Diskusia o umelom ukončení tehotenstva patrí medzi najrozporuplnejšie témy v spoločnosti. Často sa v nej stretávajú protichodné názory a argumenty, ktoré je potrebné dôkladne preskúmať. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na argumenty pre a proti interrupcii, a to z rôznych uhlov pohľadu - etického, právneho, medicínskeho a spoločenského. Nejde o presadzovanie konkrétneho postoja, ale o snahu o objektívne zhodnotenie argumentov, ktoré zaznievajú v tejto dôležitej debate.
Úvod do problematiky
Umelé ukončenie tehotenstva, interrupcia, je zákrok, ktorým sa tehotenstvo predčasne ukončí a odstráni sa plod z maternice. Táto téma vyvoláva silné emócie a je predmetom rozsiahlych diskusií v spoločnosti. Na jednej strane stoja zástancovia práva ženy na rozhodovanie o svojom tele a živote, na druhej strane zástancovia ochrany života od počatia. Cieľom tohto článku je preskúmať argumenty oboch strán a poskytnúť komplexný pohľad na túto zložitú problematiku.
Deficity v diskusii o interrupcii
V diskusii o interrupcii sa často hľadajú odpovede na nesprávne položené otázky. Kľúčovou otázkou by nemalo byť to, či má plod právo na život, ale skôr komplex práv a hodnôt, ktoré sú v stávke. Regulácia ukončenia tehotenstva nezahŕňa len vyvažovanie záujmov plodu a práva na súkromie tehotnej ženy, ale aj iné ústavné princípy a hodnoty. Záujem tehotnej ženy nie je prioritne opozitný hodnote ochrany života plodu.
Súdne rámce debaty
Debatu o interrupciách formujú aj rozhodnutia súdov. Kľúčovým rozhodnutím v tejto oblasti je Roe v. Wade z roku 1973 v USA. Súd určil, že do konca prvého trimestra tehotenstva má byť rozhodnutie o ukončení tehotenstva prenechané na posúdenie ženy a jej ošetrujúceho lekára. Počas druhého trimestra môže štát regulovať interrupcie z dôvodov ochrany zdravia matky a po dosiahnutí životaschopnosti plodu môže štát interrupcie obmedziť alebo zakázať s výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na záchranu života alebo zdravia ženy.
V roku 1992 Najvyšší súd USA v prípade Planned Parenthood v. Casey potvrdil základnú filozofiu Roe v. Wade a zdôraznil, že možnosť kontrolovať reprodukciu napomáha ženám participovať na hospodárskom a spoločenskom živote.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Na Slovensku sa Ústavný súd v rozhodnutí PL. ÚS 12/01 z roku 2007 odvolal na Roe v. Wade na potvrdenie ústavného základu slobodnej voľby ženy o možnosti ukončiť tehotenstvo a na potvrdenie legitimity zmien právnych režimov umelého ukončenia tehotenstva v priebehu tehotenstva.
Právo na život plodu vs. práva tehotnej ženy
Jednou zo slepých uličiek debaty o obmedzení interrupcií je relevancia toho, či má plod právo na život. Debata sa často odvíja od predpokladu, že zástancovia obmedzenia interrupcií považujú plod za osobu s plnými právami od počatia. Ak by mal plod právo na život, malo by ho rovnaké počas celého tehotenstva, a tak by toto právo muselo prevážiť nad každým záujmom tehotnej ženy v akomkoľvek štádiu.
Ronald Dworkin argumentuje, že aj ten najkonzervatívnejší názor nepracuje s plodom ako osobou, ktorá je subjektom práv od počatia. Ak by konzervatívci skutočne považovali plod za osobu, nebolo by možné ustupovať iným právam a záujmom tehotnej ženy, či spoločnosti. Zakázané by tak muselo byť ukončenie tehotenstva aj z dôvodu incestu, znásilnenia, či ohrozenia života a zdravia matky.
Dworkin tvrdí, že otázka, či má plod status osoby a má tak právo na život, je otázkou, o ktorej sa v skutočnosti oponenti umelého ukončenia tehotenstva ako práva ženy a na druhej strane jeho zástancovia nesporia, hoci tvrdia, že áno.
Argumenty pro-choice organizácií
Slovenské pro-choice organizácie argumentujú, že lekári a lekárky by mali mať možnosť informovať o poskytovaní interrupcií. Súčasná legislatíva im umožňuje informovať o tom, že poskytujú potraty, avšak forma poskytnutia tejto informácie je zákonom stanovená, a je ňou cenník služieb. Pro-choice aktivistom prekáža aj povinnosť, aby lekár ukázal matke žiadajúcej o potrat dieťa na ultrazvuku a pustil tlkot jeho srdca. Tvrdia, že uloženie povinnosti podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie je neetické, keďže núti lekárov a lekárky, aby ho vykonávali, aj keď si to pacientka neželá.
Prečítajte si tiež: Teologické aspekty potratu
Morálne argumenty proti interrupcii
Americký filozof Patrick Lee uvádza argument proti morálnosti potratov:
- Úmyselné zabitie nevinnej osoby je vždy morálne zlé.
- Potrat je úmyselné zabitie nevinnej osoby.
- Potrat je vždy morálne zlý.
Lee vidí tri spôsoby, ako by sa dal tento argument spochybniť:
- Spochybniť druhú premisu tým, že dokáže, že čo je zabité pri potrate nie je osoba, alebo že dokonca nejde ani o ľudskú bytosť.
- Spochybniť druhú premisu tým, že hoci je potrat zabitím nevinnej osoby, nejde o úmyselné zabitie, a preto potrat nemusí byť morálne zlý.
- Spochybniť prvú premisu, keď dokáže, že úmyselné zabitie nevinnej osoby nie je vždy morálne zlé.
Z biologického a antropologického hľadiska je embryo od momentu počatia živá ľudská bytosť (indivíduum), kompletný ľudský organizmus, ktorý je jedincom ľudského druhu Homo sapiens.
Non-personalistické teórie
Niektoré teórie nespochybňujú, že embryo je ľudská bytosť, ale tvrdia, že embryo, ktoré je ľudskou bytosťou, nie je osoba (non-personalistické teórie). Nespochybňujú teda biologický status embrya ako ľudského jedinca, ale spochybňujú jeho antropologický status osoby. A keďže embryo nie je osoba, jeho zabitie nemusí byť nemorálne.
Medzi tieto teórie patrí:
Prečítajte si tiež: Postupy pri interrupciách v Ružinove
- Teória schopnosti uvedomenia (resp. sebauvedomenia)
- Teória schopnosti vnímania
- Fylogenetická teória
- Teória ľudskej podoby
- Behavioristická teória
- Sociologické teórie
- Teória kvality života
- Rasistické teórie
Dilema Evy a etické aspekty interrupcie
Ján Markoš vo svojej knihe o etických dilemách uvádza príklad Evy, ktorá je v ôsmom týždni tehotenstva a má dve deti. S manželom stavajú dom a majú finančné problémy. Manžel ju nahovára na potrat, ale Eva si nie je istá, či by urobila správne rozhodnutie.
Ak by sme odpovedali na otázku, či je interrupcia vraždou, kladne, riešenie tejto dilemy by bolo jednoduché: nikto nesmie Evu nahovárať na vraždu, nesmie ju dokonca ani potichu schváliť. Ak sú obaja súrodenci, Eva i jej brat, členmi Katolíckej cirkvi a sú rozhodnutí pevne sa riadiť jej učením, stačí im nazrieť do Katechizmu. „Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo. Toto učenie sa nezmenilo.“
Ak však Eva nie je veriaca, budeme potrebovať iný typ argumentov; také, pri ktorých sa viera nevyžaduje.
Vražda je úmyselné usmrtenie inej osoby. Poďme sa na obe tieto podmienky pozrieť zvlášť. Je oplodnená bunka živá? Bezpochyby. Rovnako živé je však i dozrievajúce vajíčko v tele matky či spermia putujúca vajíčkovodmi. Spojením spermie a vajíčka teda nedochádza k premene neživej hmoty na život. Vznikla však s touto bunkou i nová ľudská osoba? Jedinečná ľudská bytosť, ktorej plné práva majú byť garantované? Podľa učenia Katolíckej cirkvi áno.
Argumenty proti téze o vzniku osoby v okamihu počatia
Existujú argumenty, ktoré oponujú učeniu Katolíckej cirkvi o vzniku ľudskej osoby v okamihu počatia. Počas prvých dvoch týždňov embryo prechádza vývinom, ktorý život ľudskej osoby príliš nepripomína. Ba čo viac, dve samostatné oplodnené vajíčka sa môžu naopak zlúčiť - tento jav sa nazýva chimérizmus. Ak je vajíčko sekundu po oplodnení spermiou ľudskou osobou, ako je možné, že sa o dva týždne neskôr rozdelí na dve osoby? Alebo naopak: ako je možné, že dve jedinečné osoby sa zrazu zlejú v jednu jedinú?
Embryám nedávame mená. Nevystavujeme im rodné listy. A ak žena prirodzene potratí, rodina embryu neusporiada pohreb. Sexuálne aktívne ženy nenútime, aby si pravidelne robili tehotenské testy. Ak by už jednodňové embryo bolo osobou, bolo by len prirodzené, aby mala žena povinnosť zisťovať, či vo svojom vnútri neukrýva niekoho, kto má rovnakú hodnotu a rovnaké práva ako ona sama.
Akceptácia tvrdenia, že embryo je od prvej sekundy svojho vzniku osobou v právach a hodnote rovnou svojej matke, by našu spoločnosť - keď domyslíme všetky dôsledky - dramaticky premenila. Znásilnená tehotná žena by nesmela ísť na interrupciu. Aj žena, pre ktorú by tehotenstvo znamenalo závažné zdravotné riziko, ba dokonca ohrozenie života, by len ťažko mohla ísť na interrupciu.
Postoj Európskeho súdu pre ľudské práva
Európsky súd pre ľudské práva nepriznáva nasciturovi ochranu garantovanú podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd uviedol, že život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho. Ak by článok 2 mal zahŕňať plod a jeho ochrana podľa tohto článku by bola, bez žiadneho výslovného obmedzenia, chápaná ako absolútna, interrupcia by musela byť považovaná za zakázanú dokonca vtedy, ak by pokračovanie tehotenstva predstavovalo vážne riziko pre život ženy. To by znamenalo, že „nenarodený život“ plodu by bol považovaný za majúci vyššiu hodnotu než život tehotnej ženy.
Hľadanie hranice ochrany plodu
Ak odmietneme tézu, že oplodnené vajíčko je osobou, stojíme pred ťažkým rébusom: odkedy by mali embryo či plod požívať zákonnú ochranu pred interrupciou? Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť minimálny európsky konsenzus spočívajúci vo východisku, podľa ktorého má byť nenarodený ľudský život chránený počas tehotenstva s intenzitou rastúcou postupne od počatia po narodenie.
Určenie hranice, odkedy má byť plod chránený pred interrupciou, je teda ľudským, čiže spoločenským a politickým rozhodnutím. Nie je preto prekvapujúce, že sa táto hranica štát od štátu líši.
Koncept viability
Pre niektorých je moment, keď plod dokáže existovať samostatne, bez ohľadu na telo matky, kritickým bodom v jeho vývoji. S týmto momentom pracuje legislatíva ako v Spojených štátoch, tak v Británii. Avšak koncept samostatnej existencie plodu je veľmi problematický. Po prvé, nie je jasné, čo sa myslí pod samostatnou existenciou.
Začiatok vedomého života plodu
Ďalšou hranicou, ktorú má zmysel brať do úvahy pri hľadaní hranice, za ktorou už interrupcia nie je prípustná, je začiatok vedomého života plodu. Z medicínskeho hľadiska je ľudské bytie zásadne spojené s funkciami mozgu. V tomto kontexte sa navrhuje teória zrodu hipokampu, ktorá tvrdí, že jedinečný ľudský život a ľudská osoba nemôžu existovať predtým, než sa vyvinie hipokampus. Podľa vedeckého konsenzu vzniká prvá aktivita v mozgu plodu okolo ôsmeho týždňa tehotenstva, sofistikovanejšia mozgová aktivita, ktorú je možné považovať za vznik vedomia, sa objavuje okolo trinásteho týždňa tehotenstva.
Interrupcia ako odmietnutie poskytnúť pomoc
Časť morálnych filozofov argumentuje, že ak chceme interrupciu porovnávať s nejakým iným činom, nemala by to byť vražda, ale odmietnutie poskytnúť pomoc. Embryo či plod totiž v raných štádiách svojho vývoja bez matkinho tela, jej výživy, kyslíka a tepla jednoducho nemôže prežiť.
Judith Jarvis Thomsonová uvádza myšlienkový experiment s huslistom v bezvedomí, ktorý je napojený na telo inej osoby, aby prežil. Má táto osoba povinnosť huslistu zachrániť, aj keď ju to bude stáť deväť mesiacov ťažkostí a obmedzení? Thomsonová odpovedá, že nie. Máme povinnosť nezabíjať iných ľudí, ale nemáme povinnosť udržovať iných ľudí pri živote, ak to od nás vyžaduje značnú obetu.
Súčasný stav a trendy
Poslankyňa Anna Záborská minulý rok vyzvala na pomalú a postupnú zmenu „potratového zákona“. Pred pár dňami sa vyhláškou ministra zdravotníctva spoplatnili interrupcie žien nad 40 rokov. Kým Slovensko pomaličky obmedzuje prístup žien k interrupciám, štáty, ktoré ho už sprísnený mali, sa vydávajú opačným smerom. Juhokórejská vláda zrušila 66 rokov starý zákaz interrupcií. Rwandský prezident Paul Kagame oslobodil 367 žien a dievčat uväznených pre nelegálne potraty. A tamojšie ministerstvo vydalo nariadenie, ktoré značne znižuje prekážky k legálnym interrupciám. To isté sa udialo aj v Čile, kde zmiernili, a v Írsku, kde celkom zrušili právne podmienky pre tento zákrok, pretože uznali, že krutá a škodlivá politika ohrozovala nielen práva, ale aj životy žien.
Nebezpečné potraty a psychické manipulácie
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa číslo nebezpečných potratov, ohrozujúcich zdravie ženy, celosvetovo zvýšilo na 49 %. V dôsledku nich dochádza niekedy k postihnutiam či dokonca úmrtiam, ktoré by bolo možné odvrátiť.
V snahe odoprieť žene právo na voľbu, kedy a s kým chce mať dieťa, sa používali rozličné taktiky. Inou formou donucovania sú psychické manipulácie využívané už medzinárodne pôsobiacimi náboženskými skupinami démonizujúcimi potraty.
Hľadanie pomoci a riešení
Pri vyhľadávaní informácií o potrate sa stretneš s argumentmi pre aj proti. Nech už je tvoje politické presvedčenie akékoľvek, v konečnom dôsledku ide vždy o veľmi intímne, osobné rozhodnutie, ktoré je u každej ženy do určitej miery späté s emocionálnou traumou. Všetky možnosti - potrat, ponechanie si dieťaťa, alebo jeho odovzdanie na adopciu - môžu so sebou priniesť emocionálnu bolesť a vyžiadať si nejakú formu osobnej obete.
Kresťanský pohľad na interrupciu
Argumenty, ktoré pomáhajú „ospravedlniť“ umelé prerušenie tehotenstva, sú rôzne - od zdravotných až po také, keď žena ostáva sama bez podpory manžela či partnera. Človek, ktorý sám seba nevníma ako toho, čo má právo rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé, ale skláňa sa pred autoritou Boha, rešpektuje Jeho zákony a podriaďuje sa Božiemu chápaniu dobra a zla, uvedomuje si aj tú skutočnosť, že nemáme rozhodovať o živote a smrti niekoho iného len na základe našich domnienok, že lepšie je zomrieť (zabiť iného), ako trpieť. My nevieme, čo má kto pred sebou, akú budúcnosť. Boh jasne povedal: Nezabiješ! Je to Jeho norma, jeho príkaz, my sa ho máme držať.
Hromadná smrť a interrupcie
V roku 2018 bol potrat najčastejšou príčinou úmrtia na svete - preň nikdy neuzrelo oči svojej mamy či otca 42 miliónov detí. Na Slovensku ročne takto prídeme o 15 929 detí - zarátané sú aj deti, ktorých mamy absolvujú potratovú turistiku do slovenských súkromných potratových kliník hlavne z Poľska.
Medicínsky pohľad na vývoj plodu
Nikto už pritom pri súčasnej úrovni prenatálnej diagnostiky a vedy nemôže hovoriť o tom, že sa iba odstraňuje zhluk buniek, alebo označovať počatý plod obľúbeným slovíčkom „to“. Splynutím vajíčka a spermie sa jasne vyvíja nový človek, ktorému od 6. týždňa bije srdce. V 8. V 12. týždni, dokedy je možné bežne (okrem vážnych zdravotných porúch) požiadať o potrat, dieťatko zatína pästičky, otvára ústa, zíva, prehĺta. Tvoria sa mu hlasivky a dúhovka, svoje robia už aj chuťové bunky a imunitný systém. Prsty sú samostatné a dieťatku začínajú rásť nechty. Môžeme registrovať smiech a obľúbené cmúľanie prsta.
Lekárka MUDr. Eva Grey hovorí: „Z pohľadu medicíny je v maternici ženy človek - ľudská bytosť v niektorom skorom štádiu svojho vlastného života, či už ako zygota, alebo embryo (zárodok), alebo fetus (plod). Tento vývoj plynulo pokračuje ako novorodenec - dojča - batoľa - dieťa - adolescent - dospelý - senior. Všetko sú to štádiá vývoja jednej a tej istej osoby, človeka. V okamihu, keď dochádza k potratu, sa ozaj zabíja malá ľudská bytosť.“
Dôvody pre interrupciu a sociálny tlak
Potraty často používajú ako riešenie ženy, ktoré tehotenstvo zaskočilo, no vôbec neplatí často opakovaná fráza, že je riešením pre znásilnené alebo neplnoleté. Paradoxom je, že najviac potratov je práve z tých bohatších oblastí Slovenska. Na potrat totiž sčasti neprichádzajú ženy v ťažkej sociálnej pozícii, skôr tie priemerne zabezpečené.
Spoločenský tlak rovnako nie je zanedbateľný: v Bratislave môže mama, ktorá čaká tretie dieťatko, zažiť výsmech a izoláciu od ostatných mám na ihrisku. Nie je žiadnou výnimkou počuť aj od svojich rodičov či svokrovcov výčitku (bez ohľadu na vieru), ak mladý pár čaká tretie dieťa.
Nečakané tehotenstvo a kopec plánov, ktoré sa zrazu rúcajú. Muž, o ktorého sa nedá oprieť a ktorý s tehotenstvom nesúhlasí, často sa vzťah celkom rozpadne po oznámení „radostnej“ noviny. Štúdium a tehotenstvo ako nezlučiteľná kombinácia. Nová práca a kariérna príležitosť, ktorá práve teraz nemôže ujsť. Príliš malý byt a mizivé možnosti zmeny. Predstava, že tieto financie, ktoré v dome máme, neunesú ďalšieho člena rodiny.
Zdravotné problémy dieťaťa a ťažké rozhodnutia
Prvé odbery krvi a skríningy bývajú aj pre ženu či rodinu, ktorá sa na dieťatko teší, hraničné, pretože sa môže potvrdiť riziko vrodenej vývojovej poruchy dieťatka. Čo teraz? Každá žena túži po tom, aby sa jej narodilo zdravé dieťa. Lenže na tento bonus neexistuje žiadny nárok ani stopercentná pravdepodobnosť.
Sú však situácie, keď nie je šanca na život dieťaťa. Nie je nič viac ako vedomie, že sme dieťa milovali také, aké je, preto, že je, a že sme ho neodstránili ako „nevhodné“ a „neperspektívne“, ako nie dosť dobré. Je to ťažké rozhodnutie a vyžaduje si, aby žena mala oporu, zázemie, istotu, že to má s kým zvládnuť.
Podpora a objektívne informácie
Mnohé ženy nestoja proti dieťaťu, aj keď ich tehotenstvo zaskočí. Tehotná žena však bojuje so strachom, samotou, otáznikmi - od existencie až po svoje zdravie a zdravie dieťaťa. Mnohé sa vyjadrili, že im v tomto rozhodovaní veľmi chýbala podpora, skutočne nezištný prístup, viac objektívnych odborných informácií, vypočutie, sprevádzanie a porozumenie.
Naproti tomu mnoho gynekológov je presvedčených, že ponukou potratu žene neuveriteľne pomôžu, že jej chcú dobre; a tak si mnohé zo žien často vypočujú práve počas tehotenskej poradne, aké sú nezodpovedné, ak si chcú dieťa nechať, a čo to znamená, zničiť si život dieťaťom so zdravotným hendikepom. Potrat sa núka v mnohých prípadoch ako jediné a najlepšie riešenie, o ktorom sa nedebatuje.
tags: #interupcia #vlastny #nazor