Tento článok sa zameriava na recenziu divadelnej hry Harry Potter a Prekliate Dieťa a zároveň poskytuje pohľad na muzikál Hamilton, ktorý je v súčasnosti populárny na londýnskom West Ende.
Harry Potter a Prekliate Dieťa: Návrat do Čarodejníckeho Sveta
Príbeh Harryho Pottera a jeho nerozlučných priateľov pokračuje v hre Harry Potter a Prekliate Dieťa. Uplynulo devätnásť rokov odvtedy, čo Harry Potter, Ron Weasley a Hermiona Grangerová zachránili čarodejnícky svet. Hra dejovo nadväzuje na knižné a filmové príbehy a cestuje sa v čase, takže si diváci môžu vychutnať aj dobre známe scény a postavy z potterovského sveta, ako aj úžasné efekty.
Vždy bolo ťažké byť Harrym Potterom a nie je to ľahké ani dnes, keď je prepracovaným zamestnancom Ministerstva mágie, manželom a otcom troch školopovinných detí. Harry zápasí s minulosťou, ktorá sa ustavične vracia.
V Londýne môžete vidieť originálnu dvojdielnu hru, zatiaľ čo v zahraničí ju už skrátili na jedno trojhodinové predstavenie. Trochu netradičné je napríklad to, že Hermionu Granger hraje černoška, čo možno fanúšikov filmovej Emmy Watson prekvapí, ale podľa mnohých to nie je nič, nad čím by sme mali dvíhať obočie a herečka svoju hru vraj hraje bravúrne.
Hamilton: Muzikálový Fenomén na West Ende
Londýnsky West End je štvrť plná divadiel, v ktorých sa obyčajne hraje vždy dlhodobo iba jedna produkcia. Vďaka tomu je možné konkrétnej hre dokonalo prispôsobiť kulisy. Divadlá sú vždy zvonku tematicky vyzdobené podľa hry, ktorá sa v nich hraje, takže je prakticky nemožné si divadlo pomýliť.
Prečítajte si tiež: Hudba a móda Harryho Stylesa
Muzikály buď milujete alebo neznášate. Mnohí patria k tej prvej skupine a bežne by ste ich pristihli, ako si v londýnskom metre nahlas hmkajú chytľavé muzikálové pesničky. New York má svoj Broadway, Londýn zase West End.
Zoznamu kandidátov na divadelné ceny Laurencea Oliviera kedysi vládol muzikál Hamilton. Westendská produkcia populárnej inscenácie Lin-Manuela Mirandu o politikovi Alexandrovi Hamiltonovi, ktorý bol jedným z otcov zakladateľov Spojených štátov amerických, získala rekordných 13 nominácií vrátane kategórií Najlepší nový muzikál, Najlepšia réžia (Thomas Kail) alebo Najlepší herec v hlavnej úlohe muzikálu (Giles Terera a Jamael Westman). Prekonala tak muzikál Hairspray a hru Harry Potter a prekliate dieťa, ktoré v rokoch 2008 a 2017 nominovali celkovo 11-krát.
Hamilton je moderný historický muzikál o amerických otcoch zakladateľoch, v ktorom sa okrem iného rapuje.
Medzi ďalšie populárne muzikály patria: Les Misérables (Bedári), Phantom of the Opera (Fantóm opery), Wicked (Čarodejnice), The Book of Mormon, Lion King (Leví kráľ), Frozen (Ľadové kráľovstvo), Mamma Mia, Sister Act (Sestra v akcii), Pretty Woman či Moulin Rouge.
Londýn a Kultúra: Viac Než Len Divadlá
Londýn ponúka širokú škálu kultúrnych zážitkov, od divadelných predstavení až po historické pamiatky.
Prečítajte si tiež: Ideálny bicykel pre 8-ročné dieťa
Ako vyzerá každodenný život mamy v Londýne? Často zdieľajú príbehy zo svojho života, ale fascinuje ich aj história. Ako žili londýnske mamy v rímskej, tudorovskej či viktoriánskej ére?
História Londýna Očami Mám
Volám sa Claudia Martina, mám 19 rokov. Som vzorná manželka Anencleta a matka jeho detí. Som slobodná Rimanka, ale muž, ktorého som si vzala, je otrokom rímskeho impéria. Náš život sa však nepodobá životu otrokov. Žijeme v skromnom, ale peknom dome v Londíniu a mojou povinnosťou je starať sa o chod domácnosti. Teraz čakáme ďalšie dieťa a naše dni ubiehajú v harmónii. S priateľkami navštevujem verejné kúpele, nosím vlnené alebo ľanové šaty s brošňou a mám krásne medené náramky. Viem písať a čítať po latinsky a dorozumiem sa aj britonskou rečou, keď chcem na tržnici vyjednať lepšiu cenu.
Volám sa Gillian Averell a môj život visí na vlásku. Som dcéra pekára, ale v roku 1578 som sa vydala za učiteľa a farského úradníka Williama Averella. Porodila som mu 16 detí a ďalšie nosím pod srdcom. Žijeme v hroznej dobe. Londýn sa ešte nespamätal z nedávnej vlny čiernej smrti, ktorá nemilosrdne vyhladila mnoho našich príbuzných a susedov. Môj muž o tom vedie presné záznamy. Hovorí sa, že Londýn opustillo na 15 tisíc duší a ďalšie tisíce v okolitých farnostiach. Moje ruky sú plné mozoľov od ťažkej každodennej práce, hoci staršie deti mi pomáhajú. Ulice, po ktorých každý deň kráčam, sú špinavé a páchnu močom a zvieracou krvou. Dvíha sa mi z toho žalúdok. Slamené strechy domov sa takmer dotýkajú a zakrývajú nebo. Na dverách tam, kde sa usadil mor, ešte stále svietia červené kríže.
Volám sa Ann Gidding a mám 21 rokov. Pracujem ako slúžka istej pani Murrayovej na ulici Wilton Crescent číslo 16. Práve tu som sa nešťastne zamilovala do lokaja, Johna Harewooda. Keď som zistila, že s ním čakám dieťa, opustil ma. Ako mám uživiť malé dieťa, keď v tomto prekliatom meste sotva vyžijem sama? Všetci sa na mňa pozerajú cez prsty ako na padlú ženu bez budúcnosti. Nemám inú možnosť než sa dieťaťa vzdať. Počula som o sirotinci, ktorý je slušný a o deti sa dobre postarajú. Musím ale nechať spísať akúsi petíciu, lebo si vyberajú, ktoré ženy prijmú a ktoré odmietnu.
Aktivity pre Deti v Londýne
Rodičia a pestúnky v Londýne chodia radi do lokálnych detských herničiek (playgroups), každá štvrť nejakú určite má. Tá naša je napríklad v kostole, platí sa tam symbolický vstup 3 libry na dieťa a je to na neobmedzený čas, ale bežnejšie - hlavne v malých herniach - je, že sa rezervuje na konkrétny čas, tzv.
Prečítajte si tiež: Deti Meghan Markle a princa Harryho
Výborné herničky bývajú aj vo veľkých múzeách, vyskúšali sme námornícku herňu Ahoy! v National Maritime Museum (Greenwich). Cez týždeň je zadarmo, ale treba si rezervovať session dopredu online. Session trvá jednu hodinu, potom herňu upracú a pustia tam ďalšiu skupinku detí. Krásnu interaktívnu herňu UNIQLO Tate Play nájdete v galérii Tate Modern, je taktiež zadarmo, ale býva vyťažená. V&A Museum of Childhood síce nemá detský kútik, ale celé múzeum je prispôsobené deťom a tiež je zadarmo.
Keď sa chystáme na výlet do centra, vždy tam zaradíme aspoň jedno ihrisko. Sú vždy ohradené a do mnohých vás ani nepustia bez dieťaťa. Vstupné sa neplatí, ale ihriská večer zatvárajú. Deti do 5 rokov cestujú londýnskou MHD zadarmo v doprovode dospelého s platným cestovným lístkom. zadarmo v metre, DLR (Docklands Light Railway) a mestskými vlakmi v sprievode platiaceho dospelého (môžu tak cestovať max. Ak cestujete s kočiarikom, pre nástup a výstup z vlakovej stanice použite širšie turnikety označené symbolom kočiarika (alebo vozíčka).
Neobyčajný Večer v Londýne
Začíname na mestskej pláži na brehu Temže, ktorá je úplne ponorená do tmy. Piesok pod nohami je taký tvrdý, že sa doň takmer nezabárame a sme tu úplne samé, schované pred hlukom veľkomesta. Je odliv a hladina rieky je veľmi nízko.
V diaľke vidíme podsvietenú kupolu katedrály Sv. „Mala by si tam ísť na omšu, tie sú zadarmo! Síce vtedy nesmieš fotiť, ale môže to byť čarovný zážitok.
Spontánne sa vydávame smerom ku impozantnej Tate Modern a po Millennium Bridge cez rieku ku katedrále. Ochrankári pri vchode nám rýchlo s miniatúrnou baterkou prehliadnu batohy a bez slova nás púšťajú dnu. Keď sa v obrovitánskej katedrále (ktorá je gigantická aj na moderné pomery) rozoznie organ a pridá sa chlapčenský chór, celá kupola vibruje a moje telo tiež. Je to neskutočný zážitok. Sedíme na stoličkách vzadu a všímame si, že je tu veľmi málo veriacich. V St. Paul’s som už bola (ako turistka), ale byť tu v noci a počas omše je úplne iný zážitok.
Vydávame sa po Fleet Street, Bára chce vidieť miesto, kde kedysi stálo holičstvo vražedného Sweeneyho Todda. Viem zhruba, kde to je (teda dnes už len nenápadná modrá ceduľa). Zastrčené bočné uličky, v ktorých kedysi sídlili vydavatelia novín a tlačiari. Rozprávkovo krásnu budovu kráľovského súdu, kam sa dá cez pracovné dni zadarmo vojsť. Krivoľaký dom s výraznými tudorovskými trámami, ktorý prežil požiar Londýna. V jednom z priechodov, ktorými sa túlame, stretávame pána v škótskom kilte a saku. Vyzerá to, že sa chystá na nejakú slávnosť - Škóti nosia kilty miesto oblekov a to aj mimo Škótsko. Na opasku sa mu hompáľa kožená kapsa sporran a stavím sa, že má v podkolienke zastrčenú tradičnú dýku. Ideme za zvukom, ktorý niekto miluje a inému zas príde neskutočne otravný. Zvuk gájd sa medzi budovami poriadne rozlieha a keď prídeme bližšie, vidíme, že na gajdy nehraje Škót ale Škótka. Oblečená v kilte a podľa zvuku s poriadne silnými pľúcami! Podvedome rozoznávam melódiu, ktorú hraje: Scotland the Brave.
Cez okná pozorujeme slávnostne prestreté stoly a skupinky formálne oblečených ľudí, ale skutočne medzi nimi chýba nevesta. Vyzerá to na uzavretú spoločnosť v reštaurácii. Napokon si všímame kriedou popísanú ceduľu, ktorá všetko vysvetľuje: dnes je Burns Night, sviatok legendárneho škótskeho poeta Roberta Burnsa, na ktorého počesť sa 25.
Je to tradičný, temný a labyrint pripomínajúci pub, ktorý bol postavený tesne po požiari Londýna a odvtedy zažil vládu 16 anglických kráľov a kráľovien. Keďže sú na to patrične pyšní, majú ich zoznam aj s rokmi vyvesený na fasáde. Meno Charlesa III. Kedysi sem chodil aj iný Charles - Dickens - ktorý bol miestnym štamgastom, čím sa ale snaží pochváliť viacero londýnskych pubov. Vchádzame do pubu a víta nás plápolajúci kozub a nápis „Gentlemen only in this bar”. Chvíľu čakáme na stôl a komentujeme obraz Benjamina Franklina, ktorý všetkých so zdvihnutým obočím odsudzuje z pozláteného rámu. Premýšľame, akú má Benjamin spojitosť s londýnskym pubom na Fleet Street (neskôr zisťujeme, že to nie je Benjamin Franklina, ale Dr. Zadymený priestor okolo nás vonia od ohňa ako údiareň a zadýchané okná okolo nás majú samé bradavky, na čom sa chvíľu smejeme. Táto anglická kuriozitka sa nazýva „bullseye” a ide o lacnejšie, menej kvalitné sklo, ktoré vzniklo odlomením od sklárskej tyče.