Už od narodenia majú ženské a mužské telo rozdielne výživové požiadavky. Počas rastu a vývinu sa však odlišnosti postupne prehlbujú a líšia sa napríklad požiadavky na makroživiny (bielkoviny, tuky, sacharidy) alebo mikroživiny (vitamíny, minerálne látky). Hormonálne zmeny a fyziologické procesy, ktoré súvisia s reprodukčným systémom, majú na svedomí tie najväčšie rozdiely. Nutričné potreby ženy sú ovplyvnené menštruačným cyklom, prípravou na tehotenstvo, samotným tehotenstvom, dojčením a menopauzou. Každé z týchto období je charakteristické a vyžaduje si špecifické nutričné potreby.
Tento článok sa zameriava na benefity jablkovej šťavy počas dojčenia a na to, ako môže jablková šťava podporiť zdravie matky a dieťaťa. Okrem toho sa dotkneme aj všeobecných výživových potrieb žien v rôznych životných obdobiach a dôležitosti vyváženej stravy pre dojčiace matky.
Prečo sa Líšia Výživové Potreby Žien od Mužov?
Ženský organizmus prechádza rôznymi fyziologickými zmenami, ktoré sa odrážajú na jeho špecifických výživových potrebách. Napríklad vyššie riziko nedostatku železa či väčšia potreba kyseliny listovej vzhľadom k tehotenstvu, sú typicky ženské nutričné požiadavky. Vitamíny a minerálne látky sú živiny, ktoré nevyhnutne potrebujeme na to, aby naše telo fungovalo správne. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú potrebu jednotlivých živín je pohlavie. Okrem pohlavia potrebu živín ovplyvňuje aj vek, zdravotný stav či miera fyzickej a športovej aktivity.
Ženy by sa mali v jedálničku zamerať na dostatok energie, kyselinu listovú, železo, vápnik, vitamín D, omega-3 mastné kyseliny, jód, vitamín B12 a magnézium.
Pitný Režim Počas Tehotenstva a Dojčenia
V období tehotenstva a dojčenia prechádza ženské telo obrovskými zmenami, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť venovanú životnému štýlu a výžive. Jedným z najčastejšie podceňovaných, no pritom kľúčových aspektov pre zdravie matky a dieťaťa, je správny pitný režim. Dostatočná hydratácia je nevyhnutná nielen pre optimálne fungovanie organizmu matky, ale aj pre správny vývoj plodu a následne pre tvorbu materského mlieka.
Prečítajte si tiež: Tipy pre zdravý vývoj dojčiat
Počas tehotenstva sa objem krvi v tele matky zvyšuje o 30-50 %. Tento nárast je kľúčový pre transport živín a kyslíka k plodu a pre odstraňovanie odpadových látok. Odborníci odporúčajú, aby tehotné ženy pitný režim zvýšili na približne 2,5 až 3 litre tekutín denne.
Materské mlieko je z veľkej časti voda. Preto je pre dojčiace matky voda absolútne nevyhnutná pre dostatočnú tvorbu mlieka. Odporúčaný denný príjem tekutín pre dojčiace ženy sa pohybuje okolo 3 až 3,5 litra, v závislosti od individuálnych potrieb a frekvencie dojčenia. Ak dojčiaca žena nepije dostatočne, môže to viesť k pocitu únavy, bolesti hlavy a zníženej tvorbe mlieka.
Medzi prvé a najčastejšie príznaky dehydratácie patrí intenzívny smäd, sucho v ústach a tmavý moč. Ak je moč tmavožltý alebo oranžový, je to jasný signál, že neprijímate dostatok tekutín. Ďalšími príznakmi môžu byť únava, bolesti hlavy, závraty, znížená frekvencia močenia a dokonca aj zápcha.
Najdôležitejšie je piť vodu pravidelne počas celého dňa, nie len vtedy, keď pocítite smäd. Zvoľte si nápoje, ktoré sú zdravé a hydratačné - predovšetkým čistú vodu, ale aj nesladené bylinkové čaje, riedené ovocné šťavy alebo minerálnu vodu s nízkym obsahom sodíka.
Hoci je čistá voda základom pitného režimu, existujú aj iné možnosti, ako zabezpečiť dostatočnú hydratáciu a zároveň doplniť dôležité živiny. Patria sem nesladené bylinkové čaje, ovocie a zelenina, polievky a vývary, mliečne výrobky a rastlinné mlieka.
Prečítajte si tiež: Zdravá jablková torta
Hlávkový Šalát a Jeho Benefity
Hlávkový šalát patrí k najstarším pestovaným druhom zeleniny s vysokou biologickou hodnotou. Konzumujú sa jeho listy zvyčajne za čerstvého stavu ako samostatná príloha k jedlám alebo ako súčasť rôznych zeleninových šalátov. Hlávkový šalát obsahuje vitamín B1, B2, B6, C, E, K, vitamín A - karotény, niacín-B3, kyselinu listovú-B9 aj pantotenovú-B5 a biotín-B7. Z minerálnych látok najmä železo a vápnik, ďalšími účinnými látkami sú sodík, zinok, fosfor, horčík, draslík, mangán, chróm, selén a nikel. Okrem toho obsahuje množstvo vlákniny.
Hlávkový šalát má množstvo účinkov na zdravie, vrátane podpory zdravia mozgu, zlepšenia zužitkovania bielkovín, podpory tvorby červených krviniek, pomoci pri chudnutí, boja so zápalom, podpory zdravého srdca, pomoci pri cukrovke a podpory zdravia očí.
Kyselina Listová a Jej Význam
Význam kyseliny listovej sa najčastejšie spája s tehotenstvom a vývojom plodu, ale to zďaleka nie je všetko. Kyselina listová má v ľudskom tele omnoho viac funkcií. Keďže si ju telo nedokáže vytvoriť samo, je dôležité vedieť, ako si zabezpečiť jej dostatočný príjem pomocou potravín alebo výživových doplnkov. Je to jeden z vitamínov skupiny B, konkrétne B9, označovaný aj folát.
Kyselina listová vplýva na správny priebeh metabolických procesov, ktoré majú za úlohu tvorbu červených krviniek. Vďaka kyseline listovej funguje obnova a syntéza bielkovín a nukleových kyselín DNA a RNA, ktoré regulujú dôležité bunkové a biologické procesy v tele. Dostatočný príjem kyseliny listovej u tehotných môže znížiť riziko vážnych vývojových chýb plodu. Kyselina listová je kľúčová pre správny vývoj plodu, najmä počas raných štádií tehotenstva.
Odporúčania pre Dojčiace Matky z roku 1948 vs. Súčasnosť
Je zaujímavé porovnať odporúčania pre dojčiace matky spred 70-tich rokov s tými súčasnými. V minulosti bolo mimoriadne dôležité informovať matky, ako sa správne o dieťatko starať, aby prosperovalo a tešilo sa dobrému zdraviu.
Prečítajte si tiež: Dieťa s ťažkým postihnutím: Kedy?
Podobne ako dnes, aj v minulosti radili mamičkám - dojčiť, dojčiť a dojčiť. Mlieko materské je jediným prirodzeným a fyziologickým pokrmom a jedinou správnou a prirodzenou výživou pre novorodenca a dojčatá. Materské srdce a materské mlieko nemožno ničím nahradiť.
V súčasnosti lekári a ostatní odborníci odporúčajú mamičkám bondig, a síce kontakt koža na kožu, ako aj okamžité dojčenie pár minút po pôrode, kedy je bábätko schopné sa prisať na prsník. V roku 1948 však mali na to úplne odlišný názor. Odporúčania autora knihy ako dojčiť 1. deň po pôrode: „Po pretrpených námahách pôrodu, keď už prestali pôrodné a popôrodné bolesti, bývajú matky zväčša telesne i duševne vyčerpané. Preto, aby sa nerušil pokoj a odpočinok matkin a dieťaťa, lebo dieťa v prvých hodinách prakticky nepotrebuje nijakú potravu, je všade vo všeobecnosti zvykom novorodeniatku v prvých 12. - 24. hodinách nedávať nič a neprikladať ho ešte k prsiam."
Svetová zdravotnícka organizácia, ako aj mnohí lekári odporúčajú súčasným mamičkám dojčiť čo najdlhšie, pretože dojčením prispievate k zdraviu a budovaniu imunitného systému dieťatka, dostáva potrebné živiny a upevňujete vzájomný vzťah. Slovenské mamičky dostávali pred 70. rokmi iné odporúčania ohľadom toho, ako dlho a dokedy dojčiť.
Vyvážená Strava Počas Dojčenia
V období dojčenia je na redukčné diéty príliš skoro. Energetická náročnosť dojčenia sa odhaduje na 400 až 500 kcal nad rámec bežného denného výdaja. Jedálny lístok je počas dojčenia dobré obohatiť o vitamíny a minerály z čerstvého ovocia a zeleniny. Počas tehotenstva a dojčenia má telo vyššie nároky najmä na bielkoviny a zdravé tuky. Zásadnú úlohu pritom hrajú polynenasýtené mastné kyseliny (známe ako omega-3), ktoré sa podľa štúdií prenášajú priamo do mlieka. Ďalším pilierom sú komplexné, ale čo najmenej priemyselne spracované sacharidy a tiež mikroživiny v podobe potrebných minerálov a vitamínov. Obzvlášť dôležitý je príjem vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E a K), jódu a selénu, ktorých nedostatok v strave vedie aj k deficitom v materskom mlieku.
Dojčenie vs. alergie a intolerancie: Jednotlivé alergény sa preto oplatí do jedálnička postupne zaraďovať a zahrať si na detektíva-kronikára. Prevencia vzniku alergií ale nespočíva len v tom, čo z jedálnička vyradiť, ale aj v tom, čo do neho pridať. Intolerancia a alergia dokážu bábätká pekne potrápiť. Stačí však alergény do jedálnička zaraďovať postupne a s rozvahou, čím predídete väčšine problémov.
Jablková Šťava: Zdravý Doplnok pre Matky a Deti
Jablková šťava predstavuje koncentrovanú formu živín z jabĺk, ktorá v sebe ukrýva množstvo prospešných látok. Jablková šťava obsahuje široké spektrum vitamínov, minerálov a bioaktívnych látok. Vitamín C tvorí jednu z najdôležitejších zložiek, pričom jeden pohár obsahuje približne 10-15% dennej odporúčanej dávky. Minerálne látky zastúpené v jablkovej šťave zahŕňajú draslík, ktorý podporuje správnu funkciu srdca a reguluje krvný tlak.
Pravidelná konzumácia jablkovej šťavy môže prispieť k zlepšeniu zdravia srdca a ciev. Štúdie ukazujú, že antioxidanty prítomné v jablkách pomáhajú znižovať hladinu zlého cholesterolu (LDL) v krvi. Jablková šťava obsahuje prirodzené enzýmy a kyseliny, ktoré stimulujú produkciu tráviacich štiav.
Hoci jablková šťava obsahuje prirodzené cukry, jej glykemický index je nižší ako u mnohých iných ovocných štiav. Pre diabetikov je však dôležité konzumovať jablkovú šťavu s opatrnosťou a v malých dávkach. Jablková šťava podporuje prirodzené detoxikačné procesy v organizme.
Tehotné ženy môžu bezpečne konzumovať jablkovú šťavu v primeraných množstvách. Folát obsiahnutý v šťave podporuje správny vývoj neurálnej trubice plodu. Počas dojčenia môže jablková šťava prispieť k zvýšenej produkcii mlieka vďaka obsahu tekutín a živín. Konzumácia by mala byť obmedzená na 150ml denne kvôli obsahu cukru a kalórií. Preferovať by sa mala pasterizovaná šťava kvôli bezpečnosti.
Pre deti od 1 do 3 rokov je optimálna dávka 100ml denne, pričom by mala byť podávaná v pohári, nie vo fľaštičke. Jablková šťava by nemala nahrádzať vodu ako hlavný nápoj, ale má byť súčasťou vyváženej stravy.
Pri nákupe jablkovej šťavy je dôležité čítať etikety a zloženie. Najlepšou voľbou je 100% jablková šťava bez pridaných cukrov a konzervantov. Bio kvalita zaručuje absenciu pesticídov a chemických látok. Šťava v sklenených fľašiach si zachováva lepšie nutričné vlastnosti ako tá v plastových obaloch.