V súčasnosti, keď sa čoraz viac hovorí o prevencii a zdraví, je dôležité venovať pozornosť aj urologickému zdraviu mužov. V spoločnosti sa často stretávame s mylnou predstavou, že gynekológ je lekár len pre ženy a urológ len pre mužov. Tento článok sa zameriava na vyvrátenie tohto mýtu a na objasnenie dôležitosti urológie pre mužov, ako aj pre ženy.
Socialistické zdravotníctvo: Spomienkový optimizmus vs. realita
V pamäti ľudí je socialistické zdravotníctvo späté predovšetkým s troma pojmami: bezplatnosť, dostupnosť a lepšia starostlivosť. Potvrdili to aj výsledky prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2018, podľa ktorých mali respondenti tieto tri kľúčové spontánne asociácie so socializmom („bezplatné zdravotníctvo - lieky zadarmo“, „lepšia starostlivosť“ a „dostupnosť pre všetkých“). Je to úplne oprávnené, keďže všetky tieto tri princípy boli jeho konštrukčnými piliermi. Ako však v odkrývame v kapitole, socialistické zdravotníctvo v porovnaní so súčasnosťou nemohlo byť a ani nebolo lepšie, pre všetkých rovnako dostupnejšie v zmysle dnešnej dostupnosti k modernej diagnostike a liečbe a ani úplne bezplatné. Je príznačné, že práve uvedené tri asociácie nevybledli ani tridsiatich rokoch od skončenia socializmu u nás. Zároveň sú tieto asociácie zdieľané nielen populáciou, ktorá socializmus reálne zažila, ale prekvapivo aj populáciou, ktorá v socializme nikdy nežila. Je to zrejmé predovšetkým z hodnotenia tvrdenia, kde respondenti hodnotia zdravotnú starostlivosť za socializmu. Polovica respondentov, ktorá socializmus nikdy nezažila, si myslí, že zdravotná starostlivosť bola za socializmu lepšia. Nie je nijak prekvapujúce, že to isté si myslí až 75 % respondentov, ktorí socialistické zdravotníctvo zažili.
Dnes majú viac ako 55 rokov, patrí sem aj generácia 65 ročných, dokonca mnohí z nich 75 rokov a viac. Zoberme si napríklad dnes 66 ročnú ženu. Narodila sa v roku 1954, do fázy, kedy socialistické zdravotníctvo výrazne znížilo novorodeneckú úmrtnosť. Deti mohla začať rodiť po dvadsiatke, takže niekedy v polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase sa socialistické zdravotníctvo vyznačovalo výraznou extenzívnou fázou. Každý občan mal prideleného svojho obvodného lekára, ktorý bol v jeho rajóne. Každá žena mala svojho ženského lekára a so svojimi deťmi chodila k pridelenému detskému lekárovi. Deti mali jasný očkovací kalendár a preventívne prehliadky. Existovala široká sieť nemocníc, ktorá sa práve vtedy vybudovala, vrátane širokej siete detských oddelení. Nepochybne táto žena pociťovala, že zdravotníctvo funguje. Mala vysokú dostupnosť širokej siete lekárov, špecialistov a nemocníc a to všetko bezplatne. Samozrejme, že pôrod nie je choroba a systém starostlivosti o deti bol orientovaný výrazne preventívne. Dobrým príkladom je povinné očkovanie. Zároveň fungovala extenzívna sieť jaslí a materských škôlok, ktoré ženy odbremeňovali pri starostlivosti o deti. V čase pádu socializmu, v roku 1989, mala takáto žena 35 rokov a bola na vrchole svojho produktívneho života. Na druhej strane sa ale v podstate dovtedy nestretla s medicínou chorôb a jej kvalitou. Nebol zabezpečený systém kvalitných preventívnych prehliadok pre ženy napríklad vo včasnej diagnostike rakoviny krčka maternice. Tento druh rakoviny je ľahko diagnostikovateľný jednoduchým vyšetrením kolposkom. Liečba včas zachyteného ochorenia dávala aj vtedy slušnú šancu na vyliečenie. Tým, že bol nedostatok kvalitných prístrojov (mal by byť na každej ambulancii), iba málo žien chodilo na preventívne prehliadky, bolo toto ochorenie neskoro diagnostikované, ak vôbec, čo výrazne zvyšovalo úmrtnosť na toto ochorenie. Dnes by sme takýto postup pokojne nazvali, že išlo o zbytočné a odvrátiteľné úmrtia.
Podobne dnes 72 ročný muž. Narodil sa v roku 1948, počas svojho ekonomicky aktívneho života sa o neho staral závodný lekár s podrobným plánom preventívnych vyšetrení a pridelený zubár podľa obvodu. V prípade potreby tu pre neho boli špecialisti, nemocnice, rýchlo rastúca sieť lekární a taktiež kúpele, ktoré slúžili nielen na liečbu ale predovšetkým aj na zotavenie pracujúcich. V roku 1989 mal takýto muž 41 rokov, taktiež bol v najlepších ekonomických rokoch a navyše spravidla zdravý a tiež nemal žiadnu väčšiu skúsenosť s vtedajším socialistickým zdravotníctvom. Faktom je, že u mužov bolo smrtiacim ochorením napríklad infarkt myokardu. V čase, keď sa v Západnej Európe už masovo robili katetrizácie a rôzne formy intervenčného prekonávania prekážok v koronárnych artériach, na Slovensku nebol ani jeden špecializovaný kardio ústav a veľa mužov zbytočne umrelo. Spomienky a hodnotenie socialistického zdravotníctva v porovnaní s dnešným zjavne nie je poskytované ľuďmi, ktorí boli v seniorskom veku, pretože dnes už nežijú, podobne ako vtedajší chronicky chorí - či už s kardiovaskulárnym, alebo onkologickým ochoreniami. A už vôbec to nie sú takí, ktorí potrebovali dialýzu pre chronické zlyhávanie obličiek, pretože tá sa nesmela poskytovať u ľudí nad 50 rokov. Samozrejme, že vtedajší diabetici, pacienti s chronickou chorobou, ktorá sa endemicky šíri, dnes prakticky nežijú. Možnosti liečby samotného ochorenia a najmä jeho cievnych, alebo neurologických komplikácii boli v minulosti značne obmedzené. Všetci títo ľudia, ktorí vtedy trpeli chronickým ochorením sú mŕtvi, pretože stredná dĺžka života bola podstatne nižšia ako dnes (u mužov v roku 1989 bola len tesne nad 66 rokov) a nemôžu tak poskytnúť relevantné svedectvo o tom, akým spôsobom sa socialistické zdravotníctvo vyrovnávalo práve s chronickými chorobami.
Z pohľadu súčasných seniorov sa javí, že socialistické zdravotníctvo fungovalo lepšie, že sa ľudia dožívali vyššieho veku a že ľudia menej zomierali na choroby. Aká však bola realita?
Prečítajte si tiež: Spokojnosť pacientiek s gynekológiou MUDr. Vašovej
- fáza (1948 - 1961) - fáza rastu, najmä vďaka revolučným, ekonomicky nenáročným a masovo aplikovateľným spôsobom liečby a prevencie (najmä zvýšenie hygieny, očkovanie detí a zavedenie antibiotík do liečby).
- fáza (1962 - 1967) - fáza stagnácie. Stredná dĺžka života stagnuje, efekt dosiahnutý v prvej fáze už nemohol priniesť zlepšenie parametrov.
- fáza (1968 - 1989) - fáza úpadku. Počas nej sa parametre zhoršovali, pričom došlo k rôznej trajektórii pri mužoch a ženách. Stredná dĺžka života u mužov dokonca klesala. Stredná dĺžka života u mužov v roku 1989 bola tesne nad 66 rokov, zatiaľ čo v roku 1967, teda pred 33. rokmi, bola už vyše 68 rokov. Tento negatívny jav je zrejme výsledkom kombinácie rizikových faktorov ako fajčenie, alkohol, nezdravá strava a nevyhovujúce pracovné podmienky s neschopnosťou socialistického zdravotníctva efektívne liečiť chronické ochorenia. Zaujímavé je, že u žien takýto dramatický pokles nezaznamenávame. Práve naopak, stredná dĺžka života žien aj po roku 1968 kontinuálne rástla. Zároveň sa začalo prejavovať zaostávanie socialistického systému v používaných technológiách, liekoch, špeciálneho zdravotného materiálu, v prevencii a včasnej diagnostike najzávažnejších ochorení. Nedostupnosť inovatívnych liekov bola riešená importom generík z krajín východného bloku, často vyrábaných pri porušení patentovej ochrany. Navyše sa významne zhoršovali parametre životného prostredia, najmä vody a ovzdušia klesala tiež kvalita potravín. V živočíšnej výrobe promiskuitné nekontrolované podávanie antibiotík a hormónov jatočným zvieratám. V rastlinnej výrobe nadmerné používanie toxických hnojív a organofosfátov.
V kontexte spomienkového optimizmu je mimoriadne dôležité sa pozrieť na vývoj strednej dĺžky života aj po roku 1989. Tu vidíme strmý nárast dĺžky života u mužov a miernejší nárast, respektíve pokračovanie v miernom raste u žien. Jednoznačne tak neplatí, že by sa ľudia u nás za socializmu dožívali dlhšieho veku ako dnes, práve naopak. Kým na konci socializmu žili muži 67 rokov, tak dnes je to už 74. U žien je to zvýšenie zo 76 na takmer 81 rokov. Výrazne sa od socializmu znížila aj rodová nerovnosť týkajúca sa rozdielu strednej dĺžky života žien a mužov. Medzera v očakávanej dĺžke života medzi socialistickým zdravotníctvom a zdravotníctvom v západnej Európe sa neustále zvyšovala. Porovnanie so susedným Rakúskom dáva veľmi plastický obraz zaostávania socialistického zdravotníctva. Ešte v roku 1960 bola stredná dĺžka života mužov na Slovensku o dva a pol roka vyššia ako v Rakúsku, na začiatku sedemdesiatych rokov sa zrovnala a ku koncu socializmu žili slovenskí muži už o päť a pol roka menej ako rakúski. Podobný je priebeh krivky strednej dĺžky života aj u žien.
V tomto momente je dôležité vrátiť sa k stavebným pilierom socialistického zdravotníctva. Tieto piliere boli prevzaté zo sovietskeho modelu, ktorého autorom bol Nikolaj Semaško. Semaško začal budovať socialistické zdravotníctvo v Sovietskom zväze koncom 20. storočia. kontinuita zdravotnej starostlivosti medzi podporou zdravia, liečbou a rehabilitáciou. Na základe týchto princípov začal štát rozvíjať a unifikovať zdravotný systém, ktorý poskytoval bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre každého. Dôraz sa kládol predovšetkým na kontrolu epidémií a prevenciu pred infekčnými ochoreniami. Semaškov systém dominoval národnému konceptu verejného zdravotníctva a viedol k intenzívnemu epidemiologickému monitoringu, dôrazu na „hygienickú“ medicínu a systematické zdravotné kontroly u detí a pracujúcich. Dôraz na infekčné ochorenia viedol nielen k extenzívnym preventívnym opatreniam, ale vytvoril sa aj enormný lôžkový fond. Po rozdelení Európy po 2. svetovej vojne na Východ a Západ bol tento Semaškov model exportovaný do všetkých krajín so sovietskym vplyvom, medzi inými aj do Československa. Avšak epidemiologická zmena v šesťdesiatych rokoch zastihla sovietsku vládu nepripravenú. Prítomná bola veľká neochota akceptovať rastúci význam chronických chorôb a inštitucionálna neschopnosť preorganizovať zdravotný systém. Radšej ako zmeniť postoj sa vláda rozhodla zatajovať dáta a vytvárať ešte rozsiahlejší lôžkový fond. Silný dôraz na počty lôžok a personálu a sklon k nemocničnej starostlivosti pretrval až do konca sovietskej éry. Toto utajovanie kopírovali aj vlády sovietskych satelitov, vrátane československej. V rámci preventívnych opatrení sa po roku 1948 začalo povinné očkovanie všetkých detí na infekčné prenosné (detská obrna, záškrt, čierny kašeľ, pravé kiahne, kalmetizácia pre tuberkulózu, neskoršie osýpky, hepatitída, pneumokokové infekcie a iné) a neprenosné ochorenia (tetanus). Napríklad mortalita detí vo veku 1 až 4 rokoch bola v roku 1937 v hrozivej výške 700 detí na 100 000 žijúcich detí. V roku 1948 klesla na 478, v roku 1954 na 193 a v roku 1958 už bola na úrovni 139 detí. Toto znamenalo päťnásobný pokles úmrtnosti. Pripomeňme, že socialistické zdravotníctvo dosahovalo v porovnaní s prvorepublikovým zdravotníctvom vynikajúce výsledky v oblasti znižovania novorodeneckej úmrtnosti. Dramatický pokles novorodeneckej úmrtnosti v päťdesiatych rokoch súvisel s výrazným nárastom dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Kým v roku 1937 bolo tzv. ústavných pôrodov (čiže mimo domov) iba 7,2 % všetkých pôrodov, tak v roku 1950 ich podiel dosahoval 17,9 % a v roku 1960 už 87,1 % V roku 1970 prekročil hranicu 98 %. Aj z týchto údajov je zrejmé, že výsledky socialistického zdravotníctva v porovnaní s prvou republikou boli vo viacerých oblastiach významne lepšie, zároveň však podstatne horšie ako výsledky dnešného „kapitalistického“ zdravotníctva či vtedajšie výsledky západných nesocialistických krajín. A preto je dôležité pri hodnotení socialistického zdravotníctva zdôrazňovať optiku porovnania. Kým v tridsiatych rokoch 20. storočia bol hlavným problémom zdravotníctva boj s infekčnými ochoreniami, tak po druhej svetovej vojne sa do popredia dostávali ochorenia srdca a ciev.
Počet tzv. U dospelých sa začali aktívne vyhľadávať pohlavné ochorenia typu syfilis a kvapavka. Začal fungovať povinný systém hlásenia týchto ochorení a aktívne vyhľadávanie zdroja nákazy. Kým v roku 1951 bol celkový počet nemocných na syfilis 16 009, tak v roku 1958 to bolo už len 1 841, čo je viac ako 8-násobný pokles za 7 rokov. V rámci liečby týchto neepidemických ochorení sa začali nasadzovať antibiotiká, v prvom rade penicilíny neskoršie streptomycíny pre liečbu tuberkulózy. Dôležité je upozorniť, že nešlo o vymoženosti iba socialistického zdravotníctva, ale zdravotníctva v rozvinutých krajinách a neskoršie aj v rozvojových krajinách a bývalých kolóniách. Dôležitým faktorom rozvoja zdravotníctva bolo zlepšenie organizácie systému smerujúceho k zlepšeniu fyzickej dostupnosti zdravotníctva. Systém bol z pohľadu vlastníctva výlučne štátny. Súkromné lekárne, ambulancie, nemocnice, kúpele, žriedla či sanatória boli najneskôr začiatkom päťdesiatych rokoch zoštátnené. Zabezpečenie fyzickej dostupnosti sa práve v tomto období silno prepojilo so samotným štátnym vlastníctvom zdravotníckych zariadení. 1 Do roku 1988 ide o samostatné pôrodnice, avšak mnohé pôrodné oddelenia boli v tom období súčasťou nemocníc. Údaj za rok 2015 udáva ako samostatné pôrodnice, tak aj pôrodnícke kliniky, ktoré sú súčasťou všeobecných, resp. Rozdiely v celkovom počte postelí boli medzi slovenskými krajmi veľmi malé. Už spomínaný Západoslovenský kraj (ZSK) mal 61,2 postele na 10 000 obyvateľov, Východoslovenský kraj (VSK) 59,4 a Stredoslovenský (SSK) 58,9. A veľké rozdiely neboli ani v geografickej štruktúre špecializácií jednotlivých oddelení. Všetky dôležité oddelenia, ako vnútorné lekárstvo, chirurgia, gynekológia, pôrodnícke lôžka, či infekčné oddelenia boli krajovo takmer proporcionálne. Sieť zdravotníckych zariadení tak bola na Slovensku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia budovaná geograficky proporcionálne, avšak nie v porovnaní s ČR. Počet postelí v slovenských krajoch výrazne zaostával za českými krajmi. Kým v českých krajoch dosahoval v roku 1960 počet lôžok 82 na 10 000 obyvateľov, tak v slovenských to bolo iba 60. Z toho najvyšší počet dosahoval Západoslovenský kraj (61,2), avšak ani zďaleka sa nepribližoval počtu 99,8 za hlavné mesto Praha, či Východočeskému kraju (93,4). nemocnica I. nemocnica II. nemocnica III. fakultné nemocnice - v týchto nemocniciach prebiehala praktická výuka študentov lekárskych fakúlt, materiálne boli zabezpečované nemocnicami III. Z pohľadu riadenia bola hierarchická štruktúra organizovaná cestou Ústavov národného zdravia. Ambulancie, lekárne a nemocnice I. a II. typu, hygienické stanice a laboratória spadali buď pod Okresné ústavy národného zdravia (OÚNZ) alebo Krajské ústavy národného zdravia (KÚNZ). Výnimkou bola Bratislava, kde okrem KÚNZ vznikol aj Mestský ústav národného zdravia (MÚNZ), ktorý bol hybridom medzi OÚNZ a KÚNZ. Riadenie ústavov bolo čiastočne pod ONV (Okresný národný výbor) a KNV (Krajský národný výbor). Tak ako KNV neboli formálne nadriadené ONV, neboli KÚNZ formálne nadriadené OÚNZ. Existovala však štruktúra ktorá hierarchiu zabezpečovala silou a tou bo…
Urológ: Lekár pre mužov aj ženy
Urológ je lekár, ktorý sa špecializuje na diagnostiku a liečbu ochorení močového ústrojenstva u mužov aj žien a na ochorenia mužského pohlavného ústrojenstva. To znamená, že urológ sa stará o obličky, močovody, močový mechúr a močovú trubicu u oboch pohlaví. U mužov sa navyše zaoberá aj prostatou, semenníkmi, penisom a ďalšími orgánmi reprodukčného systému.
MUDr. Ján Švihra ml., Ph.D., urológ, potvrdzuje, že urológia nie je len pre mužov. Aj ženy trpia mnohými urologickými ochoreniami, ako sú močové kamene, zápaly a nádory. Preto, ak má žena problémy s močovým ústrojenstvom, patrí výlučne do rúk urológa.
Prečítajte si tiež: Kontakty na detského gynekológa Banská Bystrica
Preventívne urologické prehliadky: Dôležitosť pre mužov
Rakovina prostaty je jedným z najčastejších onkologických ochorení u mužov. Včasná diagnostika je kľúčová pre úspešnú liečbu. Preventívne urologické prehliadky môžu odhaliť nenápadné zmeny, ktoré spočiatku nebolia a nemusia robiť pacientovi ťažkosti.
Čo zahŕňa preventívna urologická prehliadka?
- Anamnéza: Rozhovor s lekárom o zdravotnom stave, rodinnej anamnéze a prípadných ťažkostiach.
- Fyzikálne vyšetrenie: Prehmatanie genitálu a vyšetrenie cez konečník na posúdenie veľkosti a stavu prostaty.
- Vyšetrenie moču: Na odhalenie prípadných zápalov alebo iných abnormalít.
- Odber krvi: Na zistenie hladiny PSA (prostatického špecifického antigénu), markera rakoviny prostaty.
- Ultrazvukové vyšetrenie: Zobrazenie prostaty a močového mechúra.
- Fúzna biopsia prostaty: Pri podozrení na rakovinu prostaty sa vykoná biopsia, pri ktorej sa odoberú vzorky tkaniva na histologické vyšetrenie. Spoľahlivejšia je fúzna biopsia prostaty. „Keďže už máme možnosť zobrazovať pomocou magnetickej rezonancie aj prostatu, využívame na diagnostiku náš špeciálny softvér, ktorý dokáže spojiť snímky z magnetickej rezonancie s ultrazvukovým obrazom pacientovej prostaty. Po fúzii týchto dvoch zobrazení sme schopní vidieť podozrivé ložiská v pacientovej prostate naživo. Diagnostika rakoviny prostaty je tak oveľa presnejšia”, opisuje MUDr. Ján Švihra ml., Ph.D.
Štatistiky a realita na Slovensku
Účasť slovenských mužov na preventívnych urologických prehliadkach je dlhodobo veľmi nízka. V roku 2020 šlo na preventívnu prehliadku k urológovi podľa NCZI necelých 50-tisíc ľudí. To nie je ani pätina mužov nad 50 rokov, ktorým krátke vyšetrenie môže zachrániť život.
Podľa údajov zdravotných poisťovní je situácia nasledovná:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP): V roku 2023 absolvovalo preventívnu prehliadku u urológa len približne 11 % mužov, ktorí na ňu mali nárok (cez 63 000 z viac ako 569 000 poistencov).
- Dôvera: V minulom roku využilo možnosť bezplatnej preventívnej prehliadky u urológa 14 % mužov nad 50 rokov.
- Union: V roku 2022 absolvovalo urologickú preventívnu prehliadku len 5 % mužov, čo je podľa poisťovne alarmujúco nízke číslo.
V porovnaní s inými typmi preventívnych prehliadok (napr. zubár, gynekológ) ide o jednu z najmenej využívaných foriem prevencie.
Prečo je prevencia dôležitá?
Najväčšia európska štúdia venovaná skríningu prostaty sledovala osudy viac ako 160-tisíc mužov naprieč siedmimi krajinami počas dvoch dekád. A zistenia sú alarmujúce. Muži, ktorí pozvanie na preventívne vyšetrenie ignorovali, čelili až o 45 % vyššiemu riziku úmrtia na rakovinu prostaty než tí, ktorí sa ho zúčastnili.
Prečítajte si tiež: Gynekológ MUDr. Zoltán Jány
Na Slovensku sa v súčasnosti pripravuje pilotný skríning rakoviny prostaty, ktorý bude prebiehať formou odberu krvi na stanovenie hladiny PSA (prostatického špecifického antigénu). Tento pilotný projekt je naplánovaný na rok 2026 v Banskobystrickom a Prešovskom kraji pod odbornou gesciou Slovenskej urologickej spoločnosti. Po jeho vyhodnotení sa zváži, za akých podmienok by mohol byť skríning zavedený celoplošne.
Prečo muži odmietajú skríning?
Podľa vedkyne Renée Leenen z výskumného tímu v Rotterdame sú za tým často obavy, neistota alebo nedostatok informácií. Niektorí muži neveria, že by ich problém mohol postihnúť. Iní sa vyšetreniu jednoducho vyhýbajú zo strachu z výsledku. Lenže práve táto skupina sa ukazuje ako najzraniteľnejšia.
Nemocnica AGEL Zvolen: Príklad modernej zdravotnej starostlivosti
Nemocnica AGEL Zvolen patrí medzi zdravotnícke zariadenia, ktoré sa snažia zvyšovať povedomie o dôležitosti prevencie a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Nemocnica realizuje moderné ultrazvukové vyšetrenie priechodnosti vajíčkovodov pomocou metódy HyFoSy. Táto šetrná a presná metóda pomáha odhaliť nepriechodnosť vajíčkovodov, jednu z častých príčin ženskej neplodnosti.
Nemocnica AGEL Zvolen neustále pracuje na zvyšovaní bezpečnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Najnovším príkladom je odborné školenie zdravotných sestier a zdravotníckych záchranárov urgentného príjmu v zavádzaní periférnych venóznych katétrov (PVK) pod ultrazvukovou kontrolou. Moderná metóda má významný prínos najmä u pacientov s tzv.