Trauma v detstve môže mať hlboký a dlhotrvajúci dopad na vývin reči a komunikačných schopností dieťaťa. Tento článok sa zaoberá príčinami, prejavmi a možnosťami riešenia situácie, keď dieťa po traumatickej udalosti odmieta alebo má ťažkosti s rozprávaním. Rozoberáme rôzne aspekty traumy, jej vplyv na mozog a psychiku dieťaťa, ako aj možnosti terapie a podpory.
Ako Vzniká Trauma?
Trauma vzniká ako reakcia na zážitok, ktorý je pre jedinca mimoriadne stresujúci, ohrozujúci alebo desivý. Môže ísť o jednorazovú udalosť, ako je nehoda, násilie alebo strata blízkej osoby, alebo o opakované zážitky, ako je zanedbávanie, týranie alebo život v nestabilnom prostredí. Sociológ Fedor Gál a psychiater Peter Pöthe sa v knihe "Ja a My" zaoberajú traumami osobnými i spoločenskými, pričom zdôrazňujú, že trauma môže byť prenášaná aj transgeneračne, teda z jednej generácie na druhú.
Rôzne Druhy Tráum
Nie je trauma ako trauma. Existuje komplexná trauma, jednoduchá trauma a vývojová trauma. Slovo trauma pochádza z gréčtiny a znamená zranenie bodnou zbraňou, ktorá zanecháva malú stopu vonku, ale spôsobuje veľké vnútorné škody. Rozsah traumy neurčuje vonkajšia udalosť, ale spôsobené škody. Aj veľmi malý podnet, ktorý pripomína situáciu, keď sa cíti človek ohrozený, môže spustiť záchvat mozgu.
Dedičnosť Tráum: Vírus v Potomkoch?
Traumy sú dedičné a môžu sa prenášať na ďalšie generácie. Ak traumy z detstva nie sú spracované, môžu sa preniesť aj na deti. Sú ako vírus, ktorý potrebuje živého hostiteľa. Vyrovnať sa s vlastným detstvom je extrémne dôležité pre vlastné pohodlie, ale aj pre to, aby sme vedeli byť čo najlepšími rodičmi pre svoje deti.
Vplyv na Mozog a Správanie
Trauma môže mať trvalý vplyv na mozog a správanie dieťaťa. Môže dôjsť k zmenám v štruktúre a funkcii mozgu, čo vedie k problémom s reguláciou emócií, správania a myslenia. Deti po traume môžu byť úzkostlivé, depresívne, agresívne alebo mať problémy s učením a sústredením.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Mutizmus ako Následok Traumatickej Skúsenosti
Mutizmus, porucha reči, môže byť jedným z prejavov traumy u detí. Dieťa s mutizmom je schopné hovoriť, ale v určitých situáciách alebo s určitými ľuďmi odmieta rozprávať. Môže ísť o elektívny mutizmus, keď dieťa rozpráva len s niektorými ľuďmi alebo v určitých situáciách, alebo o úplný mutizmus, keď dieťa nerozpráva vôbec.
Elektívny Mutizmus: Strata Reči na Psychogénnom Podklade
Elektívny mutizmus je strata reči vznikajúca na psychogénnom podklade. Tento stav nie je spôsobený fyzickými problémami s hlasivkami alebo rečovými orgánmi, avšak je spojený s psychologickými faktormi.
Rizikové Faktory Elektívneho Mutizmu
- Úzkostné poruchy: Mnoho jednotlivcov s elektívnym mutizmom trpí súčasne úzkostnou poruchou.
- Genetické faktory: Niektoré genetické faktory zvyšujú riziko úzkostných porúch a elektívneho mutizmu.
- Dysfunkčná rodina: Prítomnosť rodinných problémov, nedostatok podpory alebo nezdravá komunikačná dynamika medzi rodinnými členmi vplývajú sa psychický stav dieťaťa.
- Sociálna izolácia: Deti, ktoré zažívajú sociálnu izoláciu alebo majú obavy z odsudzovania zo strany vrstovníkov, učiteľov a iných autorít, majú tendenciu odmietať komunikovať v určitých situáciách.
- Traumatické udalosti: Traumatické udalosti, ako napríklad fyzické alebo sexuálne zneužívanie, úmrtie v rodine alebo rozvod rodičov môžu viesť k rozvoju úzkostí a elektívneho mutizmu.
Príznaky Elektívneho Mutizmu
- Odmietanie hovoriť v určitých situáciách.
- Používanie neverbálnej komunikácie.
- Vyhýbanie sa sociálnym interakciám.
- Nízka sebaúcta a úzkosť.
- Odmietanie očného kontaktu.
- Problémy v škole alebo v práci.
Diagnostika Mutizmu
Diagnostika mutizmu zahŕňa zhromažďovanie anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, psychologické hodnotenie a hodnotenie správania v rôznych situáciách.
Ako Pomôcť Dieťaťu po Traume?
Pomoc dieťaťu po traume si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. Dôležité je vytvoriť pre dieťa bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa cíti prijaté a pochopené.
Terapia ako Kľúč k Uzdrаveniu
Psychoterapia je účinný nástroj pri liečbe traumy u detí. Existujú rôzne druhy terapií, ktoré sa zameriavajú na spracovanie traumatických zážitkov, reguláciu emócií a rozvoj zdravých vzťahov. Behaviorálna terapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), je účinným nástrojom pri liečbe elektívneho mutizmu. Terapeut pomáha jedincovi identifikovať a riešiť úzkostné myšlienky a vzory správania spojené s odmietaním rozprávania.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vzťahová Psychoanalytická Terapia
Vo vzťahovej psychoanalytickej terapii ide o to, že určité veci klient znovu zažije, pocíti úzkosť. Prejaví sa to tak, že má napríklad panickú úzkosť, flashback. Začne kričať, akoby ho niekto ohrozoval, začne mu búšiť srdce, a pritom ho nikto priamo neohrozuje. Terapeut je tam, upokojuje ho, potom sa o tom rozprávajú a takto vlastne dochádza k prepájaniu predného mozgu, teda centra myslenia, neokortexu, so subkortikálnymi, evolučne staršími časťami a týmto spôsobom môžeš svoje automatické reakcie vedome ovplyvniť.
Podpora Rodiny a Okolia
Rodina a okolie zohrávajú kľúčovú úlohu v procese uzdravovania dieťaťa po traume. Dôležité je, aby rodičia a blízki boli trpezliví, chápaví a poskytovali dieťaťu emocionálnu podporu.
Komplexná alebo Vývinová Trauma
Komplexná alebo vývinová trauma zasahuje do základných spôsobov fungovania a ovplyvňuje to, ako pristupujeme k sebe, k nadväzovaniu nových vzťahov, k fungovaniu v komunitách alebo aj náš pracovný výkon. Existuje jedna vec, ktorá pomáha na liečbu komplexnej traumy: VZŤAH.
Skupinová Terapia
Skupiny, ktoré sú založené na vzájomnom rešpekte a dôvere, sú funkčnejšie, ak sú uzavreté a zamerané na zraňujúce udalosti. Sila tejto dynamiky je práve v jej bezpečí. V zraniteľnosti totižto môže prísť skutočné liečenie.
Farmakologická Liečba
V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj farmakologická liečba úzkosti alebo depresie, ktoré sú spojené s traumou. Spravidla vtedy, keď úzkosť výrazne zasahuje do každodenného života.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM