Separačná úzkosť je stav, ktorý sa prejavuje nadmerným strachom a úzkosťou z odlúčenia od blízkych osôb alebo od známeho prostredia. Hoci je bežnou súčasťou vývoja u malých detí, môže postihnúť aj dospelých. Tento článok sa zameriava na príčiny, príznaky a stratégie zvládania separačnej úzkosti u detí a dospelých, s cieľom poskytnúť rodičom a jednotlivcom praktické rady a informácie.
Čo je Separačná Úzkosť?
Separačná úzkosť je psychický stav, ktorý sa prejavuje nadmerným strachom z odlúčenia od blízkych osôb. U detí ide o vývinové obdobie, ktoré je súčasťou dozrievania mozgu. Dieťa sa napríklad rodí s vedomím, že je súčasťou svojej matky a až neskôr pochopí vzájomnú oddelenosť. Dieťa vníma odlúčenie od najbližšej osoby (hlavne matky) ako strach alebo ohrozenie. Malé dieťa si v nebezpečnej situácii nevie samo pomôcť, preto sa vyvinul mechanizmus, ktorým k sebe matku privoláva. Separačná úzkosť je odrazom dôverného vzťahu medzi matkou a dieťaťom.
Separačná úzkostná porucha
V niektorých prípadoch môže prerásť do poruchy známej ako separačná úzkostná porucha. Podľa Americkej psychiatrickej asociácie sa diagnóza stanovuje, ak úzkosť pretrváva aspoň 4 týždne u detí alebo 6 mesiacov u dospelých a výrazne narúša každodenné fungovanie.
Separačná Úzkosť u Detí
Separačná úzkosť sa prvýkrát vo zvýšenej miere u dieťatka objaví okolo 8-10 mesiaca. Potom ho sprevádza ešte veľmi dlho, pričom v obdobiach 12, 18 a 24 mesiacov hovoríme o jej vrcholení. Najčastejšie sa spája teda práve s obdobiami spánkovej regresie.
Ako sa prejavuje separačná úzkosť?
Separačná úzkosť znamená strach z odlúčenia. Dieťatko od narodenia funguje najmä s maminkou. V určitom období začne dieťatko duševne dozrievať a uvedomuje si odlúčenie. Počas tohto procesu separačnej úzkosti, dieťatko veľmi citlivo a s plačom reaguje najmä na situácie, keď sa maminka vzdiali. Najobľúbenejšou činnosťou dieťatka v tomto období je hra na “suchý zips”.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príznaky separačnej úzkosti u detí
Príznaky separačnej úzkosti sa líšia v závislosti od veku a individuálnych odlišností. Medzi najčastejšie patria:
- Cez deň býva dieťatko nervózne, plačlivé.
- Plače, ak sa čo len na chvíľku stratíte z dohľadu.
- Silný plač, ktorý môže trvať aj 2 hodiny.
- Hysterické prejavy, ktoré sa utíšia až po príchode matky.
- Strach z cudzích ľudí.
- Odmietanie chodiť do školy alebo škôlky.
- Fyzické ťažkosti ako bolesť hlavy, zvracanie alebo nevoľnosť.
- Nočné mory.
Príčiny separačnej úzkosti u detí
Matka a ďalší ľudia, ktorí zodpovedajú za starostlivosť o dieťa preň vytvárajú bezpečné prostredie, čo tvorí základňu pre dieťa, jeho pocit bezpečia a istoty, že jeho najdôležitejšia osoba v živote je spoľahlivá a dôveryhodná, a že ju má k dispozícii, kedykoľvek ju potrebuje. To je kľúčové pre zdravý vývin dieťaťa. V prvých dvoch rokoch života je dostupnosť vzťahovo blízkych osôb kľúčová vzhľadom k tomu, že detský mozog ešte nerozumie dôvodom neprítomnosti matky, či inej vzťahovo blízkej osoby, čo sa prejavuje automaticky úzkosťou.
- Výskum ukazuje, že separačná úzkosť môže byť dedičná.
- Environmentálne faktory môžu potenciálne prispievať k vzniku úzkostných porúch.
- Deti, ktoré majú úzkostlivých rodičov, môžu byť náchylnejšie na separačnú úzkosť.
- Stresujúce udalosti alebo náhle životné zmeny môžu ovplyvniť rozvoj separačnej úzkosti.
Ako dlho separačná úzkosť trvá?
Väčšina detí z tejto fázy vyrastie. Až medzi tretím a štvrtým rokom života dokáže dieťa skutočne pochopiť, že vzdialenie sa matky je niekedy nevyhnutné. Vďaka otvorenejšej komunikácii sa dieťa po 3. roku dokáže separačnej úzkosti postupne zbavovať.
Ako rozpoznať chorobnú separačnú úzkosť?
Prežívanie smútku z odlúčenia je prirodzené, avšak aj rodič by mal mať na pamäti, že jeho plač nie je v takomto prípade na mieste, keďže fungujú zrkadlové neuróny u dieťaťa, ktoré začne opakovať správanie, ktoré vidí. Na mieste je však uznanie pocitov dieťaťa.
Ak je separačná úzkosť veľmi intenzívna a prejavy sú vzhľadom na vek neprimerané, mali by sme spozornieť. Môže totiž ísť o úzkosť patologického charakteru, čo je typický dôsledok nepriaznivého rodinného prostredia, rozvodu rodičov alebo tiež precitlivenosti dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Medzi prejavy patologickej separačnej úzkosti patrí:
- Agresivita.
- Ubližovanie iným, prípadne aj sebe.
Ak má rodič akékoľvek podozrenie, že separačná úzkosť u dieťaťa presahuje normálnu mieru, jednoznačne by mal navštíviť odborné služby - v tomto prípade detskú psychologickú ambulanciu. So psychológom či psychologičkou však komunikujte otvorene, nezatajujte, ak aj sami cítite, že dieťa často nechávate s inými ľuďmi, napríklad z pracovných dôvodov.
Tipy na zvládnutie separačnej úzkosti u detí
- Hrajte sa na "kukuk": V postieľke cez deň pri hraní ale aj cez deň v iných častiach domu/bytu, sa skrývajte za blízky nábytok (posteľ, gauč a pod.) na pár sekúnd a hovorte, “Kde je maminka?… Tu je maminka!” alebo “Kukuk!“. Takýmto spôsobom ukazujete, že veci existujú, aj keď ich nevidíme.
- Hrajte divadlo s hračkami: Hrajte si napríklad s plyšiakmi, autíčkami alebo bábikami divadielko o maminke a dieťatku. Simulujte modelové situácie, kedy maminka (hračka) na chvíľku odíde a potom sa s k svojmu dieťatku opäť vráti.
- Zvykajte dieťa na odlúčenie: Je dobré a vhodné, aby detičky občas boli chvíľku aj samé s niekým iným, napr. ockom, babkou a pod. Niekedy sú situácie, že maminka jednoducho potrebuje odísť k lekárovi, do obchodu, na úrad alebo do práce bez dieťatka. Odlúčenie v období separčnej úzkosti dieťatko lepšie zvládne, ak je zvyknuté bývať aj s niekým iným.
- Neodchádzajte únikom: Neodchádzajte od dieťatka únikom, kazí to vzťah a dôveru medzi vami a dieťaťom.
- Podporujte samostatnosť: Podporte staršie deti v tom, aby činnosti, ktoré už vedia, robili samostatne bez vašej asistencie. Jedenie, obliekanie ponechajte v ich zodpovednosti.
- Postupné predlžovanie času bez milovanej osoby.
- Vytvorenie si vlastného rituálu pred odchodom, pri rozlúčke, ktorý vždy treba zopakovať. Dieťa tým získa pocit bezpečia, že mama sa vráti, ako vždy (3xbozk-čelo, líčko, líčko, zamávanie z okna a pod.).
- Dieťaťu je užitočné nechať niečo svoje (šatka, fotka).
- Dieťaťu je možné sľúbiť niečo, na čo sa môže pri vašom návrate tešiť. Samozrejme, to treba následne dodržať (čítanie rozprávky pred spaním).
- Nechoďte preč poza jeho chrbát, bez rozlúčenia. Môže sa stať, že to niekedy vyšlo, ale dieťa sa môže cítiť oklamané a nerozumie takejto situácii.
- Ten, kto dieťa preberá do starostlivosti by mal prísť o niečo skôr, aby sa na seba stihli „naladiť“.
- Skúste sa vyhnúť odchodu v zhone, aby ste mali dostatok času na rozlúčku, avšak zároveň ju zbytočne nenaťahovali - treba odísť hneď, ako ste sa rozlúčili.
- Pri odchode povedzte dieťaťu, že ho máte radi a uistite ho, že sa vrátite.
- Buďte trpezliví a láskaví: Separačnú úzkosť nemôžete preskočiť, ani zrýchliť. Je to normálnym vývojovým štádiom.
- Vyhnite sa programom a knihám podporujúcim strach: Separačnú úzkosť lepšie zvládajú deti, ktoré nepozerajú programy a nečítajú knižky podporujúce strach, sú menej bojazlivé.
Integrácia do kolektívu
Ak dieťa začína chodiť do jaslí alebo škôlky, je dôležité zabezpečiť postupnú adaptáciu.
- Napríklad s ním trávme nejaký čas v jasliach, kým si zvyká na vychovávateľky a ostatné deti.
- Tento adaptačný proces môžeme aplikovať aj v neskoršom veku, hlavne pri nástupe do škôlky.
Ak nechceme dieťa umiestniť do inštitucionálnej starostlivosti, musíme preň zabezpečiť plnohodnotnú opateru inej osoby. Dobrým riešením môže byť stará mama, na ktorú si dieťa už nepotrebuje zvykať. Niekedy je však stará mama ešte pracovne činná alebo aj naopak - starostlivosť potrebuje skôr ona. Vtedy je alternatívou opatrovateľka, čo je v dnešnej dobe už seriózne povolanie.
Separačná Úzkosť u Dospelých
Separačná úzkosť môže postihnúť aj dospelých. Štatisticky sa hovorí o 1 až 6 % dospelej populácie, ktorá trpí týmto typom úzkosti. V dospelosti sa môžeme stretnúť so strachom z odlúčenia od pokrvného príbuzného, životného partnera, alebo spolubývajúceho, ku ktorému máme výrazné emočné puto.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Príznaky separačnej úzkosti u dospelých
U starších detí a dospelých môžeme hovoriť o príznakoch podobných tým, ktoré sprevádzajú iné druhy úzkosti.Medzi časté fyzické príznaky patria:
- Bolesť hlavy.
- Zvracanie.
- Nevoľnosť.
- Búšenie srdca.
Aj psychické:
- Strach.
- Úzkosť.
- Hanba.
- Rozpaky.
- Bezmocnosť.
- Hnev.V prípade separačnej úzkosti to môžu byť aj:
- Nočné mory.
- Neschopnosť opustiť domov a ísť do školy, práce, obchodu, kamkoľvek, bez blízkej osoby.
- Nadmerná závislosť od partnera alebo rodinných príslušníkov.
- Iracionálny strach, že sa stane niečo zlé, ak nebudú s nimi.
Príčiny separačnej úzkosti u dospelých
Separačná úzkosť môže byť výsledkom kombinácie genetických, environmentálnych a psychologických faktorov. Skúsenosti z detstva a životné stresory môžu prispievať k úzkosti.
Ako rozpoznať chorobnú separačnú úzkosť?
O chorobnej separačnej úzkosti môžeme hovoriť vtedy, ak v oblasti prežívania ide o intenzívny a iracionálny strach, že sa niečo blízkej osobe stane, pokiaľ práve nie je s nami. Samozrejme tento strach je natoľko intenzívny, že výrazne obmedzuje každodenné fungovanie. Prítomné sú rovnako fyzické a psychické príznaky, o ktorých sme už hovorili.
Je dobré spomenúť, že ľudia trpiaci separačnou úzkosťou sami hodnotia svoje prežívanie v minulosti vo viacerých životných okolnostiach ako úzkostné.
Stratégie zvládania separačnej úzkosti u dospelých
- Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT): CBT je považovaná za najúčinnejšiu formu terapie pri separačnej úzkosti.
- Postupné vystavovanie sa odlúčeniu: Tréning postupného odlúčenia pomáha budovať toleranciu voči separácii. Začnite krátkymi odlúčeniami (napr. 5 minút), ktoré sa postupne predlžujú.
- Vytvorenie rutiny a predvídateľnosti: Pravidelný denný režim poskytuje pocit bezpečia.
- Udržiavanie kontaktu počas odlúčenia: Plánovanie pravidelných telefonátov alebo videohovorov počas odlúčenia môže zmierniť úzkosť.
- Praktizovanie relaxačných techník: Techniky ako hlboké dýchanie, meditácia alebo joga pomáhajú znižovať stres a úzkosť.
- Relaxačné techniky: Môžu výrazne pomôcť lepšie zvládať stresové situácie a navodiť celkovú pohodu.
- Metóda expozície: U starších detí, ako i dospelých môže ísť o postupné vystavenie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, ideálne pod dohľadom odborníka.
- Pravidelná rutina: U dospelých pevný pracovný čas, vyhradené hodiny na cvičenie, relax, záujmy.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
V prípade, že u dospelých sa nepríjemné stavy opakujú a evidentne nezlepšujú, vyslovene sa nevedia s danou situáciou vysporiadať, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ postupuje individuálne, v prvom rade je dôležité pochopenie prežívania. Psychoterapia je účinná pri zvládaní úzkostných symptómov, často aplikovaná je najmä kognitívno-behaviorálna terapia. Správne prevedenie týchto techník sa prejaví v zlepšení celkového fungovania dieťaťa, či dospelého. V niektorých prípadoch, najmä tých ktoré znemožňujú každodenné fungovanie človeka s touto diagnózou je nevyhnutné na zníženie intenzity symptómov aj nasadenie psychofarmatík. V spojení so psychoterapiou sa však môže následne opäť človek plnohodnotne zaradiť do každodenného života.
Prevencia Separačnej Úzkosti
U detí aj dospelých môžeme hovoriť o vytváraní bezpečného a podporného prostredia. Rodičia by mali byť citliví na potreby svojho dieťaťa, dospelý potrebuje zas oporu v rodine a priateľoch. Možnosť otvorenej komunikácie a pochopenie prežívania človeka, mať možnosť komunikovať bez posudzovania a cítiť uznanie a prijatie svojich pocitov.
Dôležité Upozornenie
Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.
tags: #je #dieta #vystresovane #z #cudzieho #prostredia