Jurij Alexejevič Gagarin, prvý človek vo vesmíre, sa stal legendou už počas svojho života. Jeho let v roku 1961 navždy zmenil pohľad na možnosti ľudstva a otvoril novú éru v dobývaní vesmíru. No jeho životný príbeh, plný slávy a uznania, sa tragicky skončil predčasnou smrťou pri leteckom nešťastí, ktorého okolnosti dodnes obklopujú tajomstvá a dohady.
Skromné začiatky a sen o lietaní
Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v dedine Klušino v Smolenskej oblasti (niektoré zdroje uvádzajú aj mesto Gžatsk) v rodine roľníkov. Otec bol tesár a matka dojička. Život v okupovanom území počas druhej svetovej vojny nebol ľahký. Ich dom zabrali nemeckí vojaci a rodina si musela vykopať zemľanku, aby mali kde prežiť. Po skončení vojny sa v roku 1945 presťahovali do mesta Gžatsk (od apríla 1968 mesto Gagarin), kde dokončil 6. triedu a rozhodol sa vyučiť remeslu.
Už v detstve ho fascinovali lietadlá. Prvá príležitosť sadnúť si do kokpitu sa mu naskytla ako chlapcovi, keď pri dedine, kde vyrastal, počas druhej svetovej vojny núdzovo pristálo poškodené sovietske vojenské lietadlo. Okolo neho sa zhŕkli zvedavé deti.
V rokoch 1949 - 1951 navštevoval nižšiu strednú priemyselnú školu v meste Ljuberci neďaleko Moskvy, v ktorej sa vyučil za zlievača a súčasne dokončil siedmu triedu. Už počas štúdií v Saratove sníval Gagarin o lietaní a preto sa v októbri 1954 zapísal do miestneho aeroklubu.
Cesta do vesmíru: Výber a náročný výcvik
Koncom roku 1959 sa začal nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Medzi viac ako 3400 prihlásenými bol aj v tom čase 25-ročný nadporučík Gagarin. Po množstve rôznych skúšok a testov sa mu v marci 1960 podarilo dostať do najužšej skupiny.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Letu do kozmu, ktorý trval 108 minút, predchádzali mesiace náročného výcviku. Pre Gagarina to bola výzva, o ktorej sníval odmalička. Dlhé mesiace výcviku a príprav na let do kozmu si vyžadovali silné zdravie, fyzickú aj psychickú odolnosť, schopnosť znášať obrovské záťaže. Adepti začínali deň rozcvičkou o siedmej hodine ráno. Telesná zdatnosť a silná psychika mali rovnaký význam. Na zistenie duševnej odolnosti sa používal hermeticky uzatvorený priestor. S kozmonautom komunikovali len prostredníctvom svetelných signálov.
Hŕstka adeptov na prvý let človeka do vesmíru bola silná zostava. V poltucte pilotov mal Gagarin vážnu konkurenciu. Ďalšia vec bola tá, že trochu v jeho neprospech vyznievala predstava otca sovietskeho vesmírneho programu o ideálnom kozmonautovi. Vekom sa Gagarin k tejto predstave približoval, lebo mal vtedy 27 rokov.
Kolosov podčiarkol, že Gagarin bol zo všetkých jednoznačne najlepší. Aj vo veciach, ktoré vyzerajú ako detaily, ale sú dôležité. „Niektorí budúci kozmonauti hundrali na ťažkosti počas výcviku. Niektorým sa nechcelo zoskakovať s padákom, hľadali u lekárov výhovorku pre seba. Naopak, Gagarin rád opakoval tieto veci. Hovorieval, že keď sa raz človek rozhodne ťahať pluh, aby netáral, že nemá silu," povedal Kolosov.
Historický let: 108 minút, ktoré zmenili svet
Historicky prvý let do kozmu podnikol 12. apríla 1961. Z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, vyštartovala kozmická loď s Gagarinom na palube o 9.07 h moskovského času.
"Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Na obežnej dráhe Zeme sa ocitol človek po prvý raz o 9.18 h moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: "Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!" Maximálnu výšku 327 kilometrov dosiahla loď v 57.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach sa vrátil na Zem - pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti.
Po návrate sa z kozmonauta stal národný hrdina a ikona, ale aj celosvetová celebrita. Vzhľadom na popularitu mu sovietski predstavitelia odmietali povoliť ďalší let do vesmíru. Obávali sa, že by oňho mohli prísť.
Sláva, propaganda a súťaženie
Počas letu zvolal: „Pojechali!“ („Vyrážame!“). Trochu nadnesene by sa dalo povedať, že tým chcel vesmír pripraviť na návštevu ľudstva.
- apríla 1961 sa do celého sveta rozniesla správa, že sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin obletel zemeguľu (hoci nie na 100 %) na palube rakety. Riskoval a prežil. Najmä vtedajší socialistický svet to prijal s nadšením a pesnička Gustáva Broma, ktorá sa zrodila už v deň letu, patrila k hitom a dodnes patrí k evergreenom.
Let s ľudskou posádkou bol v krátkom slede už druhým šokom, ktorý Sovietsky zväz pripravil svetu. Nečakaný úspech satelitu tak veľmi zaskočil Spojené štáty, že v krajine spustil obavy z domnelej technologickej vyspelosti ZSSR. Viedol k definitívnemu spusteniu vesmírnych pretekov medzi oboma mocnosťami a tiež k vzniku americkej Národnej agentúry pre letectvo a vesmír. Let s ľudskou posádkou mal byť ďalším medzníkom v pretekoch. Krátko po vypustení družíc sa už obe mocnosti začali pripravovať na vyslanie prvého človeka do vesmíru.
Po návrate sa z kozmonauta stal národný hrdina a ikona, ale aj celosvetová celebrita. Vzhľadom na popularitu mu sovietski predstavitelia odmietali povoliť ďalší let do vesmíru. Obávali sa, že by oňho mohli prísť. Trvalo celé roky, kým napokon dostal príležitosť. Stal sa náhradníkom Vladimira Komarova, ktorý pilotoval let Sojuz 1. Pri návrate však tragicky zahynul, a tak Gagarinovi dovolili len pilotovať lietadlá.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Po tejto misii čakala na Gagarina ďalšia, preňho určite náročnejšia a zložitejšia. Tento úspech sovietskej kozmonautiky bolo treba náležite pretaviť v propagáciu ZSSR a celého komunistického systému. Už po troch dňoch ho privítali v Moskve nadšené davy i najvyšší predstavitelia krajiny, na ktorej čele bol vtedy legendárny Nikolaj Sergejevič Chruščov. Pred Gagarinom sa otvárali všetky dvere. Stal sa vedúcim skupiny kozmonautov i poslancom Najvyššieho sovietu. Mohol si plnými dúškami užívať chvíle slávy. Občas to vraj trošku prehnal, aj pôvodne skromnému mladíkovi sa pritrafilo, že mu sláva prerástla cez hlavu.
Gagarinov let znásobil sovietsko-americké vesmírne súťaženie. Vlial doňho novú esenciu. Tri roky po triumfálnom Gagarinovom lete došlo k zmene na čele sovietskeho vedenia. Chruščova vystriedal Brežnev. Ten síce nemohol vynechať Gagarina z programu oficiálnych štátnych stretnutí a podujatí, no nebolo to už s takou prirodzenou úctou ako za čias Chruščova.
Osobný život a tragická smrť
Štúdium v Orenburgu naštartovalo nielen Gagarinovu leteckú kariéru. Na tanečnom večierku v tomto meste sa zoznámil so ženou, ktorá sa stala jeho celoživotnou láskou. Jeho vyvolenou bola zdravotníčka Valentina Gorjačevová. Neodradilo ju, že mal výšku len 158 centimetrov. Usmiaty chlapík s rozžiarenými očami oplývajúci charizmou si získal jej srdce. Zosobášili sa v októbri 1957, potom sa im narodili dve dievčatká. Valentina Gagarinová sa po tragickej smrti manžela už nikdy nevydala.
Vo februári 1968 ukončil Gagarin s vyznamenaním Vojenskú akadémiu leteckého inžinierstva Nikolaja Jegoroviča Žukovského a začal sa pripravovať na nové lety do vesmíru.
Najobľúbenejší hrdina Rusov 20. storočia zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti.
Smutná správa sa zo Sovietskeho zväzu rozšírila do sveta pred 50 rokmi: 27. marca 1968 Gagarin zahynul pri cvičnom lete.
Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil, že v tesnej vzdialenosti 10 až 15 metrov od lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom preletela bez povolenia stíhačka, ktorá prevrátila lietadlo s Gagarinom, to padlo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem rýchlosťou okolo 700 kilometrov za hodinu.
Dodnes nie je celkom jasné, čo sa stalo 27. marca 1968, čo bolo príčinou havárie lietadla MiG-15, s ktorým Gagarin absolvoval bežný cvičný let s inštruktorom Vladimirom Serjoginom. V ten deň mali absolvovať tri cvičné lety. Cestou na letisko sa Jurij Gagarin zastavil v nemocnici, kde bola hospitalizovaná jeho manželka, a potom sa ponáhľal na letisko. Prešiel lekárskym vyšetrením, u veliteľa si vyzdvihol plán letu a u technikov si preveril stav stroja. Vyštartovali 19 minút po 10. hodine. O 11 minút neskôr žiadal Gagarin o zmenu smeru, s čím súhlasila aj riadiaca veža. Bolo to však posledné, čo z jeho úst zaznelo.
„Najskôr sme počuli výbuch a potom sme z miesta, odkiaľ sa ozval, videli vyšľahnúť vysoké plamene a stúpať hustý dym. Kúdol mohol byť vysoký aj 300 metrov,“ vypovedali traja kolchozníci, ktorí pracovali 27. marca 1968 predpoludním v dedine Novoselo. Keď na miesto tragédie prišli záchranári, našli trosky stíhačky rozmetané v okruhu asi 400 metrov. Telá pilotov nenašli. Zostali z nich iba útržky kombinéz a kúsky tkaniva.
„Nedokážem vôbec opísať, čo som vtedy cítil. Pozostatky tohto výnimočného človeka, ktorého som mal rád ako brata, sa zmestili do malej zinkovej schránky,“ spomínal po rokoch Gagarinov priateľ a bývalý kozmonaut Alexej Leonov. Vyšetrovanie ukázalo, že lietadlo sa k zemi rútilo pod uhlom takmer 80° a rýchlosťou 720 km/h. Čo však bolo príčinou havárie, je dodnes záhadou.
Pred štyrmi rokmi sa dostali na verejnosť informácie kozmonauta Alexeja Archipoviča Leonova, člena vyšetrovacej komisie. Podľa nej sa MiG dostal do stopy turbulencie iného lietadla Su-15, ktorého pilot porušil predpisy a letel v nižšej výške. MiG sa tak dostal do vývrtky a nekontrolovateľne sa zrútil na zem. „Vedeli sme, že mal byť v ten deň testovaný Su-15, ale mal letieť vo výške 10 000 metrov alebo vyššie, nie vo výške 450-500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu,“ vyjadril sa pre médiá Leonov, ktorý v roku 1965 ako prvý kozmonaut vystúpil z vesmírnej lode do voľného priestoru. „Už vtedy som tvrdil, že Jurijov stroj sa dostal do turbulencie iného lietadla. V rovnakom priestore zalietavali v tom čase nové stíhačky Suchoj, Su-15.
Utajené vyšetrovanie a konšpiračné teórie
Výsledky vyšetrovania leteckého nešťastia, pri ktorom pred 55 rokmi zahynul Jurij Gagarin, boli dlho zapečatené v archíve, čo vytváralo priestor na špekulácie. Ani po ich odtajnení sa však verejnosť veľa nedozvedela. Skutočnú príčinu havárie sa verejnosť nikdy nedozvedela, výsledky vyšetrovania boli utajené.
Okrem zlyhania prístrojov či zrážky s meteorologickým balónom, čo sa spomínalo najčastejšie, kolovali aj mnohé fámy, neraz poriadne pritiahnuté za vlasy. Podľa jednej boli obaja piloti opití, ďalšia hovorila o tom, že so stíhačkou leteli nízko, pretože lovili jelene, spomínal sa dokonca aj incident s Brežnevom, korý mal byť dôvodom na odstránenie Gagarina, no a bokom nezostali ani priaznivci paranormálnych javov, podľa ktorých uniesli Gagarina mimozemšťania.
Ofi ciálne však bolo vyšetrovanie uzatvorené verdiktom - porucha motora. Väčšina ľudí však tomu neverí.
Či sa však svet niekedy dozvie skutočnú pravdu o smrti Jurija Gagarina, nie je isté. Keď totiž vlani tridsať leteckých odborníkov požiadalo o nové vyšetrenie nehody, prezident Vladimir Putin to zamietol.