Gynekológ a obťažovanie pacientiek na Slovensku: Prípady a reakcie

Sexuálne obťažovanie v zdravotníctve, najmä v gynekologickej praxi, je vážny problém, ktorý si vyžaduje pozornosť a riešenie. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa objavujú prípady, keď sa pacientky stretávajú s nevhodným správaním zo strany lekárov. Tento článok sa zaoberá touto problematikou, analyzuje konkrétne prípady, reakcie inštitúcií a možnosti prevencie a pomoci pre obete.

Skúsenosti pacientiek a bariéry v oznamovaní

Mnohé ženy na Slovensku zažili sexuálne násilie, avšak len malá časť z nich sa odhodlá podať trestné oznámenie. Dôvodom sú obavy z nevery, strach z reakcií spoločnosti a nedôvera v systém. Ako ukazujú európske dáta, až dve tretiny obetí sexuálneho násilia trestné oznámenie nepodajú.

Príkladom je Mária (meno bolo zmenené), ktorá po skúsenosti, ktorú označila ako "asi znásilnenie", sa obrátila na políciu. Jej skúsenosť s policajným vyšetrovaním bola traumatizujúca. Už pri príchode na policajnú stanicu musela opisovať detaily incidentu a stretla sa s posmešnou reakciou službukonajúceho policajta. Neskôr, počas výsluchu, bola upozornená na možné problémy, ak by prípad skončil na súde, a na možnosť žaloby za ohováranie. Táto skúsenosť ju odradila a zanechala v nej traumu, ktorú dodnes spracováva na terapii.

Právnička Barbora Burajová upozorňuje na niekoľko problémov v prístupe k obetiam sexuálneho násilia. Spochybňovanie a neuznanie skutku zo strany vyšetrovateľov vedie k druhotnej viktimizácii a môže obete odradiť od ďalšieho postupu.

Ako postupovať pri podozrení na sexuálny zločin

Napriek negatívnym skúsenostiam je dôležité, aby obete sexuálneho násilia nahlásili skutok na polícii. Vzhľadom na to, že pri sexuálnom násilí sú spravidla prítomní len dvaja ľudia, potrebuje napadnutá žena čo najviac dôkazov. Po ohlásení skutku ide žena za sprievodu polície do nemocnice na prehliadku, kde ju vyšetruje službukonajúci lekár. Na Slovensku však neexistuje jednotná metodika pre forenzný odber pri znásilnení a sexuálnom násilí, čo sťažuje získavanie dôkazov. Odborníci odporúčajú napísať si chronológiu udalostí a osloviť niekoho, kto na výsluch môže ísť ako sprevádzajúca osoba alebo dôverník. Poškodená môže vždy požiadať o prestávku, vodu či nahliadnutie do poznámok. Policajt je povinný rešpektovať potreby obetí. Požiadať sa dá aj o ženu vyšetrovateľku.

Prečítajte si tiež: Sexuálne obťažovanie v gynekológii

Vyšetrovanie a dôkazy

Znásilneniam a sexuálnemu násiliu sa venujú vyšetrovatelia predovšetkým z odborov kriminálnej polície jednotlivých okresov, v závažnejších prípadoch sa ich môžu ujať vyšetrovatelia krajských riaditeľstiev. Ak sú svedkami len poškodená a páchateľ, bežne sa posudzuje dôveryhodnosť poškodenej. Vyšetrovateľom pomáhajú aj dôkazy z miesta činu: oblečenie obete, SMS a iná komunikácia, fotografie, nahrávky a ďalšie dôkazy, ktoré môžu prispieť k usvedčeniu páchateľa. Môžu si tiež predvolať svedkov (aj ľudí, ktorým obeť iba povedala o násilí, hoci ho nevideli na vlastné oči).

Mýty a realita

Podľa výskumnej štúdie z roku 2017 veria ľudia v polícii aj rôznym mýtom, ktoré súvisia s obeťami: napríklad že si násilie vymýšľajú. Mnohí z policajtov by podľa danej štúdie privítali viac špecializácie a tréningu. Vzdelávanie a praktická skúsenosť s týmito prípadmi sa ukazujú ako kľúčové v prekonávaní mýtov.

Pomoc obetiam

Ak si zažil alebo zažila sexualizované násilie, nie je tvoja povinnosť naháňať sa za spravodlivosťou a za každú cenu nahlasovať páchateľa. Je pochopiteľné, ak sa rozhodneš trestné oznámenie nepodať, pretože si v prostredí, kde sa bojíš reakcií okolia alebo nedôveruješ štátnym orgánom. Obetiam môžu veľmi pomôcť aj podporné služby: psychologická pomoc a centrá komplexnej pomoci, kde obete dostanú aj informácie od právnikov o svojich možnostiach alebo sa môžu dať vyšetriť u lekára. Tie podľa zahraničných príkladov dokážu mierne zvýšiť počet trestných oznámení, ktoré ženy podajú. Zatiaľ to funguje tak, že si obete nájdu svojho terapeuta alebo inú formu pomoci, ktorá im poskytne úľavu.

Systémové riešenia a prevencia

Hoci individuálna terapia dokáže pomôcť, podľa viacerých odborníkov na Slovensku chýba systémové riešenie. Štát by mal byť podľa terapeutky Barbary Bohony pre obete akousi oporou a zabezpečiť pre ne pomoc. Súhlasia s ňou aj ďalšie odborníčky z tejto oblasti, podľa ktorých by centrum ženám pomohlo, aby si nemuseli samy dohľadávať jednotlivé časti pomoci. Podľa rezortu spravodlivosti vláda o tom, že tieto služby chýbajú, vie a chcú s tým niečo robiť.

Reakcia prvej osobe, ktorej obeť porozpráva o násilí, môže ovplyvniť veľa. Nielen to, či sa odhodlá násilie nahlásiť na polícii, ale najmä to, ako sa s ním vyrovná. Aj preto sú komplexné centrá veľkou pomocou. Za príkladom dobrej praxe netreba ísť ďaleko. V susednom Česku funguje centrum Profem, v ktorom poskytujú sociálne aj právne poradenstvo obetiam domáceho a sexuálneho násilia podporné služby. Centrum sa usiluje, aby bola v budúcnosti jeho súčasťou aj výsluchová miestnosť, krízová izba a venerologická ambulancia, kde by mohli testovať pohlavne prenosné choroby, zbierať a uchovávať dôkazový materiál. Podporné centrá sú bežnou vecou v mnohých krajinách vrátane niektorých rozvojových. Okrem podporných centier chýba na Slovensku aj špecializovaná linka pre obete sexuálneho násilia.

Prečítajte si tiež: Spokojnosť pacientiek s gynekológiou MUDr. Vašovej

Čo robiť, keď sa ti niekto zverí s tým, že zažil sexuálne násilie

• Využívaj zásady empatickej komunikácie: počúvaj pozorne, s rešpektom, nechaj človeka hovoriť bez prerušenia otázkami.
• Prejav dôveru, môžeš to urobiť verbálne aj neverbálne. Napríklad môžeš žene povedať: „Mrzí ma, že sa ti niečo také stalo. Verím ti. Ďakujem, že si mi to povedala, muselo to byť veľmi ťažké.“
• Dávaj si pozor na reč tela: otvorený postoj, priamy očný kontakt, pritakávanie signalizujú dôveru. Naopak, prekrížené ruky alebo pozeranie do mobilu signalizujú, že ti na tom človeku nezáleží.
• Nespochybňuj zážitok obete, nepýtaj sa jej, prečo tam šla, prečo sa správala tak, ako sa správala.

Tresty a prevencia

Základná trestná sadzba za znásilnenie je 5 až 10 rokov. Ešte vyšší trest, 15 až 20 rokov, môže súd udeliť mužom, ktorí znásilnili ženu a spôsobili jej aj ťažkú ujmu na zdraví. Hoci 95 % obžalovaných v prípadoch znásilnenia a sexuálneho násilia súdy uznajú vinnými, väčšina z nich do väzenia nejde. „Vyviaznu“ len s podmienečným trestom. Súd pritom túto možnosť zo zákona má, vysvetľuje vo videu právnička Burajová. Povinnosti sú napríklad tzv. nútené práce, v prípade násilných trestných činov prichádza do úvahy sociálny výcvik či psychoterapia. Obmedzením môže byť zákaz priblíženia sa. Aj keby začali súdy využívať tieto možnosti častejšie, nie je jasné, do akého programu by sa mohli páchatelia sexuálneho násilia a znásilnenia zaradiť.

Obete násilia sa často boja, že im nikto nebude veriť. Niektorí ľudia stále veria aj tomu, že obeť si za násilie aspoň čiastočne môže tým, že ho vyprovokovala svojím správaním. Podľa najnovšieho prieskumu Amnesty International Slovensko z mája 2022 si až 89 % ľudí myslí, že sex bez súhlasu je znásilnenie. Zo spomínaného prieskumu zároveň vyplynulo, že až pätina ľudí si myslí, že síce je nútenie k sexu nesprávne, nemalo by byť trestné. Práve v tomto bode nastupujú príbuzní a priatelia, blízke okolie, ktorému sa možno obeť zdôverí. Prvá reakcia môže zmeniť všetko.

Sexuálne zneužívanie detí

Problematika sexuálneho zneužívania detí je citlivou, ale veľmi aktuálnou témou súčasnosti. Nedostatočná informovanosť ľudí však zvýhodňuje páchateľa a jeho obeť stavia do nevýhodnej pozície. Nikto z dospelých by nemal utajovať odhalené zneužívanie, ale mal by sa snažiť deťom v ich nerovnom a bezbrannom postavení voči dospelému páchateľovi pomôcť. Sexuálne zneužívanie je vždy aktom násilia. Riešenie nachádzame nielen v trestnej represii voči páchateľovi, ale najmä v širokej prevencii a informovanosti.

Definície sexuálneho zneužívania detí

Existuje mnoho definícií spojenia sexuálne zneužívanie. Nie je ľahké nájsť takú, ktorá by uspokojovala každého. Podľa Elliotovej (1995) pod sexuálnym zneužívaním rozumieme „využívanie osoby mladšej ako 15 rokov na sexuálne pôžitky, uspokojenie či iný prospech dospelou osobou, spravidla výrazne staršou. Ak je však dieťa od osoby, ktorá ho zneužíva, závislé (rodič, učiteľ…), predlžuje sa veková hranica, keď hovoríme o zneužívaní, až do 18 rokov. K sexuálnemu zneužitiu môže dôjsť aj u dospelých osôb, ak sú zbavené svojprávnosti. Sexuálnu aktivitu s použitím násilia charakterizujeme ako znásilnenie, sexuálnu aktivitu medzi najbližšími príbuznými ako incest.

Podľa Vlčkovej (2001) zahŕňa sexuálne zneužívanie akékoľvek dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti alebo kto sa dostal s dieťaťom do nejakého kontaktu (rodič, príbuzný, priateľ, odborný, resp.

Prečítajte si tiež: Kontakty na detského gynekológa Banská Bystrica

Podľa Cvikovej (1997) sú sexuálnym zneužívaním akékoľvek sexuálne aktivity dospelého zamerané na dieťa, ktoré na aktuálnej úrovni svojho emocionálneho a intelektuálneho vývoja nie je schopné s týmito sexuálnymi aktivitami informovane a slobodne súhlasiť. Dospelý pritom využíva asymetrické mocenské vzťahy medzi dospelými a deťmi, aby dieťa prehovoril a prinútil ku kooperácii.

Právny rámec

V novom slovenskom trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. sa nachádza celý rad ustanovení na ochranu detí a mládeže v trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti a v trestných činoch proti rodine a mládeži. Trestným činom je obchodovanie s deťmi (§ 180), znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200), a sexuálne zneužívanie osoby mladšej ako 15 rokov (§ 201). Aj osoby, ktoré, zneužívajúc svoju autoritu a závislosť osoby mladšej ako 18 rokov alebo osoby zverenej, pohnú ju k súloži alebo iným spôsobom sexuálne zneužijú, tým spáchajú trestný čin (§ 202). Zákon presne definuje všetky dôležité pojmy (chránená, zverená, blízka, mladistvá osoba, trestnoprávna zodpovednosť…) vo výklade pojmov.

Ako sa brániť a čo robiť

• Znásilnenie je, ak ťa niekto núti k sexuálnym aktivitám proti tvojej vôli. Nezáleží na tom, či je to neznáma osoba, alebo priateľ/ka. Treba ho/ju ohlásiť polícii.
• Znásilnenie spôsobuje obeti psychickú traumu, ktorú nevyrieši uzavretím sa do seba. Sprevádza ho množstvo nepríjemných pocitov, ale treba si uvedomiť, že vina je vždy na strane násilníka.
• Najproblematickejšie býva tzv. znásilnenie počas rande, keď dievča svojmu partnerovi povie nie, ale ten nalieha, až dôjde k sexu. Dievča sa cíti znásilnené a o akt násilia aj skutočne ide.
• Vždy treba dať jasne najavo svoj názor. Neboj sa povedať partnerovi/ke, že niečo robiť nechceš alebo nechceš ďalej pokračovať.
• Sexuálne obťažovanie je násilné konanie na základe pohlavia, ktoré ma za cieľ ponížiť ťa (oplzlé poznámky, potľapkávanie po zadku, akoby náhodné dotyky, obchytávanie, obtieranie sa, ale aj narážky a „vtipy“ na rozličné témy, ktoré sú ti nepríjemné, alebo ktoré niekoho/niečo zosmiešňujú).
• Pri sexuálnom obťažovaní nejde o sex, ale o moc. Niektorí takýmto spôsobom ukazujú svoju moc a postavenie, najmä ak je obeť od nich závislá (vychovávateľ/ka, učiteľ/ka, tréner/ka…).
• O tom, či je určité konanie (slovné či fyzické) obťažovaním, rozhoduje obeť, nie osoba, ktorá obťažuje.
• Hoci je to niekedy veľmi ťažké, treba sa okamžite brániť. Ak dáš najavo, že ti niečo prekáža, mal/a by si byť akceptovaný/á. Ak nie, ide o obťažovanie.
• Jasne povedz, že takéto správanie nemieniš tolerovať. Najlepšie pred svedkami. Daj najavo, že ak sa to bude opakovať, dokážeš sa brániť. Pomôže tiež zveriť sa osobe, ktorej dôveruješ.
• Reči o „vyprovokovaní“ násilníka sú ubližujúce. Násilie treba vždy odmietnuť.

Prevencia sexuálneho zneužívania detí

• Sexuálne zneužívanie je násilným aktom, nie osobitnou formou sexuality, preto patrí vo vyučovaní do tematickej oblasti násilie, nie sexualita.
• Páchateľmi pritom nie sú iba pedofilne orientovaní devianti, ale veľká časť ich pochádza priamo z blízkeho okolia a rodiny obete. Tieto prípady zanechávajú na psychike dieťaťa najnebezpečnejšie následky aj preto, lebo sa ťažko odhaľujú. Dieťa sa totiž často samo snaží udržať zneužívanie v tajnosti.
• Deti si sexuálne zneužívanie nevymýšľajú! Vzhľadom na pasivitu dieťaťa pri odhaľovaní jeho sexuálneho zneužívania je veľmi dôležité citlivo reagovať na príznaky signalizujúce sexuálne zneužívanie. Niektoré prípady zneužitia sa nemusia navonok prejaviť nijakými príznakmi. Inokedy sa tieto príznaky snažia postihnuté deti z rozlične motivovaného strachu úzkostlivo skrývať.
• Deťom sa ťažko otvorene hovorí o zneužívaní. Niektoré správanie je vždy protizákonné. Incest (sex medzi blízkymi príbuznými) je vždy nezákonný, bez ohľadu na vek.
• Sexuálne obťažovanie nemusí mať len fyzický charakter, za obťažovanie sa považujú aj nevhodné obscénne poznámky, telefonáty, vypiskovanie, gestá. Tie nesúvisia s fyzickou príťažlivosťou.
• Obeťami sexuálneho násilia sú častejšie deti s nízkym sebavedomím a závislé od svojho okolia. Netešia ich predtým obľúbené činnosti. Zdá sa, akoby tajili niečo, čo im robí starosti. Objavujú sa u nich infekcie močových ciest, krvácanie alebo zvýšená citlivosť v análnej a genitálnej oblasti. Chronické bolesti hlavy a žalúdka.
• Ak si zneužívaný/á ty sám/sama, alebo niekto v tvojom okolí, povedz o tom človeku, ktorému dôveruješ. Najlepšie rodičom. Ak to nie je možné, zver sa inému príbuznému/ej, známemu/ej, učiteľovi/ke. Odbornú pomoc dostaneš aj na linke dôvery (pozri časť Užitočné kontakty). Je dôležité, aby si sa čím skôr niekomu zveril/a a problém sa začal riešiť. Nebýva to ľahká cesta, ale treba zabrániť ďalšiemu zneužívaniu a násilníka izolovať, potrestať.
• Môžu nastať dve možnosti: buď sa nám dieťa samo zdôverí, alebo sami zneužívanie odhalíme. Postupnosť krokov závisí od priamych (modriny, iné rany na tele) alebo nepriamych (záškoláctvo, zvýšený záujem o sexualitu) dôkazov. Zvážiť oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Ak informujeme políciu, musí byť jasné, že jej zásah má úradný charakter. Zvážiť možnosť lekárskeho vyšetrenia. To môže byť pre dieťa zaťažujúce, pre niektoré deti je však dôležité vedieť, či sú zdravé. Pri rozhovoroch na túto tému dávať pozor, aby takto postihnuté deti nenadobudli pocit vlastnej viny.
• Nezabúdajte spomenúť, že existujú aj také reálne situácie, keď sa nedá odmietnuť a nedá sa ani privolať pomoc. Zdôraznite, že v takomto prípade nie je vinné dieťa, a ak boli nejaké deti takto zneužité a nikomu to neoznámili, sú veľmi statočné, ale aj napriek tomu by sa mali snažiť požiadať o pomoc nejakú dospelú osobu.
• Ak sa vám dieťa zverí, sľúbte mu, že ho budete ochraňovať. Dať dieťaťu najavo, že mu veríte, a nenútiť ho hovoriť, ale povzbudiť ho a čakať, kým samo nájde odvahu a prehovorí. Získané informácie nikdy nebagatelizovať vyhláseniami, že sa vlastne nič vážne nestalo. Pomôcť dieťaťu získať sebavedomie tým, že ho nebudete obviňovať z toho, čo sa stalo, dať mu najavo, že váš vzťah k nemu sa nemení, že ho máte rád/rada. Myslieť na to, že dieťa môže mať k páchateľovi stále pozitívny vzťah.
• Každý, kto pracuje s deťmi, mal by poznať príznaky svedčiace o možnej prítomnosti nejakého nebezpečenstva a vedieť, na koho sa v takomto prípade obrátiť o pomoc. Ak prebieha vyšetrovanie, vhodne a primerane o ňom informovať dieťa, aby nezískalo pocit neistoty a ohrozenia.
• Na Slovensku existuje sieť viacerých mimovládnych organizácií so širokým spektrom služieb, ktoré dokážu často reagovať flexibilnejšie ako štátne orgány.
• Najúčinnejšou ochranou detí pred ich sexuálnym zneužívaním je dostatočná a veku primeraná informovanosť o láske a sexualite a prevenčné výcviky formou interaktívnych a sociálnych hier. Nácvikové hry opakujte. Tak si deti pestujú dôveru vo svoje vlastné vnútorné pocity a tie môžu byť príjemné alebo nepríjemné. Odbúravajte rodové stereotypy. Podstatnou súčasťou prevencie je kritická konfrontácia so socializáciou chlapcov a dievčat, ktorá podlieha striktným rodovým stereotypom (súbor očakávaní kladených na človeka mužského a ženského pohlavia). Pokúšajte sa neustále spochybňovať tradičné rodové stereotypy, aby obe pohlavia získavali väčšiu slobodu pohybu vo svojej role.
• O svojom tele rozhoduješ ty: Máš právo rozhodovať o tom, ako, kedy, kde a kto sa ťa bude dotýkať. Podporovaním pozitívneho uvedomovania si svojho tela deťom umožníme, aby k nemu získali pozitívny vzťah a chránili si ho.
• Tvoje pocity sú dôležité: Môžeš dôverovať svojim pocitom. Niektoré pocity sú príjemné a cítiš sa pri nich dobre. Nepríjemné a čudné pocity ti napovedia, že niečo nie je v poriadku.
• Existujú príjemné a nepríjemné dotyky: Niektoré môžu byť bolestivé. Niektorí ľudia obchytávajú deti na intímnych miestach alebo nútia deti, aby ich obchytávali ony. Nikto nemá právo niečo také od detí vyžadovať, dokonca ani ľudia, ktorých ľúbiš.
• Máš právo povedať nie: Porozmýšľajme o tom, v akých situáciách by mohlo byť nesprávne poslúchať bez ohľadu na svoje pocity. Sú aj situácie, v ktorých nesúhlas dieťaťa ignorujeme. Pre deti nie je vždy jednoduché povedať NIE.
• Poznáme dobré a zlé tajomstvá: Dobré tajomstvá nám spôsobujú radosť, zlé tajomstvá bývajú ťažké a nepochopiteľné. S takými, ktoré v deťoch vyvolávajú zlé pocity, sa treba zdôveriť, a to aj napriek sľubom detí, že nič neprezradia. Zneužívané deti sú pod neustálym tlakom nepríjemného tajomstva.
• Hovor o tom a hľadaj pomoc: Ak deti niečo ťaží, treba o tom hovoriť a nedať sa odradiť, kým nenájde pomoc. Učte deti robiť si zoznam ľudí, na ktorých sa môžu v prípade potreby a núdze obrátiť.
• Ty nie si na vine! Deti nie sú v prípade sexuálneho zneužívania nikdy na vine!
• Zvolajte rodičovskú schôdzku a vyzvite rodičov na spoluprácu. Hovorte o rozdieloch medzi tajomstvami rozdielnej podstaty. Veďte si záznamy o jednotlivých udalostiach.

Prípad lekára Viliama Slezáka

Prípad lekára Viliama Slezáka poukazuje na systémové zlyhania pri riešení sťažností na nevhodné správanie lekárov. Pacientka Martina Lukáčová sa sťažovala na jeho správanie komore lekárov, úradu pre dohľad, zriaďovateľovi ambulancie aj ministerstvu zdravotníctva, avšak žiadny z úradov ho nepotrestal a jej podnet si iba prehadzovali medzi sebou. Slezák vystriedal v priebehu pár rokov niekoľko pracovísk a dodnes má vlastnú ambulanciu, v ktorej ordinuje sám.

Martina Lukáčová v roku 2016 podala sťažnosť na lekára Viliama Slezáka za jeho správanie v nemocnici Milosrdní bratia. Podľa jej výpovede, lekár sa jej počas vyšetrenia správal nevhodne, pýtal sa na intímne otázky a dotýkal sa jej intímnych miest bez jej súhlasu. Napriek sťažnosti na komoru lekárov, úrad pre dohľad, zriaďovateľovi ambulancie aj ministerstvu zdravotníctva, ho žiadny z úradov nepotrestal.

Podľa hlavného odborníka pre cievnu chirurgiu na ministerstve zdravotníctva Petra Mondeka, pri odstraňovaní žiliek z nôh, teda pri sklerotizácii, pacient zvyčajne leží a má obnažené nohy. Počas toho sa mu tenkou ihlou do žíl aplikuje chemická látka s cieľom cievy uzavrieť.

Slezák má dnes svoju ambulanciu na poliklinike v Karlovej Vsi, kde ordinuje štyri dni v týždni. Z nemocnice Milosrdní bratia musel Slezák po Martininej sťažnosti odísť. Keďže k incidentu údajne prišlo po ordinačných hodinách a bez prítomnosti sestry, neexistovali svedkovia. Nemocnica sa napriek tomu rozhodla, že Slezák musí odísť.

Slezákovou zdravotnou sestrou je podľa vývesky práve jeho 88-ročná mama Helena Slezáková. Ak by sa lekár k svojim pacientkam naďalej správal nevhodne, nemal by v ambulancii žiadneho svedka.

O nevhodnom správaní lekára Viliama Slezáka vedela aj jeho zdravotná sestra, ktorá s ním rok pracovala v ambulancii u Milosrdných bratov. Keď sa sestra dozvedela, že Slezák si bez jej vedomia objednáva mladé ženy na vyšetrenia a zákroky v popoludňajších hodinách, vyčítala mu to. Pamätá si aj Martinu. Týždeň po zákroku totiž prišla na kontrolu a do ambulancie vkročila so svojou mamou.

Martina musela po skúsenosti so Slezákom navštevovať aj psychologičku. Český právnik Pavel Houdek, ktorý sa venuje sexuálnemu násiliu, upozorňuje, že sexuálne obťažovanie u lekára nie je ojedinelou skúsenosťou jednej pacientky, ale deje sa častejšie.

Martina sa preto chcela obrátiť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten však svoju povinnosť dohliadať na správanie lekárov chápe veľmi úzko a odmieta preverovať, či sa lekári a lekárky správajú eticky. Ďalšia Martinina sťažnosť preto putovala na župu, keďže tá Slezákovi vydala povolenie na prevádzku ambulancie. Hovorkyňa bratislavskej župy Lucia Forman nám potvrdila, že Martininu sťažnosť eviduje. Odstúpila ich ministerstvu zdravotníctva, pretože je to podľa nich „vecne príslušný orgán k tomuto správnemu konaniu“.

Po roku sťažovania sa mala Martina pocit zbytočnej námahy a nedotknuteľnosti lekára. Zvažovala, že sa obráti aj na políciu, pretože podľa Trestného zákona by mohlo ísť o sexuálne násilie, no po porade s právnikom to vzdala. V čase, keď sa na lekára v roku 2016 sťažovala, našla na internete niekoľko výpovedí žien, ktoré tvrdili, že ich obchytkáva a má nevhodné sexuálne alebo ponižujúce poznámky o ich tele. Bola rada, že ženy o svojej skúsenosti povedali verejne a varujú pred Slezákom aj ďalšie pacientky. Ich hodnotenia priložila aj do sťažnosti v roku 2016.

Prípad gynekológa Georgea Tyndalla v USA

Podobné prípady sa dejú aj v zahraničí. V Spojených štátoch amerických bolo viac ako 50 žien, ktoré obviňujú zo sexuálneho obťažovania gynekológa z University of Southern California, Georgea Tyndalla. Ten sa údajne dopúšťal takéhoto konania v rokoch 1990 až 2016.

Nezákonné sterilizácie Rómskych žien

Slovensko za posledných 30 rokov prešlo neľahkú cestu v procese budovania demokracie a upevňovania právneho štátu. V roku 2003 sa objavili obvinenia, že v Slovenskej republike sa masovo porušujú zákony SR formou nezákonných sterilizácií. Vláda SR umožnila expertom medzinárodných organizácií a inštitúcií posúdiť celú záležitosť priamo v SR.

Pri dôkladnom prešetrení niektorých sterilizácií žien však boli zistené nedostatky procedurálneho charakteru. Vláda SR prijala opatrenia na úpravu legislatívy.

Reakcie medzinárodných organizácií

Podpredseda vlády SR Pál Csáky požiadal 27. januára 2003 všetky štátne orgány, aby venovali maximálnu pozornosť a dohľad nad vyšetrovaním v oblasti ich pôsobnosti. Populačný Fond OSN ( UNFPA) ministrovi R. Kováčovi list, v ktorom vyjadril znepokojenie nad obvineniami z nezákonných sterilizácií a k vyšetreniu podozrení.

Závery a odporúčania

Problematika sexuálneho obťažovania v zdravotníctve a sexuálneho zneužívania detí je komplexná a vyžaduje si systémové riešenia. Je potrebné zlepšiť informovanosť verejnosti, vzdelávať zdravotnícky personál, zaviesť jednotné postupy pre vyšetrovanie sexuálneho násilia a zabezpečiť dostupnosť podporných služieb pre obete. Dôležité je tiež prekonávať mýty a stereotypy, ktoré pretrvávajú v spoločnosti a prispievajú k viktimizácii obetí. Len tak je možné vytvoriť bezpečné prostredie pre pacientov a zabezpečiť spravodlivosť pre obete sexuálneho násilia.

tags: #gynekolog #obtazovanie #vidwo