Očkovanie je jedným z najvýznamnejších a najúčinnejších preventívnych opatrení v udržiavaní zdravia a predchádzaní šíreniu infekcií pre celú populáciu. Pred zavedením očkovania boli infekčné ochorenia najčastejšou príčinou úmrtí. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na očkovanie detí, jeho priebeh, význam a odporúčania, ako aj odpovede na časté otázky rodičov.
Čo je očkovanie a prečo je potrebné?
Očkovanie je forma aktívnej imunizácie, ktorá zvyšuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným ochoreniam. Vykonáva sa podaním špecifického antigénu (imunogénu). Takáto imunizácia je „umelo“ navodená. Vakcíny fungujú ako tréningový program pre imunitný systém, ktorý sa učí reagovať v prípade stretnutia so skutočne vážnou infekciou.
Novorodenec získava cez placentu od matky protilátky proti všetkým ochoreniam, na ktoré je očkovaná alebo ich prekonala. Tieto protilátky ho chránia zhruba pol roka po narodení, potom ich hladina postupne klesá. Dieťa si dokáže vytvoriť imunitu len očkovaním alebo prekonaním ochorenia. Prínos očkovania vysoko prevyšuje jeho riziká.
Typy vakcín
Existuje niekoľko typov vakcín, ktoré sa líšia spôsobom, akým stimulujú imunitný systém:
- Oslabené vakcíny: Obsahujú oslabené vírusy alebo baktérie, ktoré sa v tele množia bez toho, aby spôsobili infekčné ochorenie. Výhodou je kvalitná a dlhodobá ochrana.
- Inaktivované vakcíny: Obsahujú usmrtené baktérie a vírusy, ktoré stratili schopnosť množenia sa v organizme. Sú bezpečnejšie ako živé vakcíny, ale imunitná odpoveď a tvorba protilátok je slabšia.
- Toxoidné vakcíny: Obsahujú inaktivované baktériové toxíny, ktoré si zachovali imunizačné schopnosti a dokážu vyvolať imunitnú odpoveď.
- Subjednotkové vakcíny: Obsahujú iba časť patogénu, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď. Zníži sa tým počet vedľajších nežiadúcich účinkov, ale aj imunologická účinnosť.
- Polysacharidové vakcíny: Podávajú sa najmä u dospelých, lebo u detí majú limitovanú imunogenicitu. Zvýšenie ich účinnosti sa dosahuje ich väzbou na bielkoviny - konjugáciou.
Očkovací kalendár na Slovensku
Na Slovensku existuje národný imunizačný program, ktorý určuje povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých. Povinné očkovanie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú podľa aktuálneho očkovacieho kalendára od 3. mesiaca života.
Prečítajte si tiež: Kristína Turjanová: Rodinné šťastie
Povinné očkovania pre deti:
- Hexavakcína: Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída typu B, hemofilové nákazy.
- 1. dávka: 3. - 4. mesiac
- 2. dávka: 5. - 6. mesiac
- 3. dávka: 11. - 12. mesiac
- Pneumokokové invazívne ochorenia: (10 alebo 13 typov pneumokoka)
- 1. dávka: 3. - 4. mesiac
- 2. dávka: 5. - 6. mesiac
- 3. dávka: 11. - 12. mesiac
- Osýpky, mumps, rubeola (MMR vakcína):
- 1. dávka: 15. - 18. mesiac
- 2. dávka: v 5. roku života (deti narodené do 31. 12. 2015 dostanú 2. dávku MMR vakcíny až v 11. roku života).
- Preočkovanie: Tetravalentnou vakcínou (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna) prebieha v 6. roku života a 13. roku života.
Odporúčané očkovania pre deti:
- Tuberkulóza (očkovaní môžu byť už novorodenci, ale od 1.1.2012 zrušilo povinné pravidelné očkovanie novorodencov)
- Meningokokové infekcie (očkuje sa od 2 mesiacov veku)
- Rotavírusové ochorenia (očkovanie je potrebné ukončiť do 24, resp. 32 týždňov veku dieťaťa)
- Chrípka (očkuje sa od 6 mesiacov veku dieťaťa)
- Kiahne (očkuje sa od 9 alebo 12 mesiacov veku dieťaťa)
- Žltačka typu A (očkuje sa od 1 roka)
- Kliešťová encefalitída (očkuje sa od 1 roka)
- HPV (očkovať by sa malo ideálne ešte pred prvým pohlavným stykom)
Priebeh očkovania u pediatra
Pred samotným očkovaním lekár vykoná vyšetrenie dieťaťa, aby sa uistil, že je zdravé a môže byť očkované. Za postup pri očkovaní zodpovedá lekár. Očkovať sa môže iba zdravé dieťa po lekárskom vyšetrení.
Kontraindikácie očkovania:
Kontraindikácie očkovania sa môžu mierne líšiť v závislosti od konkrétnej vakcíny a odporúčaní. Vo všeobecnosti platí, že očkovanie sa odkladá pri akútnom ochorení, vysokej horúčke alebo závažnej alergickej reakcii na predchádzajúcu dávku vakcíny.
Možné vedľajšie účinky po očkovaní:
Po očkovaní sa môžu vyskytnúť mierne reakcie, ktoré sú vonkajšími prejavmi toho, že vakcína vyvoláva odpoveď imunitného systému. Medzi najčastejšie patria:
- Bolesť a opuch na mieste vpichu: Dieťa môže pociťovať bolesť, červený opuch alebo citlivosť na mieste vpichu.
- Horúčka: Horúčka je bežný vedľajší účinok, ktorý sa môže vyskytnúť v priebehu 24 hodín po očkovaní a trvať niekoľko dní.
- Mierne alergické reakcie: Zriedkavo sa môžu vyskytnúť mierne alergické reakcie, ako sú svrbenie alebo vyrážky na koži.
Čo robiť po očkovaní:
- Po očkovaní je dôležité sledovať dieťa a v prípade akýchkoľvek neobvyklých príznakov kontaktovať lekára.
- Na zníženie horúčky a bolesti je možné podať lieky proti bolesti a horúčke vhodné pre deti.
- Je vhodné obmedziť fyzickú aktivitu dieťaťa v deň očkovania.
Očkovanie a kolektívna imunita
Očkovanie chráni človeka pred ochorením a jeho komplikáciami, ale je prínosom aj pre celú spoločnosť. Ak je v populácii dostatočne veľký podiel očkovaných, nepriamo to chráni aj tých, ktorí z nejakého dôvodu očkovaní byť nemôžu. Ide najmä o deti, ktoré sú príliš malé na vakcináciu, či pacientov s oslabenou imunitou a ľudí, ktorí nemôžu byť očkovaní kvôli niektorým ich diagnózam.
Mýty a fakty o očkovaní
V súvislosti s očkovaním existuje mnoho mýtov a nepodložených tvrdení. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a dezinformáciami a čerpať informácie z dôveryhodných zdrojov.
Prečítajte si tiež: Materstvo a nové začiatky Kataríny Saganovej
Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus.
Fakt: Roky výskumu hovoria jasne: Vakcíny nespôsobujú autizmus. Viac ako tucet štúdií sa pokúšalo nájsť spojenie medzi autizmom a očkovaním, no ani jedna nedokázala nájsť prepojenie.
Mýtus: Je lepšie prekonať chorobu prirodzene, ako sa dať zaočkovať.
Fakt: Vo všeobecnosti je lepšie predchádzať chorobe očkovaním, ako dostať infekciu. Infikovanie choroboplodným zárodkom môže niektorým ľuďom poskytnúť dlhšie trvajúcu imunitnú odpoveď ale s oveľa vyšším rizikom. Napríklad bakteriálna infekcia Haemophilus influenzae typu B môže viesť k trvalej hluchote, poškodeniu mozgu alebo dokonca k smrti. Vakcinácia chráni deti pred týmito vážnymi chorobami a komplikáciami.
Mýtus: Vakcíny obsahujú nebezpečné látky.
Prečítajte si tiež: Druhé Dieťa a Rodičovská Dovolenka: Príspevky
Fakt: Hlavnými zložkami očkovacích látok sú antigény, ktoré stimulujú imunitný systém, a prídavné látky, ktoré znásobujú účinnosť - imunitnú odpoveď organizmu. Súčasťou vakcín môžu byť veľmi malé množstvá ďalších látok, ktoré nestimulujú imunitný systém, sú teda neaktívne. Patria medzi ne predovšetkým antibiotiká, konzervačné látky a stabilizátory, napríklad hliník alebo formaldehyd, ktoré sa bežne nachádzajú v potravinách a v tele.
Očkovanie v kontexte pandémie COVID-19
V dôsledku pandémie COVID-19 úrady na celom svete zaznamenali pokles miery zaočkovanosti detí, čo viedlo k prepuknutiu chorôb ako osýpky, záškrt, detská obrna alebo žltá zimnica. Preto je kľúčové doočkovať deti a dodržiavať očkovací kalendár.
Očkovanie proti COVID-19 sa odporúča aj osobám, ktoré už ochorenie prekonali, pretože vakcína poskytuje dodatočnú ochranu nad rámec prirodzenej imunity.