Očkovanie, známe aj ako vakcinácia, je jedným z najvýznamnejších a najúčinnejších preventívnych opatrení v udržiavaní zdravia a v predchádzaní šírenia infekcií pre celú populáciu. Pred zavedením očkovania boli infekčné ochorenia najčastejšou príčinou smrti. V súčasnosti sa však stretávame s rôznymi názormi na očkovanie, preto je dôležité mať k dispozícii objektívne a overené informácie.
História a význam očkovania
Ľudská populácia bola od pradávna ohrozovaná infekčnými chorobami a ich epidémiami. Už staroveké civilizácie v Číne, Indii, Arábii, Grécku a Ríme sa snažili ochranu pred nimi vyriešiť zákrokmi, ktoré sú podobné dnešnému očkovaniu. Vnášanie materiálu z pustúl chorého na kiahne do kože zdravého jedinca, u detí vkladanie tampónov z rozdrvenými kiahňovými chrastami do nosa, obliekanie košieľok, ktoré nosili deti choré na kiahne, patrili k preventívnym opatreniam na zabránenie strát. Tieto opatrenia, označované ako variolizácia, viedli k umele navodenej infekcii a ďalšiemu šíreniu ochorenia zanechávajúcemu imunitu.
Prvú variolizáciu v Európe vykonal na anglickom kráľovskom dvore lekár Maitland v roku 1721. Neskôr, v roku 1796, Angličan E. Jenner objavil vakcináciu, ktorej podstata spočívala vo využití skríženej imunity proti vírusu kiahní a vírusu kravských kiahní. Jenner položil základy pre vykorenenie varioly, pravých kiahní.
Rozhodujúci krok v imunizácii nastal, keď Pasteur použil post expozičnú vakcináciu proti besnote u mladého J. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia Calmette a Guerin pripravili vakcínu proti TBC. Vakcíny proti chrípke a proti žltej zimnici boli pripravené v roku 1937.
Jedným z najväčších zdravotníckych úspechov minulého storočia je eradikácia varioly. Epidémie varioly v Európe vyvrcholili v 18. storočí, keď na ne zomrelo asi 60 miliónov ľudí. V roku 1979 bola variola vyhlásená za eradikovanú na celom svete a od roku 1980 sa ustúpilo od povinného očkovania. V roku 1988 SZO vyhlásila program eradikácie detskej obrny do roku 2000.
Prečítajte si tiež: EIS Očkovania: Prehľad systému
Princípy fungovania očkovania
Už pred viac ako 100 rokmi boli objavené dva základné princípy vakcín - oslabovanie živých mikroorganizmov a ich inaktivácia. Krátko po prvej svetovej vojne bola pripravená tretia skupina očkovacích látok - toxoidy. Štvrtá skupina vakcín bola objavená s rozvojom molekulárnej biológie a s klonovaním mikrobiálnych génov vo vhodných vektoroch.
Kombinácia väčšieho počtu antigénov v jednej dávke je cieľom všetkých výrobcov očkovacích látok. „Vakcína snov“ predstavuje kombináciu antigénov záškrtu, tetanu, čierneho kašľa, detskej obrny, hemofilových infekcií a žltačky typu B, ktorá sa v ostatných rokoch dostala aj na slovenský trh. Významným zlepšením by bola príprava základného očkovania jedinou dávkou vakcíny. Najsľubnejšou cestou k takémuto cieľu je podávanie antigénov v mikročasticiach.
Očkovanie na Slovensku
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.
Očkovanie v Slovenskej republike aktuálne plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike.
Povinné očkovanie
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Medzi povinné očkovania patria:
- Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída typu B, hemofilové nákazy: Základné očkovanie sa vykonáva 3 dávkami hexavalentnej očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života.
- Pneumokokové invazívne ochorenia: Základné očkovanie sa vykonáva 3 dávkami konjugovanej očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života. Rodičia majú na výber z 2 vakcín. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku.
- Osýpky, mumps, ružienka: Vykonáva sa najskôr v prvom dni 15. mesiaca života, najneskôr v 18. mesiaci života dieťaťa. Preočkovanie sa vykonáva v 5. roku života. U detí narodených od 1.1.2010 do 31.12.2015 sa očkovanie druhou dávkou trojzložkovej očkovacej látky vykonáva v 11. roku života.
- Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne: Vykonáva sa dvoma dávkami tetravalentnej očkovacej látky so zníženým obsahom antigénov v 6. a 13. roku života.
Dospelí sú preočkovaní každých 15 rokov proti záškrtu a tetanu jedným vpichom. Prvé preočkovanie dospelých sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov (45. rok, 60. rok atď.).
Odporúčané očkovanie
Okrem povinného očkovania existujú aj odporúčané očkovania, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, a preto si ich rodič dopláca. Ide napríklad o očkovanie proti chrípke, meningokokovým infekciám, rotavírusovým ochoreniam, kiahňam, žltačke typu A, kliešťovej encefalitíde a HPV.
- Chrípka: Očkovanie proti chrípke je odporúčané pre deti od šiestich mesiacov života do dvanástich rokov. Vakcinácia je nutná každoročne pred chrípkovou sezónou, nakoľko sa každý rok vyvíja nová vakcína, a to v závislosti od toho, aké typy vírusov v danej sezóne cirkulujú vo svete.
- Tuberkulóza: Očkovaní môžu byť už novorodenci. Dňom 1.1.2012 zrušilo povinné pravidelné očkovanie novorodencov.
- Meningokokové infekcie: Očkuje sa od 2 mesiacov veku.
- Rotavírusové ochorenia: Očkovanie je potrebné ukončiť do 24, resp. 32 týždňov veku dieťaťa.
- Kiahne: Očkuje sa od 9 alebo 12 mesiacov veku dieťaťa.
- Žltačka typu A: Očkuje sa od 1 roka.
- Kliešťová encefalitída: Očkuje sa od 1 roka.
- HPV: Očkovať by sa malo ideálne ešte pred prvým pohlavným stykom. Od decembra 202. je plne hradená zdravotnými poisťovňami vo veku od 12+1 do 15+0 života u dievčat aj chlapcov (stačí ak podáme v tomto veku 1. dávku, 2. dávka môže byť aj po 15. deti do 15.
Očkovací kalendár
Pravidelné povinné očkovanie sa vykonáva podľa očkovacieho kalendára, ktorý sa pre každý kalendárny rok upravuje. Očkovací kalendár bol vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.
Prehľad povinného očkovania v Slovenskej republike:
- 3. mesiac života (od prvého dňa 10. týždňa):
- 1. dávka: Záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulárny), detská obrna, vírusová hepatitída B, ochorenie vyvolané Haemophilom influenzae B (hexavakcína)
- 1. dávka: Pneumokokové invazívne ochorenia
- 5. mesiac života:
- 2. dávka: Záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulárny), detská obrna, vírusová hepatitída B, ochorenie vyvolané Haemophilom influenzae B (hexavakcína)
- 2. dávka: Pneumokokové invazívne ochorenia
- 11. mesiac života:
- 3. dávka: Záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulárny), detská obrna, vírusová hepatitída B, ochorenie vyvolané Haemophilom influenzae B (hexavakcína)
- 3. dávka: Pneumokokové invazívne ochorenia
- Najskôr prvý deň 15. mesiaca, najneskôr v 18. mesiaci života:
- 1. dávka: Osýpky, mumps, ružienka
- 5. rok života:
- 2. dávka: Osýpky, mumps, ružienka
- 6. rok života:
- 1. preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (tetravalentná očkovacia látka so zníženým obsahom antigénov)
- 13. rok života:
- 2. preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (tetravalentná očkovacia látka so zníženým obsahom antigénov)
Dôležité poznámky:
- Očkovanie hexavakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa.
- Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti.
Časté otázky a obavy
Prečo je potrebné očkovať malé deti?
Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Spôsobuje očkovanie autizmus?
Roky výskumu hovoria jasne: Vakcíny nespôsobujú autizmus. Viac ako tucet štúdií sa pokúšalo nájsť spojenie medzi autizmom a očkovaním. Ani jedna nedokázala nájsť prepojenie. Samotná debata ohľadom autizmu sa začala v roku 1998, keď britský vedec zverejnil dokument, v ktorom sa uvádza, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Spomínaná štúdia sa totiž zamerala na výskum iba u 12 detí.
Prečo je očkovanie stále potrebné, keď sa ochorenia z minulosti často nevyskytujú?
Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom je návrat epidémií osýpok po 20 rokoch na naše územie, ktoré sme v roku 2018 a 2019 zaznamenali na východe Slovenska.
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie.
Prečo je na Slovensku očkovanie proti niektorým infekčným ochoreniam povinné?
V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere.
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam hradeným z verejného zdravotného poistenia. Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia.
Prečo je potrebné dať dieťa povinne zaočkovať, keď vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu a imunita organizmu je po prekonaní mnohých chorôb celoživotná?
Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať.
Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no je dobrovoľne vystavované vzniku vážnych zdravotných komplikácií, respektíve ohrozeniu života.