Istanbulský dohovor, celým názvom Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, je medzinárodná zmluva, ktorá má za cieľ chrániť ženy a dievčatá pred všetkými formami násilia. Hoci primárnym cieľom dohovoru je boj proti násiliu, jeho implementácia vyvoláva na Slovensku rozsiahle diskusie, najmä v súvislosti s jeho potenciálnym vplyvom na deti a rodinné hodnoty.
Úvod do problematiky
Slovensko podpísalo Istanbulský dohovor v roku 2011, avšak k jeho ratifikácii dodnes nedošlo. Parlament Slovenskej republiky prijal uznesenie, ktorým žiada vládu o ukončenie procesu ratifikácie a oznámenie Rade Európy, že Slovensko sa nestane zmluvnou stranou dohovoru. Toto rozhodnutie bolo motivované obavami, že dohovor je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy a že presadzuje tzv. rodovú ideológiu.
Kontroverzné body dohovoru
Rodová ideológia a jej vplyv na vzdelávanie
Jedným z hlavných sporných bodov je definícia rodu v dohovore, ktorá vychádza zo spoločenského správania a nie z biologického označenia. Kritici sa obávajú, že táto definícia by mohla viesť k presadzovaniu rodovej ideológie na školách, čo by mohlo negatívne ovplyvniť deti. Konkrétne ide o obavy z „rodovo stereotypného vymývania mozgov“, ktoré by mohlo byť presadzované v školách.
Práva rodičov a výchova detí
Ďalším bodom kritiky je, že dohovor obmedzuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. To by mohlo nastať v prípade, ak by štát prostredníctvom vzdelávacích programov presadzoval hodnoty, ktoré sú v rozpore s hodnotami rodičov.
Financovanie mimovládnych organizácií
Istanbulský dohovor požaduje finančné príspevky na činnosť organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou násilia na ženách. Kritici sa obávajú, že tieto finančné prostriedky by mohli byť využité na presadzovanie rodovej ideológie a feministicky podfarbenej stigmatizácie mužov a chlapcov.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Haagskeho dohovoru
Argumenty pre a proti ratifikácii
Argumenty pre ratifikáciu
Zástancovia ratifikácie Istanbulského dohovoru argumentujú, že dohovor je dôležitý pre ochranu žien a dievčat pred násilím. Zdôrazňujú, že násilie na ženách je rodovo podmienené a že na jeho odstránenie je potrebné presadzovať rodovú rovnosť. Podľa odborníkov v oblasti ľudských práv žien, argumenty proti dohovoru sú ničím nepodložené a zavádzajúce.
Argumenty proti ratifikácii
Odporcovia ratifikácie Istanbulského dohovoru tvrdia, že dohovor je v rozpore s ústavou a že presadzuje rodovú ideológiu. Obávajú sa, že dohovor by mohol viesť k oslabeniu tradičných rodinných hodnôt a k negatívnemu ovplyvňovaniu detí. Niektorí politici a konzervatívne kruhy šíria dezinformácie o dohovore a využívajú ho na podnecovanie nenávisti voči LGBTI ľuďom.
Príklady zo zahraničia
Francúzsko ratifikovalo Istanbulský dohovor v roku 2014. Podľa niektorých odborníkov však dohovor nemal vo Francúzsku veľký dopad na ochranu žien pred násilím ani na legislatívu, ani na rozhodovaciu činnosť súdov. Štatistiky dokonca ukazujú, že násilie v rámci rodiny vzrástlo. Príklad Francúzska poukazuje na to, že samotná ratifikácia dohovoru nemusí automaticky viesť k zlepšeniu situácie v oblasti ochrany žien pred násilím.
Alternatívne riešenia a existujúca ochrana
Alternatívou k ratifikácii Istanbulského dohovoru je posilnenie existujúcej legislatívy a praxe v oblasti ochrany žien a detí pred násilím. Dôležitý je aj interdisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa vzdelávanie vyšetrovateľov, prokurátorov, sociálnych pracovníkov a sudcov o relevantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a o poznatkoch z iných vedných odborov, ako je psychológia a psychiatria.
Ochrana poskytovaná ESĽP
ESĽP z článkov 2, 3, 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sformuloval významné pozitívne záväzky štátu pokiaľ ide o účinnú ochranu obetí domáceho násilia a sexuálneho zneužívania. ESĽP zdôraznil, že tento postoj sa môže vzťahovať aj na psychické násilie a že štát má povinnosť zabezpečiť ochranu dieťaťa pred zneužitím. Ak štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv, dochádza k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Legislatívne zmeny a interdisciplinárny prístup
Okrem ochrany zabezpečovanej ESĽP a ústavným súdom sú potrebné aj legislatívne zmeny v prípade identifikovaných nedostatkov. Dôležitý je aj interdisciplinárny prístup vrátane vzdelávania, v rámci ktorého budú vyšetrovatelia, prokurátori, sociálni pracovníci a sudcovia pravidelne oboznamovaní s relevantnou judikatúrou ESĽP a s informáciami z iných vedných odborov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
tags: #istanbulsky #dohovor #dieta #bude #ono