Infekčná mononukleóza, známa aj ako "choroba z bozkávania", "mono", "choroba mladých" alebo "žľazová horúčka", je nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa najčastejšie šíri slinami. Najčastejšie postihuje deti, mladistvých a mladých dospelých, obzvlášť vysokoškolských študentov, no nevyhýba sa ani deťom. Hoci má zvyčajne dobrú prognózu, pri neliečení alebo nevhodnej liečbe môže viesť k závažným komplikáciám.
Čo je infekčná mononukleóza?
Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje najčastejšie Epstein-Barrovej vírus (EBV), ktorý patrí do skupiny herpetických vírusov Herpesviridae. Menej často ju vyvoláva cytomegalovírus (CMV), Toxoplasma gondii, HIV vírus alebo adenovírus. Pri infikovaní týmito vírusmi však hovoríme o tzv. EBV patrí medzi herpetické vírusy, pričom ľudský organizmus je jeho jediným prirodzeným hostiteľom.
Spoločnou vlastnosťou herpetických vírusov je, že po prvej infekcii v tele zostávajú a nedá sa ich nadobro zbaviť. Aj keď sa ochorenie u vás prejaví alebo nie, vírus v tele ostáva. Po prekonaní infekčnej mononukleózy sa EBV dostane do takzvanej latentnej fázy. To znamená, že vírus je neaktívny a vo vašom tele „spí“.
Odhaduje sa, že až 90-95 % dospelých vo veku 40 rokov niekedy prekonalo mononukleózu. Mnohí z nich o prekonaní choroby nemusia vedieť, pretože mohla prebehnúť takmer bezpríznakovo alebo byť považovaná za prechladnutie či prechodenú angínu.
Ako sa mononukleóza prenáša?
Hlavným spôsobom prenosu infekčnej mononukleózy je kontakt so slinami infikovanej osoby. Preto sa jej hovorí aj choroba z bozkávania.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dezinfekcii očí novorodenca
Medzi možné spôsoby prenosu patria:
- Bozkávanie
- Zdieľanie príborov a pohárov
- Kašľanie a kýchanie
- Používanie zle umytého riadu
- Nepránený pohlavný styk
- Krvné transfúzie
- Strkanie požičaných hračiek do úst (u malých detí)
- Zdieľanie zubných kefiek, nápojov a jedál s inými osobami
Je dôležité si uvedomiť, že vírus sa nešíri tak ľahko ako napríklad chrípka. Na nákazu je zvyčajne potrebný blízky a dlhodobý kontakt s infikovanou osobou.
Ako dlho je mononukleóza infekčná?
Inkubačná doba mononukleózy, teda čas od nakazenia po prejavenie sa prvých príznakov, je približne 4 až 6 týždňov. Už krátko pred prejavom prvých príznakov ale môže chorý vírus mononukleózy šíriť do svojho okolia.
Infekčnosť pretrváva iba v období aktivity vírusu. Toto obdobie je charakterizované prítomnosťou príznakov ochorenia a trvá 2 - 4 týždne. Vírus môže zostať aktívny v tele ešte niekoľko mesiacov po odznení príznakov, a teda pacient je potenciálne infekčný. Preto sa infekčnosť môže natiahnuť aj na obdobie niekoľkých mesiacov po prekonaní aktívnej fázy ochorenia.
Počas liečby, a aj niekoľko týždňov po prekonaní ochorenia, je veľmi dôležité, aby sa dieťa vyhýbalo zvýšenej fyzickej aktivite. To neplatí len pre šport, ale aj hranie vonku či doma.
Prečítajte si tiež: Novorodenecký inkubátor: všetko, čo potrebujete vedieť
Príznaky a prejavy mononukleózy
Príznaky mononukleózy sa môžu líšiť u každého človeka. U mnohých detí sa však ochorenie nemusí prejaviť vôbec. Infekcia vírusom mononukleózy môže prebiehať asymptomaticky (bez príznakov). V niektorých prípadoch môže prebiehať vo forme veľmi ťažkého ochorenia s prítomnosťou viacerých komplikácií.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Únava (výrazná a dlhotrvajúca)
- Horúčka (často dlhotrvajúca, nad 38°C, ale nemusí byť prítomná)
- Bolesť hrdla (môže sa podobať angíne)
- Zväčšené lymfatické uzliny (na krku, v podpazuší a v slabinách, výrazný a bolestivý opuch)
- Zväčšenie sleziny a pečene
- Bolesti svalov a kĺbov
- Bolesti hlavy
- Ospalosť
- Výsev, vyrážky či biele povlaky v hrdle
- Zápal mozgových blán
- Zápal srdcového svalu
- Opuchnuté viečka či očné okolie
- Nadmerné potenie
V počiatočnej fáze ochorenia sa mononukleóza môže ľahko zameniť s angínou. Preto je dôležité, aby diagnostiku ochorenia vykonal lekár.
Diagnostika mononukleózy
Diagnostika mononukleózy zahŕňa:
- Fyzikálne vyšetrenie: Lekár pohmatom vyšetrí zdurené uzliny a brušnú dutinu, zisťuje sa zdurenie lymfatických uzlín a zväčšenie pečene a sleziny.
- Anamnéza: Lekár sa pýta na príznaky a ich trvanie.
- Krvné testy: Vyšetruje sa hladina pečeňových enzýmov, CRP (C-reaktívny proteín, ktorého hodnota sa líši v závislosti od pôvodcu ochorenia, a teda slúži na odlíšenie vírusovej infekcie od bakteriálnej infekcie) a množstvo bielych krviniek.
- Monospot test: Rýchly test na prítomnosť heterofilných protilátok. Nie je úplne spoľahlivý, najmä u detí.
- Špecifické testy na protilátky proti EBV: Zisťujú sa rôzne typy protilátok (Anti-VCA IgM, Anti-VCA IgG, Anti-EBNA, Anti-EA IgG), ktoré sa v tele objavujú v rôznych fázach infekcie.
- Výter z hrdla: Na vylúčenie angíny.
- Ultrasonografia pečene: Na zistenie stavu pečene.
Dôležitou súčasťou diagnostiky je aj tzv. diferenciálna diagnostika - to znamená, že lekár musí vylúčiť iné ochorenia, ktoré majú podobné príznaky, ako napríklad: cytomegalovírus (CMV), toxoplazmóza, HIV, vírusová hepatitída alebo ružienka.
Prečítajte si tiež: Hluk a vývoj novorodenca
Liečba mononukleózy
Keďže špecifická liečba mononukleózy neexistuje, prebieha len symptomaticky. To znamená, že je založená na zmierňovaní symptómov ochorenia a na podpore regenerácie organizmu. Antibiotiká na vírusové ochorenie nezaberajú. Tie sa podávajú len v prípade pridruženej bakteriálnej infekcie.
Liečba zahŕňa:
- Pokojový režim: Dostatočný oddych a spánok. Pri závažnejšom priebehu je nutná hospitalizácia pacienta.
- Dostatočný príjem tekutín: Odporúča sa príjem aspoň 1,5 - 2 litre denne, pomyselnou alfou a omegou je dostatočná hydratácia. Odporúča príjem aspoň dvoch litrov tekutín denne.
- Lieky na zníženie horúčky a bolesti: Antipyretiká a analgetiká (paracetamol, ibuprofén, kyselina acetylsalicylová). Väčšina u nás dostupných antipyretík obsahuje účinné látky, ako sú napríklad paracetamol, kyselina acetylsalicylová alebo ibuprofen. Nezabudnite si pred použitím každého lieku dôkladne prečítať príbalový letáčik a dodržiavajte vždy stanovené dávkovanie.
- Hepatoprotektíva: Látky s potenciálne regeneračným a ochranným účinkom na pečeň (prípravky s obsahom pestreca mariánskeho, ktorý je zdrojom sylimarínu). Užívajú sa bylinné prípravky z bylín ako Pestrec mariánsky, Pľúcnik lekársky alebo Orech kráľovský. Pestrec mariánsky, ale drvený nie užívať v tabletkach.Je to pravda ?
- Diétne opatrenia: Zamerané na ochranu pečene. Vyhýbať sa potravinám, ktoré by zaťažovali pečeň. Vhodné je obmedziť sladkosti a dosladzované potraviny alebo kávu. Úplné vyradenie tukov z jedálnička už sa ale neodporúča.
- Vitamíny: Vitamín C, zinok, betaglukány, probiotiká, vitamín E. doplnenie stravy vitamínmi z radu C a B-komplexu.
- Obmedzenie fyzickej aktivity: Vyhýbať sa činnostiam, ktoré by mohli viesť k prasknutiu zväčšenej sleziny, ako je náročná fyzická aktivita či nesprávna manipulácia s náradím. Pokojový režim je nutné držať ešte asi 3 mesiace po odznení akútnych príznakov.
Ak sa spolu s mononukleózou prejaví ako komplikácia bakteriálne ochorenia, podávajú sa antibiotiká. V takom prípade je nevyhnutné vykonať test na streptokoka, aby sa predišlo zbytočnej liečbe. Použitie aminopenicilínov (niektoré druhy penicilínových antibiotík) vyvolá v prípade prítomnosti vírusu mononukleózy vyrážku na tele!
Kortikosteroidy sa pri infekčnej mononukleóze neodporúčajú rutinne, ich použitie je vyhradené len pre závažné alebo život ohrozujúce komplikácie, ako sú akútna obštrukcia horných dýchacích ciest, ťažká trombocytopénia alebo hemolytická anémia.
Liečba patrí výhradne do rúk lekára. Pri jej neliečení alebo nesprávnej liečbe hrozí riziko vzniku závažných komplikácií.
Diéta pri mononukleóze
Pri mononukleóze je dôležité dodržiavať diétu, ktorá nezaťažuje pečeň. Odporúča sa jesť 5-krát denne a v menších dávkach.
Medzi odporúčané potraviny patria:
- Ľahko stráviteľné jedlá
- Kvalitné bielkoviny
- Čerstvé ovocie a zelenina
- Celozrnné produkty
- Zdravé tuky (ideálne v rámci stredomorskej diéty)
Je potrebné sa vyhýbať:
- Mastným a vyprážaným jedlám
- Údeninám a konzervovaným potravinám
- Polotovarom a fast foodu
- Sladkostiam a dosladzovaným nápojom
- Alkoholu
- Koreneným jedlám (kečupy, horčicu a iné)
Komplikácie mononukleózy
Hoci väčšina prípadov prebieha bez komplikácií, v niektorých prípadoch sa môžu vyskytnúť závažnejšie stavy, ako napríklad:
- Ruptúra (roztrhnutie) sleziny (zvyčajne nastáva v 2. - 3. týždni ochorenia)
- Zápal pečene (hepatitída)
- Zápal mozgových blán (meningitída)
- Zápal srdcového svalu (myokarditída)
- Neurologické problémy (napr. ochrnutie tváre)
- Chronický únavový syndróm
- Autoimunitné ochorenia
- Nepriechodnosť dýchacích ciest
- Bakteriálna superinfekcia
Mononukleóza u detí
U detí môže prebiehať miernejšie než u dospievajúcich a dospelých. Najmä malé deti môžu mať len slabé alebo dokonca žiadne príznaky. Avšak vírus infekčnej mononukleózy ostáva v ľudskom tele v takzvanej latentnej (spiacej) fáze a pri náhlom znížení imunity v dôsledku inej choroby alebo stresu môže ochorenie infekčnej mononukleózy prepuknúť opäť.
Typické prejavy u detí zahŕňajú:
- Horúčku
- Bolesť hrdla
- Výraznú únavu
- Zväčšené lymfatické uzliny na krku, v slabinách alebo v podpazuší
- Bolesti tela
- Niekedy aj zväčšenie pečene či sleziny
- Niekedy sa môžu vyskytnúť aj vyrážky
Liečba je väčšinou len podporná - odporúča sa dostatok oddychu, tekutín a lieky proti bolesti a horúčke. Dôležité je tiež obmedziť pohybové a kontaktné aktivity pri zväčšenej slezine, aby sa predišlo jej prasknutiu.
Prevencia mononukleózy
Prevencia infekčnej mononukleózy spočíva najmä v znížení rizika prenosu vírusu a podpore celkovej imunity. Špecifická prevencia pred nákazou infekčnou mononukleózou zatiaľ neexistuje. To sa ale možno v budúcnosti zmení, pretože prebieha intenzívny výskum v oblasti vývoja očkovania proti mononukleóze.
Medzi preventívne opatrenia patria:
- Dodržiavanie hygieny: Časté umývanie rúk, vyhýbanie sa zdieľaniu osobných vecí (napr. pohárov, lyžičiek, zubných kefiek).
- Obmedzenie blízkeho kontaktu s infikovanými osobami: Najmä vyhýbanie sa bozkávaniu a úzkemu kontaktu s infikovanými ľuďmi.
- Podpora imunity: Zdravá strava, pravidelný pohyb, dostatočný spánok, zvládanie stresu, užívanie vitamínov (C, D, zinok) a probiotík.
- Včasná izolácia pri príznakoch infekcie.
Kedy navštíviť lekára?
Ak sa objavia príznaky ako bolesť hrdla, horúčka, únava a opuchnuté lymfatické uzliny, je vhodné navštíviť lekára. Ak príznaky pretrvávajú dlhšie ako 10 dní alebo sa zhoršujú, lekár môže vykonať testy na potvrdenie prítomnosti EBV a vylúčenie iných ochorení. V niektorých prípadoch môže byť potrebné sledovanie funkcie pečene alebo sleziny.
tags: #infekcna #mononukleoza #a #novorodenec