V súčasnosti, keď klimatické zmeny a environmentálne problémy predstavujú globálnu výzvu, je environmentálna výchova kľúčová pre formovanie budúcich generácií. Deti sa už v predškolskom veku môžu oboznamovať s environmentálnou problematikou a učiť sa prejavovať vzťah a ochranárske postoje k prírodnému prostrediu. Mnohé materské školy na Slovensku sa profilujú práve na oblasť environmentálnej výchovy, a to nielen tie, ktoré sú umiestnené v prostredí obklopenom množstvom zelene, ale aj na mnohých veľkých mestských sídliskách.
Environmentálna výchova ako prierezová téma
V súvislosti s upozornením študentov na nevyhnutnosť riešenia ekologických problémov spojených s klimatickou zmenou v rámci podujatia Akčný deň 2019 dáva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR do pozornosti, že environmentálna výchova je ako jedna z prierezových tém povinnou súčasťou obsahu vzdelávania štátnych vzdelávacích programov od materských až po stredné školy. V materských školách sa deti s environmentálnou problematikou oboznamujú v rámci predprimárneho vzdelávania.
Ciele a princípy environmentálnej výchovy v predškolskom veku
Cieľom environmentálnej výchovy v predškolskom zariadení je teda, aby sa deti dôsledne zaoberali témou prírody a životného prostredia. Pritom by mali nadobudnúť vedomosti, schopnosti a pripravenosť ekologicky myslieť a konať.
Čiastkovými cieľmi je dôležité u dieťaťa:
- osvojovať rôzne spôsoby oboznamovania sa so spoločenským a prírodným prostredím (pravdivo, v súlade s aktuálnymi, spoločenskými a prírodovedeckými poznatkami).
- utvárať pozitívny vzťah k bezprostrednému i širšiemu spoločenskému a prírodnému prostrediu, všímať si podstatné vlastnosti predmetov a javov a príčinné súvislosti prírodných a spoločenských javov a postupne chápať vzťahy medzi nimi (na elementárnej úrovni).
- utvárať emocionálne bohatý vzťah k prírode (pociťovať radosť z existencie a krás prírody - živej a neživej).
- uvedomiť si význam a hodnotu životného prostredia pre človeka i pre rôzne živočíchy.
- prebúdzať elementárne cítenie, to znamená byť citlivý na aktuálny stav prírody a prejavy ničenia prírody a životného prostredia vôbec.
- utvárať základy environmentálnej kultúry.
Taktiež sa snažíme u detí vypestovať ochranárske postoje. Nechceme, aby u detí prevažovala pohnútka zbytočne odtrhnúť kvet, zlomiť konár stromu, alebo zničiť mravenisko. Prajeme si, aby sa posilnilo prežívanie a radosť z ich existencie. Čiže hry využívame ako najprirodzenejší prostriedok environmentálnej výchovy, pričom máme na zreteli, že musia byť: veku primerané a zaujímavé. Dbáme na to, aby každú hru a aktivitu deti vnútorne precítili a tak krok po kroku sa nám podarí vypestovať v deťoch lásku k zemi a k životu na nej.
Prečítajte si tiež: Príprava detí na cestnú premávku
Environmentálnu výchovu možno charakterizovať ako celoživotný proces. Zameriava sa na časový rozmer od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. Sústreďuje sa od lokálnych až po globálne problémy. Stimuluje rozvoj senzibility, porozumenia, uvedomenia kritického myslenia a schopnosť riešiť problémy. Podnecuje rozvoj hodnôt a ďalších motivačných činiteľov citlivých na životné prostredie. Environmentálnu výchovu musíme chápať globálne, čiže nielen ako ochranu Zeme, životného prostredia, zdravý spôsob života, ale aj protidrogovú prevenciu.
Aby sme splnili účel ekologických hier a aktivít, pri ich výbere musíme mať na zreteli to, že hra by mala byť primeraná veku, zaujímavá, mali by sa jej zúčastniť všetci prítomní, mala by mať jasné pravidlá a mala by viesť k určitému záveru. Každú hru deti musia precítiť, aby sme v nich postupne mohli pestovať lásku k Zemi a k životu na nej.
Možnosti aktualizácie environmentálnej výchovy v materskej škole sú veľmi široké. Prvky environmentálnej výchovy môžeme uplatňovať vo všetkých organizačných formách počas celého pobytu detí v materskej škole.
Pri organizovaní hier a aktivít s environmentálnymi prvkami platia určité zásady a pravidlá:
- pripraviť sa po teoretickej a materiálnej stránke prípravy.
- každú činnosť vhodne motivovať.
- vzbudiť záujem a pozitívne naladenie na hru.
- objasniť zmysel a cieľ hry: čo hrou sledujeme. Je dôležité, aby deti mali dostatok poznatkov o prírode, ktorú v hre napodobňujú.
- jasne a zrozumiteľne vysvetliť pravidlá hry.
- vymedziť dostatok času a vhodný priestor pre vybranú hru.
- priblížiť deťom signály: začiatok, prerušenie, koniec.
- spravodlivo rozdeliť hráčov.
- limitovať spôsoby trvania - v najlepšom prestať.
- stanoviť spôsob hodnotenia a vždy vyzdvihnúť klady, poukázať na chyby.
- pochváliť všetky deti.
- často využívať básne, piesne, riekanky a hádanky (napomáhajú ľahšie si osvojiť nové poznatky).
- upozorňovať deti na zaujímavosti v prírode (nerasty, plody), ktoré môžu zbierať a vyhotoviť z nich kútiky, výzdobu miestnosti, nástenky, výtvarné práce.
Každú činnosť, každú hru, každú aktivitu zameranú na environmentálnu výchovu vhodným spôsobom motivujeme.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sexuálnej výchove v škôlke
Edukačný proces a Štátny vzdelávací program
Edukačný proces v materskej škole je zameraný na dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre ďalšie školské vzdelávanie a pre život v spoločnosti. Realizuje sa v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (ďalej ŠVP 2016), ktorý pracuje s novou klasifikáciou vzdelávacích oblastí: Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb.
Program obsahuje nové prvky tzv. evalvačné otázky. Jeho súčasťou sú vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú výkonové štandardy a obsahové štandardy. Vymedzenie obsahových štandardov slúži na to, aby príprava a realizácia jednotlivých výchovno-vzdelávacích aktivít, ktorá sa v reálnej realizácii neviaže len na jednu vzdelávaciu oblasť, bola cieľavedomá a smerovala k vytvoreniu poznatkovej bázy pre ďalšie školské vzdelávanie. Na úrovni plánovania obsahu vzdelávania v konkrétnych materských školách je možné, a aj žiaduce, vzájomné prelínanie vzdelávacích oblastí a synergia edukačných cieľov.
Environmentálna výchova je výchova k ohľaduplnosti k životnému prostrediu a jeho rôznorodosti, k svojmu okoliu, iným tvorom a k sebe samému. Cieľom je rozvíjanie kľúčových kompetencií dieťaťa v oblasti postojov a hodnôt od útleho veku až po dospelosť. Dôsledné a trpezlivé rozvíjanie jeho sebaúcty, sebadôvery ako aktívneho člena komunity, spoločnosti, v ktorej realizuje svoje predstavy a ciele, budovanie rešpektu, úcty a dôvery k životu vo všetkých jeho formách, formovanie jeho životných spôsobilostí rozhodovať sa a prijímať za svoje rozhodnutia zodpovednosť.
Postoj je vzťah, pomer k niečomu. Je to dispozícia človeka k hodnoteniu, čo je východiskom povahy a kvality vzťahu človeka ku skutočnosti, ktorá ho obklopuje a ktorú vníma. Je to tendencia osobnosti zvoliť si určité motívy správania. Postoj človeka môžeme identifikovať podľa konania, resp. nekonania určitým spôsobom.
- poznávacia zložka (kognitívna): tvorená pojmovou a poznatkovou bázou podmienenou aktuálnou úrovňou kognitívneho rozvoja žiaka. Jej kvalita súvisí s činnosťami zameranými na rozvoj vyšších poznávacích funkcií v rámci vzdelávacej zložky edukačného procesu.
- citová zložka (afektívna): pozitívne alebo negatívne emócie podmieňujú naladenie a presvedčenie, že daná osoba, vec, situácia a pod. je pre dieťa príjemná alebo nepríjemná, obľúbená alebo neobľúbená, prospešná alebo škodlivá, bezpečná alebo nebezpečná.
- konatívna zložka postoja (behaviorálna): tendencia konať určitým spôsobom, podvedome nadobudnuté, odpozorované alebo naučené reakcie na podnety a modely správania.
Vzhľadom na vývinové špecifiká dieťaťa predškolského veku v materskej škole upriamujeme pozornosť najmä na poznávaciu zložku postojov prostredníctvom zmyslového vnímania. Na rozvoj prírodovedného poznania detí v predškolskom veku je, v rámci štátneho vzdelávacieho programu prioritne, zameraná vzdelávacia oblasť Človek a príroda. Snahou učiteľov by malo byť pri sprostredkovaní a osvojovaní elementárnych poznatkov v prvom rade využívať bádateľské činnosti detí. V tomto veku ide hlavne o podporu detskej zvedavosti a prirodzeného spôsobu poznávania prírodného prostredia vytváraním podnetných učebných príležitostí na pozorovanie a zážitok. Ideálnym stavom je hrové a zážitkové aktivity prepojiť s učebnými činnosťami, ktoré vedú k utriedeniu informácií, zhodnoteniu prežitého a spojeniu do súvislostí.
Prečítajte si tiež: Rozvoj detí v dopravnej výchove
Prírodovednú gramotnosť je možné charakterizovať rôznymi spôsobmi. Všeobecne známou je charakteristika používaná organizáciou OECD v testoch PISA: Je to spôsobilosť používať prírodovedné vedomosti, identifikovať otázky, utvárať závery, ktoré sú podložené faktami a ktoré pomáhajú pri vytváraní predstavy o prírodnom svete a zmenách, ktoré v ňom prebiehajú a ktoré spôsobuje človek svojou činnosťou. Na náš účel je vhodné zvoliť charakteristiku, ktorá objasní význam rozvoja prírodovednej gramotnosti v predprimárnom veku. dôveruje svojmu poznaniu a zároveň má neustále tendenciu testovať funkčnosť vlastných vysvetlení. Základným cieľom prírodovedného vzdelávania v predškolskom veku je rozvoj uvedomelého skúmania reality a tvorba vysvetlení primerane podľa aktuálnej kognitívnej úrovne dieťaťa.
Edukačné princípy na optimálny rozvoj prírodovednej gramotnosti v predškolskom veku, ktoré odporúča K. Prírodovednú aktivitu začíname zisťovaním aktuálneho poznania dieťaťa (napríklad hĺbkovým rozhovorom, detskou kresbou a pod.). Dieťa vedieme k vyjadrovaniu názorov, úsudkov, predpokladov a odôvodnení, prejavujeme intenzívny záujem o detské vysvetlenia, pýtame sa detí, na základe čoho si svoje predstavy (vysvetlenia) vytvorili. Aktivity vytvárame tak, aby vzbudzovali u detí vnútornú motiváciu poznávať, aby vzbudzovali zvedavosť a záujem o poznávanie prírody, aby viedli deti ku kladeniu otázok. Prírodovedné poznatky sprostredkúvame v čo najväčšej miere využitím vlastnej skúsenosti dieťaťa, vedieme ho k samostatnému skúmaniu reality. Prírodovedné aktivity realizujeme tak, aby sme rozvíjali vybrané spôsobilosti špecifické pre poznávanie prírody (tzv. spôsobilosti vedeckej práce), medzi ktoré patria napríklad: pozorovanie, komunikovanie, porovnávanie a triedenie, klasifikovanie, meranie, tvorba a overovanie predpokladov, vyvodzovanie, interpretácia a zovšeobecňovanie.
Dosiahnutie afektívnych cieľov environmentálnej výchovy je podmienené prostredím, metódami a intenzitou zážitku, ktoré pri realizácii edukačných aktivít vytvoríme. Cielené zážitkové učenie podporíme podľa Whitaker (2016, s. počas zážitkového učenia dieťa odpovedá na otázky, skúma, experimentuje. Okrem cieľov vzdelávacej oblasti Človek a príroda sa na rozvoji vedomostnej zložky environmentálnej výchovy podieľajú aj všetky ostatné vzdelávacie oblasti ŠVP. Vzájomným prepojením a systematizáciou poznatkov poskytujeme deťom podmienky na vytváranie súvislostí medzi nimi. To je predpokladom toho, aby postupne v ďalšom školskom vzdelávaní skutočne vnímali a pochopili globálne súvislosti aj problémy, a osvojili si aktívny prístup k efektívnej ochrane a udržateľnému stavu životného prostredia.
Materská škola je vstupnou bránou dieťaťa do procesu formálneho vzdelávania a vytvára základné stavebné kamene pre všetky aspekty výchovno-vzdelávacieho procesu na ďalších stupňoch a predpoklady pre celoživotné vzdelávanie. Viac ako množstvo osvojených poznatkov je v mnohých ohľadoch dôležitejšie vytvorenie návykov, vzťahov a modelov správania. Environmentálna výchova ako jedna zo spoločensky dôležitých zložiek výchovy už nie je „oficiálnou“ prierezovou témou v pedagogických dokumentoch, ale rozvíjanie sebaúcty dieťaťa, sebadôvery i úcty a dôvery k životu, životnému prostrediu vo všetkých jeho formách je potrebné podporovať primeraným a prirodzeným spôsobom aj v prostredí materskej školy. Ciele environmentálnej výchovy sú pritom kompatibilné s cielmi vzdelávacej oblasti Človek a príroda v ŠVP 2016 adekvátnou úrovňou prírodovednej gramotnosti.
Prílišné zameranie na precízne oddelovanie a špecifikáciu týchto troch komponentov, zdôrazňovanie rozdielov a nie prienikov neprospieva kvalite edukačného procesu a v konečnom dôsledku ani ku kvalite želanej výslednej úrovne poznatkov a postojov detí. Rozhodujúca je skôr primeranosť postupov a prirodzenosť navodených edukačných situácií.
V tabuľke sú uvedené vedľa seba súvisiace prvky základnej úrovne prírodovednej gramotnosti (TIMMS 2015) a environmentálnej výchovy (in ŠVP, Environmentálna výchova, prierezová téma, 2009) v jednotlivých vzdelávacích oblastiach ŠVP pre predprimárne vzdelávanie. Ku každej oblasti je uvedený námet na edukačnú aktivitu, ktorá veku primeraným spôsobom napĺňa uvedené ambície. Pozorovanie oblakov a počasia z okna alebo na prechádzke. Deti pozorujú a opisujú, aké je vtedy počasie (slniečko, vietor, dážď, hmla, mrholí, poprcha …). Pozorujeme, čo vidíme na oblohe a na čo sa oblaky podobajú tvarom (mená zvierat, vecí…). Učiteľka môže oblaky odfotiť a následne spoločne dokresľujeme na IT tabuli.
Aktivity a projekty v materských školách
Environmentálna výchova v materských školách sa realizuje prostredníctvom rôznych aktivít a projektov, ktoré deťom umožňujú prakticky spoznávať prírodu a učiť sa o jej ochrane. Medzi najčastejšie aktivity patria:
- Pozorovanie prírody: Deti pozorujú rastliny, živočíchy a prírodné javy v okolí materskej školy.
- Práca v záhrade: Deti sa zapájajú do pestovania rastlín, zeleniny a byliniek.
- Triedenie odpadu: Deti sa učia triediť odpad a chápať význam recyklácie.
- Výtvarné a tvorivé aktivity: Deti stvárňujú svoje zážitky z prírody prostredníctvom kresieb, malieb a iných výtvarných techník.
- Hry a súťaže: Deti sa hravou formou učia o prírode a jej ochrane.
- Návštevy environmentálnych centier a ZOO: Deti majú možnosť spoznať rôzne druhy rastlín a živočíchov a učiť sa o ich živote.
Program Zelená škola: Cesta k trvalo udržateľnému rozvoju
Program Zelená škola je certifikačno-vzdelávací program, ktorý je súčasťou celosvetovej siete Eco-Schools. Na Slovensku vznikol v roku 2004 a od roku 2009 ho koordinuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.
Zelená škola je výchovno-vzdelávací program určený pre materské, základné, stredné a špeciálne školy, ktoré denne robia kroky na zníženie ekologickej stopy.
Kroky programu Zelená škola
- Kolégium: Získanie priateľov - vytvorenie akčnej skupiny na škole. Kolégium Zelenej školy je akčná skupina programu na škole. Sú to motivovaní ľudia zo školy a jej okolia, ktorí majú chuť iniciovať zmeny na škole a koordinovať ich, zažívať nové veci a získavať cenné zručnosti a skúsenosti s prácou v tíme. Hlavnú rolu v kolégiu Zelenej školy majú žiaci a študenti, ale Zelená škola nie je len o práci kolégia - potrebná je aj spolupráca s ostatnými učiteľmi, nepedagogickým personálom, rodičmi, zástupcami obce či miestnych organizácií.
- Environmentálny audit: Zistenie, ako je na tom škola, skúmanie vplyvu školy na životné prostredie. Ak chceme prispieť k zmenám fungovania na škole, je nutné poznať východiskový stav. Environmentálny audit skúma vplyv školy na životné prostredie. Viete, koľko na škole miniete vody alebo vyprodukujete odpadu? Pomocou environmentálneho auditu budete vedieť, ako je na tom škola vo vybranej téme a získate cenné poznatky, ktoré využijete nielen na vyučovaní, ale aj pri plánovaní zmeny súčasného stavu. Pracovné listy environmentálneho auditu sú dostupné v časti “Materiály programu”.
- Environmentálny akčný plán (EAP): Zoradenie nápadov a premena ich na skutočnosť. Máte aj vďaka environmentálnemu auditu nápady, ako by mohla vyzerať vaša škola? Spíšte si ich a rozhodnite sa, ktoré z nich viete premeniť na skutočnosť. Enviromentálny akčný plán je kompas, ktorý vám pomôže ísť za vašimi cieľmi a ostať na vami vytýčenej ceste. Je to plán praktických krokov a vzdelávacích aktivít, za ktoré sú zodpovední najmä žiaci a prebiehajú v spolupráci s celou školskou komunitou. Tieto aktivity idú do hĺbky v jednej zo siedmich tém programu.
- Monitoring a hodnotenie: Zhodnotenie, ako to na škole ide, priebežné sledovanie plnenia aktivít z EAP. Hodnotenie a monitoring je priebežné sledovanie toho, ako vám na škole ide plnenie aktivít z environmentálneho akčného plánu. Budete sa tešiť, keď vďaka monitoringu zistíte, že vám všetko vychádza tak, ako ste plánovali. Prínosné ale bude aj to, keď zistíte, že sa vám niečo nedarí - vďaka pravidelnému vyhodnocovaniu aktivít nájdete chybu včas a budete ju môcť upraviť, aby všetko klapalo ako hodinky. Tento proces je cenný pre prípravu žiakov na reálny život.
- Proenvironmentálna výučba: Zaujatie ostatných, prepojenie teoretických informácií z učebníc do praxe. O životnom prostredí sa na školách učí v rámci rôznych predmetov. Naším cieľom je teoretické informácie z učebníc preniesť do praxe. Výučba je v Zelenej škole prepojená s praktickými činmi, a tak sa environmentálne témy stávajú súčasťou bežného života. Ak chcete do vyučovania vniesť nové nápady, nechajte žiakov učiť sa navzájom (rovesnícke vzdelávanie). Environmentálne smerovanie školy je vhodné zakomponovať aj do školského vzdelávacieho programu.
- Informovanie a zapojenie komunity: Zaktivizovanie okolia, informovanie o aktivitách na škole. Informovanie a zapojenie komunity znamená, že o aktivitách na škole informujete nielen rodinu, ale aj priateľov či okolie školy. Tomuto účelu poslúžia nástenky, školský časopis, internetová stránka školy či profily školy na sociálnych sieťach. Najlepšie sa zviditeľníte, ak zorganizujete výstavu, deň otvorených dverí alebo napíšete do miestneho či regionálneho média.
- Kódex: Vytvorenie pravidiel a princípov, ktoré budú viesť k trvalo udržateľnému rozvoju školy.
Oblasti programu Zelená škola
Problémov životného prostredia je veľa. Každá škola zapojená do programu si vyberá jednu prioritnú tému (oblasť), v ktorej sa chce zlepšiť - učiť o nej viac a realizovať praktické kroky k jej riešeniu. Prioritnú tému si vyberá spomedzi siedmich tém a pracuje v nej počas celého certifikačného obdobia (zvyčajne dva školské roky).
Príklad dobrej praxe: Materská škola ocenená za environmentálne aktivity
Jedna z materských škôl na Slovensku získala titul Zelená škola a certifikát spolu s vlajkou programu už po piate certifikačné obdobie. Škola bola vybratá medzi 10 najinšpiratívnejších Zelených škôl z rôznych regiónov Slovenska a zapojila sa do projektu "Zelená škola - každý deň pre budúcnosť". V rámci tohto projektu škola odovzdáva svoje skúsenosti a zručnosti z environmentálnej výchovy a enviro-opatrení rôznym cieľovým skupinám.
Aktivity zamerané na znižovanie odpadu
Deti sa v materskej škole zoznamujú s princípom Zero Waste (nulovým alebo zníženým odpadom). Učia sa, ako predchádzať vzniku odpadu, čo všetko by mohli robiť, aby ho bolo menej, čo by mohol triediť a kde všade sa dá odpad zrecyklovať.
Voda ako vzácny zdroj
Deti sa učia o dôležitosti vody pre život a o tom, ako s ňou šetriť. Zisťujú, odkiaľ voda prichádza, čo je a kam putuje odpadová voda. V materskej škole hľadajú možné úspory vody, napríklad pri umývaní rúk, čistení zubov alebo splachovaní na toaletách. Porovnávajú vodu z vodovodu a balenú vodu a zisťujú, akú vodu pijú v materskej škole.
Lokálne zdroje a podpora životného prostredia
Materské školy sa snažia využívať miestne zdroje a nakupovať výrobky, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Deti sa zapájajú do pestovania rastlín, zeleniny a byliniek, ktoré sa používajú pri príprave jedla.
Estetické a pocitové hľadisko
Environmentálna výchova v materských školách sa zameriava nielen na praktické aspekty ochrany životného prostredia, ale aj na estetické a pocitové hľadisko. Deti sa učia vnímať krásu prírody a vytvárať si k nej pozitívny vzťah. Dôležité je, aby boli hračky, nábytok a herné prvky na školskom dvore vyrobené z prírodných materiálov, ktoré sú bezpečné pre deti a šetrné k životnému prostrediu.
Finančná podpora environmentálnej výchovy
Ministerstvo školstva každoročne vyčleňuje finančné prostriedky na podporu a rozvoj environmentálnej výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách prostredníctvom rozvojových projektov „Enviroprojekt“. Ministerstvo školstva okrem toho každoročne vyčleňuje vo svojom rozpočte finančné prostriedky v objeme 50-tisíc eur pre školy na realizáciu úspešne rozšírených rozvojových projektov. Tie sú zamerané jednak na podporu a rozvoj environmentálnej výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách pod názvom „Enviroprojekt“, ako aj na oblasť zdravého životného štýlu, podpory zdravia a bezpečnosti v školách „Zdravie a bezpečnosť v školách“ či „Zdravie na tanieri“. Praktickými výstupmi projektov je množstvo seminárov, súťaží, workshopov alebo metodických materiálov, pracovných zošitov a listov. Ďalšou formou podpory environmentálnej výchovy zo strany rezortu školstva sú aj finančné príspevky pre viaceré súťaže s touto tematikou. Ide napríklad o súťaž žiakov stredných škôl v oblasti využívania alternatívnych zdrojov energie Enersol SK, výtvarnú súťaž s ekologickou tematikou pre deti predškolského veku Pramienok, výtvarnú súťaž pre kolektívy žiakov 2.
Príklad realizácie environmentálnej výchovy v materskej škole
S environmentálnou výchovou začíname od najútlejšieho veku pri rešpektovaní vekových a individuálnych zvláštností detí. V predškolskom veku sú deti k všetkému navôkol omnoho citlivejšie a vnímavejšie ako dospelí. Sú prístupnejšie novým názorom, podnetom a nápadom. Pri poznávaní prírody ako organickej súčasti životného prostredia, pôsobíme najmä na emocionálnu a vôľovo-aktívnu stránku osobnosti dieťaťa. Vytvárame vhodné podmienky pre pozitívne citové zážitky detí (zážitkové učenie). Environmentálna výchova má byť pestrá činnosť. Napriek tomu by mala byť zaujímavou a hravou činnosťou.
- o prírode učiť, poznať najbližšie okolie, poukazovať na vzájomné súvislosti v prírode, umožniť deťom, aby vnímali prírodu všetkými zmyslami.
Vzdelávanie a podpora pre pedagógov
Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 hodín realizujeme v súlade s § 55 ods. 3 a 4 zákona č. 138/2019 Z.z. Hlavný cieľ programu: Rozvíjať a inovovať profesijné kompetencie pedagogických zamestnancov materských škôl v oblasti Človek a príroda.
tags: #environmentalni #vychova #v #materskej #skole