pochopenie komplexnosti materských pocitov
Materská láska nie je vždy automatická a inštinktívna pre každú ženu. Niektoré matky si na ňu musia počkať. Je však len mizivé percento matiek, ktorým sa nepodarí nájsť si nakoniec cestu k svojmu dieťaťu. Materská láska prechádza aj rôznymi premenami podľa aktuálnej podoby vzťahu zúčastnených.
Príčiny negatívnych pocitov matky k dieťaťu
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k tomu, že matka prežíva negatívne pocity voči svojmu dieťaťu:
- Náročné dieťa: Niektoré deti sú od narodenia náročné, mrnčavé, trucovité a zanovité. Neustále požiadavky a problémy s dieťaťom môžu viesť k psychickému vyčerpaniu matky.
- Nedostatok podpory: Ak matka nemá dostatočnú podporu od partnera, rodiny alebo priateľov, môže sa cítiť preťažená a osamelá.
- Popôrodná depresia: Hormonálne zmeny a stres po pôrode môžu viesť k popôrodnej depresii, ktorá ovplyvňuje náladu a schopnosť matky naviazať sa na dieťa.
- Osobné problémy: Matka môže prežívať osobné problémy, ako sú finančné ťažkosti, problémy vo vzťahu alebo zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú jej schopnosť starať sa o dieťa.
- Nerealistické očakávania: Spoločnosť často vytvára nerealistické očakávania o materstve, čo môže viesť k pocitom zlyhania a nespokojnosti.
- Traumatické zážitky: Traumatické zážitky z detstva, ťažké tehotenstvo alebo pôrod môžu ovplyvniť schopnosť matky naviazať sa na dieťa.
- Narušená vzťahová väzba v detstve: Ak matka sama prežila v detstve narušenú vzťahovú väzbu, môže mať ťažkosti s vytvorením zdravej väzby so svojím dieťaťom.
- Nechcené dieťa: Matka, ktorá dieťa nechcela, môže mať ťažkosti s prijatím svojej novej role a s vytvorením láskyplného vzťahu s dieťaťom.
- Obdobie puberty dieťaťa: Puberta je náročné obdobie pre dieťa aj pre rodičov. Hormonálne zmeny a vzdor dieťaťa môžu vyvolať u matky pocity frustrácie, hnevu a bezmocnosti.
- Príliš prísni rodičia: Ak je príliš prísny otec alebo vôbec rodič, lebo niekedy je príliš prísna matka, tak sa to obvykle prejavuje častým napomínaním zvýšeným hlasom, okrikovaním, zakazovaním, vyhrážkami, hrozbami násilia, bolesti, odlúčenia, trestami vo forme obmedzenia pohybu, zákazu hovorenia, spôsobovaním fyzickej bolesti.
- Prehnané nároky na dieťa: Prehnané nároky na dieťa sú veľmi zaťažujúce nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča a ich vzťah. Prípadne sekundárne aj pre ďalšie okolie. Môže to plodiť veľa nešťastia, zúfalstva, pocitov menejcennosti, niekedy ale aj falošného sebavedomia, prípadne rebélie alebo rezignovanej podrobivosti a straty spontaneity.
Prejavy negatívnych pocitov matky k dieťaťu
Negatívne pocity matky k dieťaťu sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi:
- Frustrácia a hnev: Matka sa ľahko rozčúli a hnevá na dieťa, aj za maličkosti.
- Odpor a averzia: Matka pociťuje odpor k dieťaťu, nechce sa ho dotýkať, hrať sa s ním alebo sa o neho starať.
- Pocity viny a hanby: Matka sa cíti vinná a hanbí sa za svoje negatívne pocity.
- Depresia a úzkosť: Matka prežíva pocity smútku, beznádeje a úzkosti.
- Izolácia: Matka sa izoluje od rodiny a priateľov, pretože sa hanbí za svoje pocity.
- Fyzické a emocionálne zanedbávanie: Matka zanedbáva potreby dieťaťa, nevenuje mu dostatočnú pozornosť a starostlivosť.
- Psychické a fyzické násilie: V extrémnych prípadoch môže matka používať psychické alebo fyzické násilie voči dieťaťu.
Ako riešiť negatívne pocity matky k dieťaťu
Ak matka prežíva negatívne pocity voči svojmu dieťaťu, je dôležité vyhľadať pomoc a podporu. Existuje mnoho spôsobov, ako sa s týmito pocitmi vyrovnať:
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Psychológ alebo psychoterapeut vám môže pomôcť pochopiť príčiny vašich pocitov a naučiť sa s nimi efektívne pracovať.
- Hovorte o svojich pocitoch: Zdieľajte svoje pocity s partnerom, rodinou, priateľmi alebo v podpornej skupine.
- Starajte sa o seba: Doprajte si dostatok odpočinku, zdravej stravy a cvičenia.
- Nájdite si čas pre seba: Venujte sa svojim záľubám a aktivitám, ktoré vás bavia a napĺňajú.
- Stanovte si realistické očakávania: Uvedomte si, že materstvo nie je vždy jednoduché a že je v poriadku robiť chyby.
- Naučte sa zvládať stres: Používajte techniky na zvládanie stresu, ako sú meditácia, joga alebo dychové cvičenia.
- Zamerajte sa na pozitívne aspekty: Snažte sa vnímať pozitívne aspekty svojho dieťaťa a vášho vzťahu.
- Trávte čas s dieťaťom: Plánujte si spoločné aktivity s dieťaťom, ktoré vás oboch bavia.
- Hľadajte podporu v rodine: Dobre fungujúci otec je požehnaním pre rodinu. V prvých dvoch rokoch dieťaťa pôsobí obvykle hlavne sprostredkovane, cez matku, tým, že je jej oporou, odbremeňuje ju kde to je možné, je pre ňu vnímavý komunikačný partner, ktorý je prajný pre blízky vzťah medzi matkou a dieťaťom.
- Venujte pozornosť dobrým stránkam dieťaťa: Snažte sa pravidelne tráviť čas s každým z detí zvlášť. Pomáha aj cielene si všímať dobré stránky dieťaťa a robiť niečo, kde sa uplatnia prirodzené vlohy dieťaťa.
Dôležité rady pre rodičov
- Vyčítanie zlého správania: Pokiaľ vaše výčitky obsahujú aj hanlivé alebo zhadzujúce poznámky, platí to dvojnásobne. Kázanie a výčitky nikdy nespôsobia zlepšenie správania. Ak dieťaťu chcete niečo vyčítať, tak mu vyčítajte len správanie, ktoré sa vám nepáčilo. Nikdy však neponižujte osobnosť dieťaťa.
- Otázky: „Prečo?“: Podľa tohto zistenia otázky PREČO sú pre zlepšenie správania vášho dieťaťa nevhodné.
- Prosenie a prosíkanie: Pokiaľ teda od svojho dieťaťa naozaj niečo chcete, prosba nie je najvhodnejšia.
- Výzvy bez následkov: To, čo odo mňa rodičia chcú, nie je dôležité. Výzvy bez následkov sú nielen zbytočné, ale dokonca škodlivé.
- Napomenutia bez následkov: Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, detí vás prestanú počúvať úplne. Napomenutia bez následkov sú veľmi obľúbené, ale zradné. To, čo rodič v napomenutí spomenie, mal by aj splniť.
- Ignorovanie extrémne zlého správania: Ignorovanie extrémne zlého správania prináša so sebou nepríjemnú skúsenosť. Skôr či neskôr prasknú každému rodičovi nervy. Ignorovanie sa náhle môže zmeniť na záchvat zlosti a hnevu alebo na príliš tvrdý trest, pokiaľ sa rodičia prestanú ovládať.
- Nepriateľské reakcie: Všetky nepriateľské reakcie - vyhrážky, nadávky, prísne tresty a bitka majú niečo spoločné. Sú prejavom rodičovskej bezmocnosti.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku