Prečo 8-ročné dieťa neposlúcha? Objavte skryté príčiny a efektívne riešenia!

Je bežné, že rodičia zažívajú frustráciu, keď ich deti neposlúchajú. Deti by mali rodičov rešpektovať, ale realita je často iná. Rodičia sa potom pýtajú, kde urobili chybu, veď každý sa snaží vychovávať dieťa čo najlepšie. Psychológovia vidia problém skôr v rodičoch ako v deťoch. Tento článok sa zaoberá príčinami neposlušnosti detí a ponúka stratégie na zlepšenie situácie.

Pochopenie detskej neposlušnosti

Neposlušnosť u detí môže mať rôzne príčiny. Dôležité je pochopiť, že deti sa vyvíjajú a ich správanie je ovplyvnené mnohými faktormi.

Testovanie hraníc

Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Dieťa testuje hranice, snaží sa zistiť, čo si môže dovoliť. Je to prirodzená súčasť vývoja a dôležitý krok k samostatnosti.

Nedostatok pozornosti

Deti sa niekedy správajú neposlušne, aby získali pozornosť rodičov. Aj negatívna pozornosť je pre dieťa lepšia ako žiadna.

Prečítajte si tiež: Harmonický rozvoj 8-ročného dieťaťa

Nepochopenie požiadaviek

Malé deti dokážu sledovať len jeden príkaz. Ak trojročnej ratolesti poviete, aby si dala pohár čaju, potom si vyčistila zuby, obliekla sa do pyžama a išla do postele, čaká vás sklamanie. Viac príkazov zvládne pochopiť a vykonať dieťa vo veku okolo 4-5 rokov, ale netreba to preháňať. Skúste to s dvomi pokynmi a keď zaregistrujete, že ich dokáže samostatne splniť, pridajte po určitom čase tretí, o nejaký čas štvrtý a podobne. Niekedy sa však môže stať, že aj 10-ročné dieťa bude zápasiť s úlohami, ktoré bežne dávajú rodičia už 5 až 6-ročným deťom. Nezabúdajte, treba ísť na to pomaly a úlohy pridávať postupne.

Deti nemusia vždy rozumieť tomu, čo od nich očakávame. Je dôležité komunikovať jasne a zrozumiteľne.

Vplyv rodičovského správania

Keď chcete dieťaťu prikázať, aby niečo urobilo, zastavte a popremýšľajte najskôr vy. Uistite sa, že vaše slová majú zmysel a neodporujú si. Kontraproduktívne sú aj pokrytecké príkazy. Ak chceme, aby sa dieťa nesprávalo určitým spôsobom, v prvom rade by sme sa tak nemali správať my. Deti našim slovám veria iba vtedy, ak skutočne robíme to, čo hovoríme.

Deti sa učia napodobňovaním. Ak rodičia nekonajú v súlade s tým, čo hovoria, dieťa to vníma a môže to viesť k neposlušnosti.

Fáza posudzovania

Deti sa približne od veku 6 rokov dostávajú do fázy, v ktorej začínajú ľudí a ich správanie posudzovať. Znamená to, že ako rodičia by sme mali prísť s niečím lepším ako je „pretože som to povedal/a“. Tým svoju autoritu nezvýšite. Čím častejšie budete konflikty s deťmi riešiť krikom a fyzickými trestami, tým viac budete svoju rodičovskú autoritu u detí strácať.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre deti do 8 rokov

V tomto veku deti potrebujú vysvetlenie a pochopenie, prečo by mali poslúchať. Autorita založená na strachu a kriku nie je účinná.

Nevhodné výchovné metódy

Mnohí rodičia, ak od dieťaťa niečo žiadajú a ono ich nepočúvne, počítajú napríklad do 3. V skutočnosti by sme však mali očakávať poslušnosť na prvýkrát. Jasne, deti sú večne v pohybe a niekedy je potrebné dať im čas, ak však rodič vždy počíta, dieťa tým učí, že má najmenej tri šance, kým sa rozhodne niečo urobiť. To nie je správa, ktorú chcete odoslať. Správny postup je ten, že dáte pokyn a v prípade, že dieťa nepočúvne, mal byť prísť následok. Vždy.

Niektoré výchovné metódy, ako napríklad vyhrážanie sa bez následkov, prosíkanie alebo ignorovanie zlého správania, môžu viesť k neposlušnosti.

Riešenia a stratégie

Existuje mnoho spôsobov, ako riešiť neposlušnosť u detí. Dôležité je nájsť stratégie, ktoré fungujú pre konkrétne dieťa a rodinu.

Očakávajte poslušnosť na prvýkrát

Ak od dieťaťa niečo žiadate, očakávajte, že poslúchne na prvýkrát. Ak neposlúchne, mali by nasledovať dôsledky.

Prečítajte si tiež: Senzorické hračky pre osemročné deti

Jasná a zrozumiteľná komunikácia

Uistite sa, že vaše slová majú zmysel a neodporujú si. Dávajte dieťaťu len jeden príkaz naraz, najmä ak je malé.

Dôslednosť

Výzvy bez následkov sú nielen zbytočné, ale dokonca škodlivé. Ak dieťaťu oznámite, aké následky bude mať jeho neposlušnosť, uistite sa, že ich aj dodržíte.

Pozitívna motivácia

Namiesto trestania za zlé správanie sa zamerajte na odmeňovanie dobrého správania. Chváľte dieťa, keď poslúcha a dodržiava pravidlá.

Partnerský prístup

Hovorte s deťmi ako s partnermi. Vysvetľujte im, prečo je dôležité poslúchať a dodržiavať pravidlá.

Empatia a pochopenie

Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „ si zlý“… „ reveš ako malé decko“…nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“…“ viem, že si z toho smutný“…“vidím, že sa ti to nepáči“… Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.

Snažte sa pochopiť, prečo sa dieťa správa neposlušne. Možno má nejaký problém, o ktorom neviete.

Stanovenie hraníc

Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť. Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca.

Stanovte jasné a zrozumiteľné pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte.

Nechať dieťa rozhodovať

Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.

Dajte dieťaťu možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sú pre vás menej dôležité. To mu dá pocit kontroly a samostatnosti.

Rozhodne sa nenechať biť

Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.

Stanovte jasné hranice a nedovoľte dieťaťu, aby vás bilo alebo inak fyzicky napádalo.

Emočný koučing

„Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa.

Naučte dieťa, ako zvládať svoje emócie a ako reagovať na hnev a frustráciu.

Vyhnite sa negatívnym reakciám

Vyhnite sa vyhrážkam, nadávkam, prísnym trestom a bitke. Tieto reakcie sú prejavom rodičovskej bezmocnosti a ničia sebavedomie dieťaťa.

Riešte príčiny, nie len prejavy

Ak rodičia pochopia tieto súvislosti a vyriešia ich u seba, rozpustia to aj u svojich detí. Mnohí rodičia ale chcú doriešiť len to s dieťaťom. „Ja už beriem lieky a cítim sa dobre," argumentujú.