Jozef Mihál a podpora po materskej: Nové zmeny a perspektívy

Materská dovolenka a s ňou spojená finančná podpora sú kľúčové pre zabezpečenie starostlivosti o novorodenca a pre pomoc rodinám v tomto náročnom období. V posledných rokoch sa táto oblasť neustále vyvíja, s cieľom lepšie reagovať na potreby rodičov a detí. Expert na dane a odvody Jozef Mihál aktívne prispieva k diskusii o zlepšení systému materskej a rodičovskej podpory na Slovensku. Tento článok sa zameriava na aktuálne zmeny, návrhy a diskusie týkajúce sa materskej dovolenky a s tým súvisiacich dávok, s dôrazom na prínos Jozefa Mihála k tejto téme.

Otcovia na materskej dovolenke: Zrušenie formálnej podmienky

Od začiatku mája tohto roka nastala významná zmena pre otcov, ktorí plánujú čerpať materskú dávku. Otcovia už nebudú musieť uzatvárať formálnu dohodu o tom, že prevzali dieťa do starostlivosti, čo bola predtým podmienka nároku na materskú dávku. Podľa Jozefa Mihála sa tak ruší táto formálna podmienka, ktorá bola často prekážkou a zdrojom stresu pre rodiny.

„Vítajú to stovky, ak nie tisíce rodín,“ povedal Mihál, pričom zdôraznil, že otcom odpadne stres z toho, či im Sociálna poisťovňa materskú dávku prizná. Mihál tiež dodal, že ak si otcovia nájdu bočný zárobok, pokojne ho môžu mať. Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti bola podľa neho pre Sociálnu poisťovňu len zámienka na to, aby dávku nepriznala, a upozornil na to, že podľa zákona o rodine sa otec dieťaťa o svoje dieťa stará.

Návrhy na zmeny v systéme materskej a rodičovskej podpory

Poslanci za SaS, vrátane Janky Bittó Cigánikovej a Petra Cmoreja, navrhujú komplexné zmeny v systéme materskej a rodičovskej podpory. Cigániková navrhuje premenovať materskú dovolenku na rodičovskú starostlivosť, pretože podľa nej už dávno nejde len o materskú, ani o dovolenku. Cmorej sa zameriava na odstránenie nespravodlivostí v systéme materskej dávky, ktoré spôsobujú, že ročne nedostane materskú okolo 15-tisíc žien.

Medzi kľúčové návrhy patrí odstránenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia pri nárokovaní si na materskú dávku. Cmorej tvrdí, že pre túto podmienku mnoho matiek materskú dávku nedostane a nemá nárok ani na nový tehotenský príspevok. Navrhuje, aby materskú dostali aj živnostníčky, opatrovateľky alebo vysokoškolské študentky. SaS tiež žiada zaviesť jednu rodičovskú dávku do troch rokov veku dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Materská dovolenka pre otcov: Čo potrebujete vedieť

Podmienky nároku na materskú dávku pre otcov

Otec dieťaťa má nárok na materskú dávku najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu matky, ak matka nepoberá materskú dávku alebo rodičovský príspevok. Materskú dávku môže otec dostávať 28 týždňov odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti, pričom túto možnosť musí využiť najneskôr do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Otec však musí byť v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti nemocensky poistený najmenej 270 dní. Suma materskej dávky dosahuje 75 % z hrubej mzdy zamestnanca.

Dávka v nezamestnanosti po materskej: Dôležité zásady

Čerpanie dávky v nezamestnanosti je zaujímavé najmä pre matky v období po materskej, a to napríklad v čase, kedy otec čerpá materské. Na začiatok si vysvetlime základné zásady, ktoré sa týkajú dávky v nezamestnanosti, ako sú uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. Pozor, do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradená osoba, ktorá je SZČO, pričom podľa § 5 zákona č. 5/2004 Z. z. vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov.

Flexibilnejšie čerpanie rodičovského príspevku

Skupina nezaradených poslancov, vrátane poslankyne Simony Petrík a Jozefa Mihála, predložila na rokovanie parlamentu balík zákonov, ktoré majú zlepšiť situáciu rodín. Hlavným opatrením je predĺženie materskej dovolenky zo súčasných 34 na 52 týždňov. Týkalo by sa to adekvátne aj otcov, ktorí si zvolia čerpanie materského, priblížil Mihál. To podľa neho prinesie zásluhovosť do systému, rast príjmu pre rodiny a zvýhodní pracujúcich rodičov.

V súvislosti s rodičovským príspevkom uviedol, že navrhnú jeho flexibilnejšie čerpanie. „Aby sa mohla rodina rozhodnúť, či bude nižší príspevok poberať až do troch rokov dieťaťa, alebo naopak, či si zvolí cestu vyššieho rodičovského príspevku, ktorý bude poberať povedzme len do dvoch rokov dieťaťa," vysvetlil.

Ďalšie návrhy na podporu rodiny

Poslankyňa Petrík navrhuje zdieľanie času na ošetrovanie jedného člena rodiny s iným členom rodiny, aj zavedenie 2-týždňového otcovského voľna po narodení dieťaťa počas šestonedelia matky, hradené zo sociálneho poistenia. K ďalším návrhom, ktoré chcú predložiť nezaradení poslanci, tiež patrí, aby sa samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnanci s minimálnymi alebo nízkymi vymeriavacími základmi na nemocenské poistenie mohli dobrovoľne pripoistiť na nemocenské poistenie.

Prečítajte si tiež: Kmet Jozef - gynekológ: Hodnotenia pacientiek

Príklady výpočtu dávky v nezamestnanosti

Nasledujú príklady, ako sa postupuje pri výpočte dávky v nezamestnanosti v rôznych situáciách:

• Príklad 1: Pani Alica bola na materskej, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
• Príklad 2: Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur.
• Príklad 3: Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, a to: 1.10.2017 - 30.9.2019.
• Príklad 4: Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu.
• Príklad 5: Pani Gabriela nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura.
• Príklad 6: Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019.

Špecifický príspevok na starostlivosť o dieťa

Podľa zistení ekonóma Jozefa Mihála ide o príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je alternatívou častejšie čerpaného rodičovského príspevku. Rodičia si musia medzi nimi vybrať, pretože ich nemožno poberať súčasne.

Mihálove príklady

Mihál ponúka vo svojom príspevku tri príklady, na ktorých poukazuje ako sa pohybovať v tomto probléme.

• Príklad 1: Pani Marta, ktorá má dvojročné dieťa navštevujúce súkromné jasle, má nastúpiť na materskú dovolenku 11. apríla 2024, čo je šesť týždňov pred termínom pôrodu, ktorý má byť 23. mája 2024. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok na staršie dieťa vo výške 473,30 eur. Od mája 2024, keď začne poberať materské, však už nebude mať nárok na rodičovský príspevok a naposledy bude túto dávku poberať v apríli 2024. Marta začne opäť poberať rodičovský príspevok v decembri 2024, po skončení materskej dovolenky.
• Príklad 2: Môže preukázať svoje výdavky na škôlku vo výške 450 eur, takže dostane mesačný príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur.
• Príklad 3: Pani Martina, pravdepodobne najinformovanejšia z trojice, nastúpi na materskú dovolenku skôr, 28. marca 2024, osem týždňov pred termínom pôrodu. V apríli 2024 prejde z rodičovského príspevku na príspevok na starostlivosť o dieťa.

Tieto príklady poukazujú na to, ako môže znalosť vlastných nárokov výrazne ovplyvniť finančné plánovanie rodín.

Podmienky nároku na materské

Jednou z nemocenských dávok poskytovaných podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je materské. Rozoberieme si podmienky, ktoré je nutné splniť na to, aby poistenkyni vznikol nárok na materské. Prvou podmienkou je, že poistenkyňa bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby (§ 48 ods. 1 zákona).

Prečítajte si tiež: Jozef Adamovič – herec a režisér

Ďalšie podmienky:

• Jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu [§ 50 písm. a) zákona]. Pritom v takomto prípade je ochranná lehota šesť mesiacov po zániku nemocenského poistenia a nie je podstatné, ako dlho bola ostatnýkrát nemocensky poistená v poslednom zamestnaní [§ 32 ods. 2 písm.
• Alebo ak ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné [§ 50 písm.

V prípade poistenkyne - zamestnankyne, poslednou podmienkou je, že počas obdobia poskytovania materského nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ - voľne povedané „nesmie pracovať“. V tomto období jej môže zamestnávateľ doplatiť mzdu, ale musí ísť o mzdu za obdobie pred začiatkom poberania materského.

Príklady nároku na materské

• Príklad 1: Pani Anna bola zamestnaná od 1. 7. 2003 do 31. 5. 2004. Pracovný pomer ukončila so zamestnávateľom po vzájomnej dohode. Po ukončení pracovného pomeru sa pani Anna nezamestnala ani nebola nemocensky poistená ako SZČO, ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Očakávaný termín pôrodu je 15. 11. 2004. Začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným termínom pôrodu pripadá na 4. 10. 2004. V tento deň pani Anne ešte trvá ochranná lehota 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie zaniklo ukončením pracovného pomeru, teda 31. 5. 2004, ochranná lehota trvá do 30. 11. 2004. Pani Anna bude mať nárok na materské, splnila i podmienku 270 dní trvania nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, teda v čase od 15. 11. 2002 do 14. 11. 2004 - jej zamestnanie trvalo od 1. 7. 2003 do 31. 5.
• Príklad 2: Pani Alžbeta bola zamestnaná od 1. 5. 2004 do 31. 5. 2004. Šlo o pracovný pomer na dobu určitú. Predtým bola pani Alžbeta zamestnaná u iného zamestnávateľa, a to v čase od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003. A ďalej rovnako ako v predošlom príklade u pani Anny. Takže po ukončení pracovného pomeru (po 31. 5. 2004) sa pani Alžbeta nezamestnala ani nebola nemocensky poistená ako SZČO, ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Očakávaný termín pôrodu je 15. 11. 2004. Začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným termínom pôrodu pripadá na 4. 10. 2004. V tento deň pani Alžbete ešte trvá ochranná lehota 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie zaniklo ukončením pracovného pomeru, teda 31. 5. 2004, ochranná lehota trvá do 30. 11. 2004. Na dĺžku ochrannej lehoty v prípade posudzovania nároku na materské nemá vplyv fakt, že posledné zamestnanie trvalo len jeden mesiac, dĺžka ochrannej lehoty je aj v takomto prípade 6 mesiacov. Pani Alžbeta bude mať nárok na materské, splnila totiž i podmienku 270 dní trvania nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, teda v čase od 15. 11. 2002 do 14. 11. 2004 - jej prvé zamestnanie trvalo od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003, čo je 365 dní, druhé zamestnanie trvalo od 1. 5. 2004 do 31. 5.
• Príklad 3: Pani Barbora je nemocensky poistená ako SZČO od 1. 7. 2003. Očakávaný termín pôrodu má k 15. 11. 2004. Pani Barbora bude mať nárok na materské od 4. 10.
• Príklad 4: Pani Dana už dlhodobo nie je zamestnaná ani nepodniká ako SZČO. Pretože „plánuje“ mať bábätko, prihlási sa 1. 5. 2004 v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské poistenie. Pani Dana skutočne otehotnie, lekár stanoví termín pôrodu na 1. 2. Prvá podmienka - bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní? Termín pôrodu je stanovený na 1. 2. 2005. Preto posudzujeme dobu od 1. 2. 2003 do 31. 1. 2005. V tejto dobe bola dobrovoľne nemocensky poistená od 1. 5. 2004, poistenie trvá samozrejme až do termínu pôrodu (a bude trvať aj po pôrode, pani Dana sa z dobrovoľného nemocenského poistenia neodhlási). Spočítame dni od 1. 5. 2004 do termínu pôrodu, teda do 1. 2. 2005, je to spolu 276 dní. Druhá podmienka je takisto splnená - pri začatí poberania materského jej bude trvať dobrovoľné nemocenské poistenie, pani Dana nemá dôvod, aby ho rušila. Počas poberania materského a neskôr počas poberania rodičovského príspevku dobrovoľne nemocensky poistená osoba neplatí poistné (§ 140 ods. 1 zákona).
• Príklad 5: Pani Elena je povinne nemocensky poistená ako SZČO, vymeriavací základ má stanovený na 6 080 Sk mesačne. Pani Elena otehotnie a uvedomí si, že pri takomto vymeriavacom základe bude mať materské vo výške približne 3 344 Sk mesačne (zjednodušene vypočítané ako 55 % z 6 080 Sk). To je dokonca menej ako súčasná výška rodičovského príspevku, t. j. 4 110 Sk. Pani Elena sa rozhodne pre dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré bude platiť súbežne s povinným poistením ako SZČO. Prihlási sa preto v Sociálnej poisťovni od 1. 9. Termín pôrodu je však stanovený na 1. 3. 2005. Pri posudzovaní, či bude mať pani Elena nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia, to dopadne tak, že nárok mať nebude, pretože dobrovoľné nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa do dňa pôrodu trvalo (1. 9. 2004 až 28. 2. 2005 vrátane) len 181 dní.
• Príklad 6: Študentka vysokej školy na jar 2004 otehotnie. Predpokladaný termín pôrodu je 15. 12. 2004. Ak má mať nárok na materské, musí sa dobrovoľne nemocensky poistiť. Urobí tak a k 1. 9. K 3. 11. 2004 - 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu - môže požiadať o materské. v období od 15. 12. 2002 do 14. 12. 2004 bola aspoň 270 dní nemocensky poistená - od 15. 12. 2002 do 31. 12. 2003 platil poistné štát, od 1. 9. 2004 až do 14. 12.
• Príklad 7: Študentka vysokej školy na jar 2005 otehotnie. Predpokladaný termín pôrodu je 15. 12. 2005. Preskúmajme, či má šancu na materské, ak sa okamžite po zistení tehotenstva dobrovoľne nemocensky poistí. Ak by sa poistila k 1. 5. 2004, tak v období od 15. 12. 2003 do 14. 12. od 15. 12. 2003 do 31. 12. od 1. 5. 2005 až do 14. 12. Spolu je to 245 dní, čo je menej ako 270 dní.

Dôležitosť dobrovoľného nemocenského poistenia

POKIAĽ IDE O ŽENY V DOMÁCNOSTI ALEBO ŽENY VYKONÁVAJÚCE ČINNOSŤ SZČO, KTORÉ NIE SÚ POVINNE NEMOCENSKY POISTENÉ, TREBA „PREDVÍDAŤ“ A PRIHLÁSIŤ SA NA DOBROVOĽNÉ NEMOCENSKÉ POISTENIE EŠTE PRED OTEHOTNENÍM. Žena v domácnosti otehotnie, termín pôrodu je 1. 4. 2005. Okamžite po zistení tehotenstva, a to dňa 1. 8. 2004, sa prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Dovtedy nemocensky poistená nebola. Ak spočítame za obdobie dvoch rokov pred pôrodom dobu poistenia, tak zistíme, že za obdobie od 1. 4. 2003 do 31. 3. 2005 bola nemocensky poistená v čase od 1. 8. 2004 do 31. 3. 2005, čo je spolu 243 dní.

Zánik nároku na materské

Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak prípadne poistenkyňa porodila skôr ako šesť až osem týždňov pred očakávaným termínom, tak nárok na materské je odo dňa pôrodu.

Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak poistenkyňa porodila dve a viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, tak nárok na materské zaniká až uplynutím 37. týždňa. Pri narodení mŕtveho dieťaťa nárok na materské zaniká uplynutím 14. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu, ktorá porodila dve a viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nie dlhšie ako do konca 37.

Určenie denného vymeriavacieho základu

• Príklad 1: Poistenkyňa - zamestnankyňa, k 1. 10. 2004 nastupuje na materskú. Rozhodujúce obdobie je celý rok 2003. V roku 2003 dosiahla poistenkyňa vymeriavacie základy v celkovej sume 120 000 Sk. Ak súčet vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období je nula (poistenkyňa nemala žiaden príjem - napríklad preto, lebo už má dieťa, na ktoré v rozhodujúcom období poberala rodičovský príspevok), denný vymeriavací základ sa určí ako pravdepodobný denný vymeriavací základ.
• Príklad 2: Poistenkyňa - zamestnankyňa, v roku 2003 bola na rodičovskej dovolenke. Jej vymeriavací základ za rok 2003 je nulový. K 1. 7. 2004 nastupuje na materské. Jej denný vymeriavací základ sa určí ako pravdepodobný. Za mesiac júl 2004 by bol predpoklad dosiahnutia vymeriavacieho základu 14 000 Sk.
• Príklad 3: Poistenkyňa je vo svojom aktuálnom zamestnaní zamestnaná od roku 2001. K 1. 10. 2004 nastupuje na materskú. Rozhodujúce obdobie je celý rok 2003.
• Príklad 4: Poistenkyňa je vo svojom aktuálnom zamestnaní zamestnaná od 1. 4. 2003. K 1. 10. 2004 nastupuje na materskú. Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1. 4. 2003 do 31. 12.
• Príklad 5: Poistenkyňa je vo svojom aktuálnom zamestnaní zamestnaná od 1. 4. 2004. K 1. 10. 2004 nastupuje na materskú. Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1. 4. 2004 do 30. 9.
• Príklad 6: Poistenkyňa je vo svojom aktuálnom zamestnaní zamestnaná od 1. 10. 2004. K 15. 10. 2004 nastupuje na materskú. Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1. 10. 2004 do 14. 10.
• Príklad 7: Poistenkyňa je vo svojom aktuálnom zamestnaní zamestnaná od roku 2001. Dňa 2. 9. 2004 jej zamestnávateľ poskytne z osobných dôvodov neplatené voľno. Znamená to prerušenie povinného nemocenského poistenia, zamestnávateľ je povinný toto prerušenie oznámiť Sociálnej poisťovni na tlačive „Registračný list fyzickej osoby“. „Návrat“ do zamestnania je 3. 9. 2004. Poistenkyňa k 1. 10. 2004 nastupuje na materskú. Rozhodujúce obdobie je obdobie od 3. 9. 2004 do 30. 9.

Z počtu dní rozhodujúceho obdobia sa odpočítavajú dni, za ktoré nie je povinnosť platiť nemocenské poistenie. Sú to najmä dni práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (pozor, len „platené“ dni - po 10. deň ošetrovania vrátane), dni, počas ktorých sa poberalo materské alebo rodičovský príspevok, dni výkonu základnej a pod. vojenskej služby.

• Príklad 8: Poistenkyni vzniká nárok na materské 15. 6. 2004. Počas celého roka 2003 až do 14. 6. 2004 bola nepretržite zamestnaná u jediného zamestnávateľa. V roku 2004 nedošlo k žiadnemu prerušeniu povinného nemocenského poistenia.

1. Určíme rozhodujúce obdobie.
2. Spočítame jej vymeriavacie základy, z ktorých platila nemocenské poistenie, za rok 2003, t. j.
3. Rok 2003 mal 365 kalendárnych dní. Z tohto počtu odpočítame kalendárne dni, za ktoré nebola povinnosť platiť nemocenské poistenie, sú to napr. dni práceneschopnosti zamestnankyne, dni „OČR“ a pod. Zostane nám napr.
4. Vydelíme súčet vymeriavacích základov z bodu 2 počtom dní z bodu 3. Dostaneme tak denný vymeriavací základ v sume 423,5295 Sk.

Ak nárok na materské vznikol v období od 1. 1. 2004 do 30. 6. Ak nárok na materské vznikol v období od 1. 7. 2004 do 31. 12. Ak nárok na materské vznikne 1. 1. 2005 a neskôr, denný vymeriavací základ už obmedzovaný nebude. Suma denného vymeriavacieho základu bude daná len výškou vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie, a počtom dní rozhodujúceho obdobia.

tags: #jozef #mihal #podpora #po #materskej