Zlosť u detí, najmä u tých najmenších, je téma, ktorá vyvoláva mnoho otázok a diskusií. Rodičia sa často pýtajú, či je takéto správanie normálne, ako naň reagovať a ako dieťaťu pomôcť zvládať jeho emócie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na zlosť u 1-ročných detí, vysvetliť jej príčiny, prejavy a ponúknuť praktické rady pre rodičov.
Úvod
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že prejavy zlosti u detí nie sú znakom zlej výchovy alebo zlého charakteru. Ide o prirodzenú súčasť vývoja, ktorá súvisí s emocionálnym, psychickým a sociálnym rastom dieťaťa. V tomto článku sa budeme venovať obdobiu vzdoru, hysterickým záchvatom, reakciám rodičov a spánkovým rituálom, aby sme poskytli ucelený pohľad na túto problematiku.
Obdobie Vzdoru a Hysterické Záchvaty u Detí
Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho presne ohraničiť. Vzdor sa môže objaviť u dieťaťa, keď má 1 rok, ale aj keď má 5 rokov. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh.
Prečo sa vlastne hysterické záchvaty u detí objavujú? Najlogickejším vysvetlením je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Vzdorovité obdobie nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. „Prvá puberta“ je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu.
Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce. Odmietanie lásky rodičov, nepochopenie a hnev musia rodičia do určitej miery akceptovať.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.
Pochopenie Zo Strany Rodičov
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva. Bezmocné dieťa nám už ako novorodeniatko dáva plačom či krikom najavo, čo chce. Nehovorí, neukazuje, no napriek tomu dokážu rodičia zistiť, čo je potrebné spraviť, aby plač prestal.
Už v rannom veku je dôležité zachovať pokoj a všímať si signály - zamračená tvár, trepanie rukami, kopanie nožičkami, mrkanie, žmúrenie, plač či stonanie. V neskoršom veku batoľaťa situácia nie je iná, ibaže prejavy dieťaťa sa zmenili a dieťa začína pociťovať, že má určitú moc a chce presadiť svoju vôľu. Deti chcú vždy robiť správne rozhodnutia, no aby si osvojili, čo je správne, si vyžaduje určitý čas.
Scéna potom, čo odchádzate z ihriska, je typickým príkladom. Ak sa dieťa hrá na pieskovisku, stavia hrad z piesku a vy ho v sekunde schmatnete za ruku, pretože musíte ísť rýchlo domov, aby ste stihli celý denný režim, reakcie dieťaťa sú, prirodzene, hysterický záchvat, krik, plač a hádzanie sa o zem. Veď ste ho práve vytrhli z jeho prostredia, kde sa cítilo dobre. Ide o vyjadrenie frustrácie a nespokojnosti. Len si vezmite, že by sa podobne niekto správal k vám a zobral vám niečo, čo máte radi priamo z rúk. Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa. Batoľatá nechápu, čo od nich rodič chce a rodič zasa niekedy nechápe, čo batoľa vyžaduje od neho. Koniec koncov, dieťa sa kreuje a je ľudskou bytosťou, ktorá nie je dokonalá, učí sa a robí chyby.
Ako Ukľudniť Hysterické Dieťa
Existuje viacero techník a metód, ktoré sa v praxi osvedčili. V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať. Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu. Taktiež, ak raz viete, že pri nákupe v obchodnom centre sa nevyhnete tomu, aby sa pred vstupom do hračkárstva nespustil záchvat plaču, snažte sa takýmto situáciám vyhýbať. Skúste poprosiť partnera, kamarátku, svokru, svokra, mamu či otca o to, či by vaše dieťa nepostrážili, kým si potrebnú vec vybavíte. Rovnako tak od dieťaťa nevyžadujete prehnanú aktivitu, ak je unavené.
V priebehu hysterického záchvatu sa stávate pre dieťa nepriateľom a odmieta vás. Nemajte z toho zlý pocit, je to normálne. Jednoducho nechcete vyhovieť jeho vôli, čo iné čakať. Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne. Pokiaľ sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkromia, kde bude mať priestor sa upokojiť.
Veľmi funkčná a osvedčená metóda je odpútanie pozornosti dieťaťa. Ak sa dieťa uchyľuje k záchvatu plaču alebo sa schyľuje k nervovému amoku, skúste poukázať na auto na ceste, vtáka na strome, psa za ohradou alebo na niečo smiešne, čo ho vizuálne zaujme. Skúste pokojne aj grimasy alebo spievanie, zaujmite jeho pozornosť niečím, čo má rado, pýtajte sa ho otázky, na ktoré pozná odpoveď, dajte mu možnosť ukázať, aké je šikovné.
Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu. V opačnom prípade to nemá žiadny význam. Dieťaťu dajte najavo, že jeho hnev chápete a že hnev je normálny, ale spôsob, akým chce svoje dosiahnuť, je nesprávny. Vysvetlite mu, že nabudúce sa tak nesmie správať. Ak je to možné, dajte mu priestor sa vyjadriť. Objasnite mu, že aj vy sa hneváte, ale takáto reakcia je nevhodná a takýmto správaním vám ubližuje. Dieťa nechce ubližovať svojím rodičom a pochopí, že musí konať a svoje pocity vyjadrovať inak. V ideálnom prípade.
Niektorými psychológmi je táto technika odporúčaná, iní hovoria, že má na dieťa negatívny dopad. Táto technika rozhodne nemusí fungovať na každé dieťa a jeho reakcia môže byť aj opačná. Ak nastáva situácia, že dieťa začína byť nepokojné, zahrajte situáciu, že sa hneváte, môžete zvýšiť hlas, skríknuť a dieťa tak prekričať. Nenechajte sa rozhodiť naozaj, svoj hraný hnev kontrolujte. Možno dieťa prekvapíte natoľko, že razom zabudne, čo chcelo svojím hnevom dosiahnuť.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Čo Nerobiť, Keď Má Dieťa Hysterický Záchvat
Rovnako ako existujú zásady pri riešení hysterických záchvatov, existujú aj také zásady, ktorých by ste sa zaručene držať nemali. Inak sa ľahko môže stať, že namiesto zvládnutia vypätej situácie sa dostaví opačný efekt.
Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho. Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť. Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete. Nehádajte sa s ním. Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia a ak máte pocit, že zastrašovanie na dieťa zabralo, vedzte, že do budúcna môžete dieťaťu spôsobiť traumy alebo zvýšenie miery vzdorovitosti.
Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu. Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať. Aj tak vás nebude akceptovať a vnímať. Nechajte amok odznieť, aj napriek tomu, že sa akt odohráva na verejnosti. Žiadne ústupky nie sú riešenie. Jednou vecou je kompromis, no druhou, ak dieťaťu v jeho požiadavke vyhoviete. Ak idete k lekárovi a lízankou môžete záchvat utíšiť, ako krajné riešenie, prečo nie. Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle. V zmysle, že nie je dobré dať dieťaťu pocítiť, ako ostatné deti poslúchajú, ale ono je zlé. Nesnažte sa u dieťaťa vzbudzovať pocity, že je horšie ako jeho okolie. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu.
Záchvaty Plaču u Detí v Noci - Spánkový Rituál
Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Matky či oteckovia sami, v dobrej viere, často robia chybu v tom, že ak dieťa počas noci plače, v snahe rýchlo ho utíšiť ho vezmú do náručia a uspia ho. U dieťaťa sa týmto spôsobom vytvára v podvedomí reflex, na ktorý si ľahko zvykne. Následný hysterický plač pred spaním môže byť spôsobený práve tým, že spánkový cyklus dieťaťa je rozhádzaný a zároveň sa dieťa dožaduje toho, na čo si zvyklo.
Ideálne je podľa psychológov vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok. Hysterický plač u kojenca dokáže vystrašiť mnohých rodičov natoľko, že spanikária a majú obavy, čo sa ich inak doteraz relatívne pokojnému dieťaťu deje. Zvlášť, ak dieťa nie a nie utíšiť. Samozrejme, dôvodom záchvatov plaču môžu byť u malých detí predierajúce sa zúbky, bolesť bruška, nafúknutie, horúčka alebo nástup infekčného ochorenia. Všímajte si teda príznaky a hľadajte dôvody plaču. U malých novorodencov je niekedy veľmi náročné identifikovať, čo je dôvodom ich plaču. S hysterickými záchvatmi sa rodičia stretávajú predovšetkým v období vzdoru. Dieťa pri nich vyzerá často nepríčetné a nedá sa upokojiť nijakým spôsobom.
Skúsenosti
Niektorí rodičia radia nechať dieťa osamote - ak nebude mať publikum, upokojí sa, niektorí radia capnutie po zadku a niektorí radia obrniť sa trpezlivosťou a záchvaty prečkať. Je veľmi individuálne, čo na konkrétne dieťa môže platiť. Pri niektorých deťoch funguje odpútanie pozornosti alebo snaha o rozosmiatie. Vyskúšať môžete takisto silné objatie.
Ide v podstate o iné pomenovanie hysterického záchvatu, keď dieťa z určitých príčin vyjadruje v amoku svoju frustráciu. Typické sú nervové amoky pre obdobie vzdoru, keď sa dieťa učí zvládať a zaobchádzať so svojimi emóciami. Takéto prejavy nervových amokov sa vyznačujú extrémnymi prejavmi zlosti, kriku, hnevu alebo hádzaním sa o zem. Takéto reakcie sa môžu objaviť u každého dieťaťa.
Čo Robiť, Keď Dieťa Prejavuje Zlosť?
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby ste vy zostali pokojní, pretože vaše dieťa reaguje na vaše emócie. Ak ste vy sami rozrušení, dieťa sa bude cítiť ešte horšie.
- Uznajte jeho pocity: Dajte dieťaťu najavo, že chápete, že je nahnevané. Povedzte napríklad: „Vidím, že si veľmi nahnevaný, pretože…“
- Ponúknite mu objatie: Fyzický kontakt môže dieťa upokojiť a dať mu pocit bezpečia.
- Odpútajte pozornosť: Skúste dieťa zaujať niečím iným, napríklad obľúbenou hračkou, knihou alebo hrou.
- Dajte mu priestor: Ak dieťa potrebuje, nechajte ho chvíľu samé, aby sa upokojilo. Uistite ho, že ste nablízku, ak vás bude potrebovať.
- Vysvetlite mu, ako sa má správať: Keď sa dieťa upokojí, vysvetlite mu, že hnev je v poriadku, ale nie je v poriadku ubližovať iným alebo ničiť veci.
- Naučte ho techniky upokojenia: Učte dieťa, ako sa upokojiť, napríklad hlbokým dýchaním, počítaním do desať alebo rozprávaním o svojich pocitoch.
Faktory Ovplyvňujúce Vzdor Dieťaťa
Existujú faktory na strane rodičov a dieťaťa, ktoré ovplyvňujú vzdor.
Faktory na strane rodičov:
- Prejavy hnevu v rodine: Rodičia by si mali klásť otázky, ako sa sami ako deti zlostili, ako na to reagovali ich rodičia, ako prejavujú hnev teraz v dospelosti oni a ako ich rodičia, aké výchovné postupy svojich rodičov chcú prebrať a ktorým sa chcú vyhnúť.
- Kedy a prečo rodičia záchvat vzdoru rozčúli: Rodič reaguje na svoje zlostiace sa dieťa tak, ako reagovali na zlosť jeho rodičia (prejavuje sa tzv. vnútorné dieťa), rodičia bývajú menej trpezliví, keď sú unavení alebo v určitých situáciách (napr. nakupovanie, rodinné stretnutia).
- Štýl výchovy: Prejavy vzdoru sú zvyčajne zmierňované dostatkom blízkeho kontaktu a prejavov lásky rodičov k dieťaťu. Ak je dieťa príliš obmedzované príkazmi a zákazmi, bude mať pravdepodobne väčšiu potrebu vzdorovať.
Faktory na strane dieťaťa:
- Únava: V dobe pred zaspaním sa dieťa ľahšie rozčúli, záchvat vzdoru býva intenzívnejší a ťažšie utíšiteľný.
- Konkrétne situácie: Porušenie denných rituálov, vyrušenie z hry, nebranie slov a pocitov dieťaťa vážne a ich popieranie, obmedzovanie voľnosti pohybu, snaha regulovať vyjadrovania detských predstáv a prianí, z pohľadu dieťaťa nezmyselný zákaz alebo príkaz, nedostatočná úroveň motorického vývoja pre realizáciu predstáv dieťaťa, snaha dieťaťu pomôcť, keď chce danú činnosť vykonávať samo.
Prevencia a Riešenie Detského Vzdoru
- Úzky vzťah s dieťaťom, dostatok prejavov lásky pomáha poznať a predvídať reakcie dieťaťa.
- Zapájať dieťaťa do činností rodičia: Ponúkať dieťaťu činnosti, o ktoré prejavuje zvýšený záujem.
- Plánovať a pripraviť dieťa na nasledujúcu situáciu: Dieťaťu vysvetliť, čo a prečo sa bude diať, prebrať konkrétnu rizikovú situáciu vopred, mať v zálohe náhradné aktivity za, pre dieťa nebezpečné alebo nudné, činnosti.
- Mať trpezlivosť, udeľovať rozumné množstvo príkazov a zákazov, mať jasné a jednoduché pravidlá, byť dôsledný: Vysvetľovať potrebné veci stále dokola, správať sa k dieťaťu konzistentne, nechcieť po dieťati príliš veľa naraz alebo mať príliš náročné požiadavky, uvažovať nad dlhodobými výsledkami a následkami výchovy.
- Vážiť si názor dieťaťa, dať mu možnosť výberu, ponúknuť akceptovateľné alternatívy.
- Netrestať, poskytnúť podporu a povzbudenie, uznávať emócie: Dieťa v záchvate vzdoru svoj hnev neovláda, neodchádzať. Dieťaťu poskytnúť náruč a lásku, z požiadavky neustupovať, ale chápať a vysvetliť, že dieťaťu sa to nepáči, na čo má právo, ale musí to tak byť.
- Odviesť pozornosť, previesť situáciu na humor, skúsiť relaxáciu.
- Ak je dieťa už v afekte, nechať ho prežiť si emócie: Dieťa nechlácholiť, ani neodvádzať pozornosť inam, len tu pre neho byť, poskytnúť pochopenie, bezpečie a nechať dieťa, aby sa učilo svoje silné emócie uvedomovať a pracovať s nimi.
- Ak hrozí, že rodič vybuchne, tak odísť: Počkať, až u dieťa záchvat vzdoru pominie. Potom v činnosti pokračovať s vysvetlením, prečo je potrebné toto urobiť a prečo rodič odišiel.