Pre zdravý psychický vývin dieťaťa, formovanie jeho osobnosti a budovanie zdravého pocitu vlastnej hodnoty je kľúčových prvých päť rokov života. To, čo sa do dieťaťa v tomto období vloží, ovplyvní jeho celý život. Harmonická rodina umožňuje dieťaťu vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s oboma rodičmi.
Dôležitosť kontinuálnej starostlivosti v rannom veku
Pre úspešný štart do života je dôležité, aby sa o dieťa v rannom veku starala kontinuálne jedna osoba, najčastejšie matka, ktorá je na dieťa emočne napojená a prístupná. Rodičovská rola prináša nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú vždy pripravení, čo môže viesť k nezhodám a konfliktom. Matka sa môže cítiť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa a otec sa môže cítiť vyčlenený z novovzniknutej väzby medzi matkou a dieťaťom.
Rola otca ako opory pre matku a vzoru pre dieťa
Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role. Mali by stáť pri matke svojho dieťaťa, byť jej oporou, aby mala dosť síl starať sa o dieťa. Okolo tretieho roku života dieťaťa, rola otca nadobúda na dôležitosti. Dieťa sa učí vzťahu k svojmu pohlaviu a k opačnému pohlaviu cez to, ako vníma vzťah medzi rodičmi. Prítomnosť otca pri výchove je preto veľmi dôležitá. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať a dcéra potrebuje vzor otca.
Zvládanie rozpadu rodiny
Ak sa rodina rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu.
Puberta: Dôležitosť slobody a zodpovednosti
V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať. Ak sa v puberte vyskytnú ťažkosti v správaní, majú vždy korene v minulosti.
Prečítajte si tiež: Vzdelávací Program pre Materské Školy
Komunikácia a vysvetľovanie situácií dieťaťu
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Ak mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťaťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné.
Učenie sa riešeniu konfliktov
Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Rola starých rodičov
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.
Harmónia v rodine a vzájomný vzťah rodičov
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.
Ideálny vekový rozdiel medzi deťmi
Z medicínskeho hľadiska je ideálne počkať po pôrode aspoň 18 mesiacov, kým opäť otehotniete. Ideálny vekový rozdiel medzi deťmi je teda okolo 2,5 roka. Veľmi odporúčam po narodení bábätka ešte znásobiť pozornosť a venovanie sa staršiemu súrodencovi. Nesmie sa cítiť byť na vedľajšej koľaji. Netreba sa hanbiť, a ak sa dá, kľudne zapojiť aj širšiu rodinu.
Prečítajte si tiež: Problémy vo vzťahu počas diéty: Riešenia
Ideálny vek na materstvo z psychologického hľadiska
Z psychodynamického pohľadu neexistuje jeden univerzálny „ideálny vek“. Kľúčové sú emocionálna pripravenosť, kvalita vzťahov a stabilita psychickej organizácie, nie číslo v doklade. Pripravenosť často zahŕňa realistické očakávania a toleranciu neistoty. Po tridsiatke často nastáva zrelšia integrácia rolí, skúsenosti a hodnôt.
Výhody materstva po tridsiatke
Väčšia emočná zrelosť a schopnosť reflektovať vlastné vnútorné stavy; širšie životné skúsenosti, ktoré umožňujú flexibilnejšie rodičovské reakcie; často stabilnejšia ekonomická a sociálna opora; lepšie premyslené partnerské rozhodnutia. Zároveň môže byť lepšia schopnosť mentalizovať (uvažovať o tom, čo dieťa prežíva). To všetko prispieva k bezpečnejšiemu emočnému prostrediu pre dieťa. Po tridsiatke majú partneri často jasnejšie hodnoty, lepšie komunikačné zručnosti a realistickejšie očakávania.
Riešenie vnútorných konfliktov
Psychodynamický prístup odporúča: reflexiu vnútorných obáv a presvedčení, kontrastovanie idealizovaných predstáv s realitou a plánovanie, ktoré rešpektuje obe potreby. Je to často proces dialógu medzi rôznymi vnútornými hlasmi. Terapia pomáha objaviť hodnoty, pracovné možnosti a spôsoby, ako integrovať obe identity bez sebaobviňovania.
Vplyv tlaku rodiny a okolia
Rodinné očakávania, projekcie a rodinné scenáre silno formujú osobné rozhodnutia. Terapia pomáha tieto hlasy rozpoznať, zvážiť ich pôvod a rozhodnúť autonómnejšie.
Súrodenecké vzťahy
Vzťah medzi súrodencami je jedným z najdôležitejších v živote detí. Formuje ich osobnosť a určuje, ako budú nadväzovať a pestovať partnerské a priateľské vzťahy v dospelosti. Dovoľte svojmu dieťaťu prejaviť pocity: hnev, smútok, sklamanie aj žiarlivosť sú na mieste. Pomenujte jeho pocit. Vaše prvorodené dieťa potrebuje (nielen slovné) uistenie, že mame na ňom stále záleží a miluje ho. Je prirodzené, že niekedy sa bude vaše najstaršie dieťa dožadovať toho, aby ste s ním boli osamote, brali ho na ruky, či sa s ním maznali. Prirodzene, bude niekedy porušovať aj pravidlá a posúvať hranice, a bude sa hnevať, keď mu v tom zabránime. Deti sa vďaka svojim bratom a sestrám učia, ako sa správať v rovnocennom vzťahu. Buďte spravodliví. Do ich konfliktov zasahujte iba vtedy, keď ich ešte nedokážu riešiť samostatne alebo sú ešte príliš malé. Veďte ich k tomu, aby ich dokázali samy ukončiť a udobriť sa. Všímajte si situácie, keď sa vaše deti správajú k sebe láskavo a pomáhajú si. Neporovnávajte svoje deti. Nenúťte svoje deti, aby všetko robili spolu.
Prečítajte si tiež: Strava a vzťahy: Prepojenie
Komunikácia s dieťaťom v rôznych vekových obdobiach
Vzťah rodiča a dieťaťa začína vznikať ešte predtým, kým je dieťa počaté. Počas prvých troch rokov sa utvára základ osobnosti. Je dôležité, aby medzi rodičmi a dieťaťom vznikla takzvaná bezpečná väzba. Okolo druhého, tretieho roku prichádza tzv. obdobie vzdoru. V dvoch rokoch sú deti nenútené, nie sú schopné takýchto zložitých myšlienkových konštrukcií. To, že často neposlúchajú, vyplýva z toho, že si so svojimi emóciami zatiaľ nedokážu poradiť. Okolo tretieho roku sa deti väčšinou ponoria do otázok ľudskej telesnosti a sexuality.
Školský vek a puberta
Vstup do základnej školy je pre každé dieťa veľmi dôležitý životný predel. Školáci začínajú viac rozoberať témy, ktoré dovtedy brali len ako prostý fakt a nad ktorými sa nepozastavovali. Vhodnou príležitosťou, kedy otvoriť tému smrti, je prvá konfrontácia s ňou. Rozpad manželstva je pre dieťa traumatická skúsenosť. Deti musia vedieť, že nestrácajú lásku mamy ani otca. Puberta je ohromný skok a medzník vo vývoji dieťaťa. Pod hormonálnym tlakom sa prehodnocuje takmer všetko. Človek cieli k tomu, aby našiel sám seba, vedel si nájsť svoje miesto vo svete, medzi svojimi vrstovníkmi, aby fyzicky a mentálne dospel. Rodičom sa v tejto fáze života dieťaťa nesmierne zúročí, pokiaľ svojho potomka dobre poznajú, majú spolu blízky, dôverný vzťah a sú spolu schopní komunikovať nielen o bežných záležitostiach, ale aj o tých menej príjemných, problematických či kontroverzných.
Dospelosť dieťaťa
Dospelé dieťa má veľkú potrebu žiť si svoj život po svojom, a je to tak v poriadku. Dobre zvládnuť obdobie, kedy sa dieťa od rodičov odpútava, je bezpochyby veľké umenie. Je dôležité vedieť v správnom momente dieťaťu otvoriť dvere, aby mohlo vyletieť, ale zároveň ich nechať otvorené, aby sa prípadne mohlo vracať. Rodič musí vedieť, že je životným sprievodcom, nie vlastníkom svojho dieťaťa.
Parentifikácia: Keď dieťa preberá rolu rodiča
Život a správanie dieťaťa do veľkej miery ovplyvňujú rodičia, alebo iní, dieťaťu blízki ľudia, svojimi výrokmi, konštatovaním alebo hodnotením schopností, výzoru či skutkov dieťaťa. Dieťa sa stáva tým, kým mu okolie tvrdí, že je. Rozhodujúcou myšlienkou je, že dieťa by nikdy nemalo mať pocit, že ono je zodpovedné sa šťastie rodiča alebo za fungovanie rodiny či domácnosti. Parentifikácia opisuje nezdravé hranice medzi dieťaťom a rodičom, kedy sa ich úlohy vzájomne vymenia.
Rizikové faktory pre vznik parentifikácie
Medzi rizikové faktory patria: rozvod, osamelosť rodiča, smrť rodiča, úmrtie v rodine, alkoholizmus, drogová závislosť rodiča, vážne ochorenie rodiča alebo súrodenca, duševná choroba rodiča, fyzické násilie medzi rodičmi alebo voči dieťaťu, sexuálne zneužívanie dieťaťa rodičom, psychicky nevyzretý rodič, nízky vek rodiča, emocionálne neprístupný rodič, depresívny rodič, zlá ekonomická situácia v rodine, nízke vzdelanie rodiča, prehnané nároky rodiča na dieťa, rodič bol sám parentifikovaný.
Následky parentifikácie
U parentifikovaných detí ďalej významne narastá riziko nervozity, úzkosti, depresie, obsedantno-kompulzivnej poruchy, sebapoškodzovania, anorexie a bulímie. V dospelosti si parentifikovaní jedinci vyberajú za životného partnera človeka, o ktorého sa môžu starať.