Vývin dieťaťa je fascinujúca cesta plná zmien a objavov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa vyvíja dieťa od narodenia až po školský vek, aké zručnosti a znaky sú typické pre jednotlivé obdobia a kedy sa dieťa stáva viac ako len dieťaťom. Každé dieťa je jedinečné, preto aj jeho vývin prebieha individuálne. Rozdiely vo vývine sú dané nielen geneticky a biologicky, ale aj množstvom ďalších faktorov, ako sú temperament, pohlavie, vplyv prostredia a rodiny.
Normálny vývin dieťaťa
Norma predstavuje priemerný vek, kedy si väčšina detí v danej kultúre osvojí špecifické zručnosti. Je dôležité zdôrazniť, že norma je vždy určité časové rozmedzie a nie presný vek, do kedy si má dieťa danú zručnosť osvojiť. V reálnom živote asi nenájdeme dieťa, ktoré sa vyvíja typicky vo všetkých ohľadoch. Aj tie deti, ktoré sa vyvíjajú podľa normy, si osvojujú jednotlivé zručnosti vo veľmi rozličných časových rozpätiach.
Vývinové obdobia dieťaťa
Detský vek sa delí na 5 období, z ktorých je každé iné. Napríklad aj tým, že deti „nejako“ vyzerajú, „nejako“ sa zväčšujú, niečo už vedia a dokážu a prekonávajú „nejaké“ tie bežné choroby.
Novorodenecké obdobie (od narodenia do 28. dňa)
Novorodenec po vyhupsnutí z maminho prenájmu toho má na robote veľa. Už v minúte „nula“ svojho života bábätko silno a hlasne zaplače. Asi minútu sa upokojuje a drží sa maminých pŕs. To je prvý kontakt novorodenca s mamou (ak je im to v pôrodnici dopriate). Začína samostatne dýchať, papať, nechávať odkazy v plienkach a udržuje si vlastnú telesnú teplotu. Väčšiu paniku z týchto zadaní má nezrelý novorodenec, ktorý nie je ešte „úplne hotový,“ a narodil sa predčasne. Preto tie inkubátory a pod. Nezrelé dieťa sa obyčajne rodí s hmotnosťou pod 2500 g, môže mať problémy s dýchaním, udržiavaním telesnej teploty, infekciou, žltačkou, príjmom potravy, prospievaním, neurologickým vývojom … Ak sa novorodenec dožije 28 dní, matke vzniká nárok na plný príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý je vo výške takmer 830 eur.
Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov. Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz.
Prečítajte si tiež: Dokedy môže dieťa bývať u rodičov?
Dôležité míľniky novorodenca:
- Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
- V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto.
- V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne.
- Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra.
- Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter.
- Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.
- Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov.
- Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety.
- U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy.
Dojčenské obdobie (od ukončeného 1. mesiaca veku do dosiahnutia 1 roka)
Dojčenské obdobie, napriek pomenovaniu, trvá od narodenia do konca 1. roku života, bez ohľadu na to, či sa dojčí týždeň, pol roka, alebo do zápisu do školy. Toto obdobie je „najšialenejšie“ z celého nášho života. Niekedy medzi 4. - 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť a okolo prvých narodenín má 2,5 - 3 násobok toho, čo pri narodení. Do pol roka zdvojnásobíme a do roka strojnásobíme svoju hmotnosť, a narastieme bežne až do 74 cm. Ako rodičia často riešime, či naše dieťa spadá do tabuľky hmotnostných prírastkov, potom neskôr, či náhodou nie je príliš tučné, chudé, neviem aké. Preto je celkom na mieste dobre si zvážiť, čo drobcovi dávame v tomto revolučnom období papať. Nikdy to nie je pre budúci život tak dôležité, ako teraz. Tak keby vám nebolo niečo jasné, stačí si kliknúť na tieto články o výžive detí, lebo sú naozaj užitočné. V krízových situáciách pri problémoch s mliečkom vám môžu „zachrániť život“ poradkyne v dojčení, nebojte sa ich kontaktovať. Okrem papania má naše dojča ešte na robote vývoj psychiky. Vypracúvajú sa podmienené reflex, rýchlo sa vyvíja motorika, začína vývin reči. Prerezávajú sa mliečne zúbky, čo môže byť ťažká kapitola rastu. No a choroby, ktorým sa v dojčenskom období pravdepodobne nevyhneme: najčastejšie zdravotné problémy v dojčenskom období sú infekcie dýchacích ciest, tráviaceho ústrojenstva, močových ciest a zápaly kože. Veľmi častým problémom u dojčiat je reflux. Ale potrápiť vedia aj „obyčajné“ potničky a zapareniny.
Dojča v tomto období urobí najväčší pokrok, ktorý za celý život dokáže v tak krátkej dobe dosiahnuť. Dojčenskému obdobiu predchádza obdobie novorodenecké, ktoré trvá len mesiac po narodení dieťaťa. Oslavou 1. narodenín končí obdobie dojčenské a nasleduje dvojročné obdobie batoľaťa. Dojča sa vo svojom veku naučí veľa motorických zručností počnúc pasením koníčkov a končiac trebárs aj samostatnú chôdzou. Do jeho jedálnička začnú pribudnú bežná jedla, špeciálne pripravovaná tak, aby vyhovovala jeho potrebám a začne sa pomaličky vyjadrovať aj rôznymi "slovami" a alebo znakovaním, tzv. Baby Signs.
Zručnosti získané v dojčenskom období:
- otáčanie hlavičkou
- uchopenie predmetov nachádzajúce sa v blízkosti dieťaťa
- sledovanie, čo sa okolo dieťaťa deje
- úmyselné siahanie po veciach v okolí
- zdvíhanie hlavičky
- pasenie koníkov
- prevaľovanie sa z boku na bok
- vzpriamení hlavičky
- samostatný sed
- zmyslové vnímanie
- chápanie priestorového pôsobenia (napr. ťahanie za šnúrky od hračiek)
- lezenie po štyroch
- chodenie
- rozprávanie "detskou" rečou
Strava dojčiat:
Dojčenie aspoň do 6 mesiacov veku dieťaťa. Ak dojčenie nie je možné, prechádza sa na umelú stravu. Ak matka dojčí, mala by dbať na vyváženú stravu a zdravú výživu, aby dieťa v materskom mlieku malo všetky potrebné vitamíny a obranné látky. Od 4. mesiaca veku je možné dieťaťu pridať do pitného režimu tiež čaj alebo ovocné šťavy. V prípade, že je dieťa kŕmené umelým mliekom, je potrebné dodržiavať pitný režim. Najvhodnejšie sú feniklové alebo iné bylinkové čaje. Od ukončeného 6. mesiaca veku (u nedojčených detí od ukončeného 4. mesiaca veku) sa dieťaťu začínajú pridávať rozmixované príkrmy. Spočiatku zelenina, neskôr ovocie a mäso so zeleninou. Výnimku tvorí kravské mlieko, ktoré sa môže podávať až po 1 roku. Po dovŕšení 1. roka môže jesť dieťa takmer všetko. Pri zavádzaní príkrmov sa u detí môžu začať objavovať rôzne potravinové alergie, napr. alergia na lepok, na mlieko, na vajcia a iné.
Medzi 4. a 6. mesiacom sa u dieťaťa zlepšuje koordinácia ruka - oko. Palec sa stavia v opozícii oproti ostatným prstom. V tomto období je dieťa schopné dať prsty na nohy do pusinky. Dieťa si začína hrať s hračkami, ktoré by mali byť bezpečné, hygienické a odolné voči detskému zaobchádzaniu (otrasy, okusovanie, pády z výšky a pod). Hračky by mali dieťa motivovať k hrám a experimentom. U dieťaťa sa začínajú objavovať prvé slová, ktoré majú určitý význam. Pre dojčatá sú vhodné pravidelné prechádzky na čerstvom vzduchu. K prechádzkam nie je odporúčané veterné počasie, teplota vzduchu pod -5 ° C a smogové ovzdušie. Počas prvých mesiacov dojčenského obdobia je nárast hmotnosti vyššia. Počas 1. roka by malo dieťa vyrásť zhruba o 25 cm a v 1 roku dosiahnuť dĺžku 75 cm. Pôrodná hmotnosť by sa mala okolo 4. mesiac zdvojnásobiť (dieťa by malo mať asi 7 kg). Okolo 12. mesiacov by hmotnosť mala byť trojnásobkom pôrodnej hmotnosti a dieťa by malo mať približne 10 kg.
Na konci dojčenského obdobia začína dieťa hovoriť vlastnou rečou, ktorej najviac rozumejú rodičia a najbližší príbuzní. K popisu vecí používa gestá rúk a hlavy, tzv. znakovanie.
Prečítajte si tiež: Hlboký kočík: Kedy je čas na zmenu?
Batoľacie obdobie (od 1. do 3. roku)
Batolivé obdobie sa delí na tieto fázy: mladšie batoľatá od 1 do 2 rokov, staršie batoľatá od 2. po 3. rok. Batoľatá oproti dojčatám už toľko v raste nešturmujú, idú na to pozvolnejšie. Dynamiku za to naberá rozvoj reči a zmyslových vnímaní. No a úporne riešime presviedčanie dieťaťa smerom od plienky k nočníku. V tomto veku sa uzatvára veľká fontanela a doprerezávajú sa všetky mliečne zúbky. Aj kategórie problémov, ktoré utekáme riešiť k doktorovi sú diametrálne odlišné od tých najbežnejších v prvom roku. Tým, že batoľa je už pohyblivé, ale niekedy veci nestihne vopred domyslieť (nemá zatiaľ skúsenosti), často riešime úrazy, otravy, oparenia a popáleniny. Z tých bežnejších sú to infekcie dýchacích ciest a infekčné choroby.
Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začne používať nočník a byť bez plienok. Naučí sa hádzať a chytať loptu, kopať do nej. Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3.
Predškolské obdobie (od 3. do 6. roku)
Trvá od troch sviečok na konečne čokoládovej torte do nástupu do školy. Mamy si začiatok tohto obdobia spájajú s návratom do práce po rodičovskej dovolenke. A deti začínajú chodiť do škôlky, ak majú pre ne miesto a tiež, ak im nástup do škôlky nepokazíme Niektoré deti zvládajú nástup do predškolského zariadenia s úsmevom a dobrou náladou, iné si začiatok nového školského roka odplačú. Každé dieťa je iné, čo sa týka adaptácie na nové pomery. V tomto veku žasneme nad tým, koho nám to hviezdy zoslali na výchovu. Prejavuje sa osobnosť dieťaťa, začíname tušiť, s kým, akou povahou máme do činenia. Občas sa pýtame, prečo je to s trojročnými viac na nervy ako s dvojročnými… Samozrejme, že telesný i duševný vývin stále pokračuje. Niektorí rodičia od svojho dieťaťa chcú v tomto veku naozaj veľa, napr. aby vedelo rátať do 10, aby sa vydržalo hrať nejakú hru aspoň hodinu… Iní rodičia sú zase príliš ochraňujúci a od dieťaťa vlastne nechcú nič, resp mu to ani nedovolia, takže potom prichádzajú 3, ktoré sa nevedia samostatne najesť, či napiť z pohárika. V každom prípade, trojročné deti by už mali niečo vedieť… Výchova dáva zabrať, aj keď vždy môžeme skĺznuť k tomu, že si to dieťa „prinieslo zo škôlky.“ Starodávne príslovie „ohýbaj ma mamko“ je však na mieste. V desiatich rokoch je väčšinou neskoro vysvetľovať, že drobček nie je centrom vesmíru a nejaké to sociálne vnímanie, ohľaduplnosť, ochota, zdieľnosť, zodpovednosť za vlastné rozhodnutia a ich dopad by mali byť súčasťou života. Ak ste nezačali s hranicami skôr, je na to čas teraz.
Školské obdobie (od 6. - 7. roku do 15. roku)
Trvá od nástupu do školy (6 -7 rokov) do 15-tky. Toto obdobie sa tiež zvykne deliť na mladší školský vek (do 12. rokov) starší školský vek (do 15. rokov) Kostra a svaly ďalej rastú, mliečny chrup sa kompletne vymení za trvalý, zdokonaľuje sa nervový systém a psychika. Tu sa nám začína dosť odlišovať tempo napredovania smerom k dospelosti u dievčat a chlapcov. Puberta nastupuje u dievčat skôr, nezriedka od 10 rokov. Je to obdobie urýchleného rastu a výrazných zmien nielen tela ale aj psyché. U dievčat sa objavuje prvá menštruácia, u chlapcov polúcia. Puberta trvá priemerne 2 roky.
Odborníkmi overená súvislosť hovorí, že puberta a dojčenské obdobie majú niečo spoločné. Sú to dve najzraniteľnejšie obdobia detského veku.
Prečítajte si tiež: Podsedák pre dieťa: Kedy a prečo ho používať?
Vplyv veku matky na tehotenstvo a vývoj dieťaťa
Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak. Jedna túži po dieťatku v mladšom veku, iná chce otehotnieť neskôr. Aké je však to najideálnejšie obdobie? Je vek skutočne dôležitý pre otehotnenie? S akými problémami ohľadom otehotnenia ženy bojujú v staršom veku? Výskumy amerických sociológov vravia, že vďaka tehotenstvu je žena v zrelšom veku zdravšia, skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou si myslí, že pre ženu je jednoznačne lepšie, keď otehotnie v mladšom veku.
Prečo otehotnieť skôr?
V 20-tke je každý pohyb hračkou, v 30-tke sa všetko dá, no nie s takou ľahkosťou, po 40-tke sa sem tam už aj boľavé kosti či kríže ozývajú… Všetko závisí od životosprávy a pohybu človeka, no i tak sa lekári zhodujú, že najideálnejšie je, keď sa staneme mamami v skoršom veku.
„Optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky “určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname,“ vysvetľuje gynekológ MUDr. Miroslav Kozár.
Ako ďalej vraví, aj keď sa považuje za fyziologickú hranicu otehotnenia vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád, po 35-ťke 10-násobne, v 45-ťke 25-násobne.
Podľa odborníka je ideálne dodržať vekové optimum, pretože k starnutiu po 30-tke sa pripočítavajú riziká chemizácie prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života, iracionálne stravovacie návyky. Rizikom sú aj medicínske postupy, ktorými sa vo vyššom veku riešia problémy plodnosti.
U starších rodičov sa často deti vychovávajú “dospelo“, stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie.
Zlomovým vekom pre otehotnenie je teda 30 rokov. Čo komplikuje možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku? Zlé návyky v životnom štýle, zlá životospráva, dlhodobosť užívania hormonálnej antikocepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov.
Vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť.
Párom, ktoré sa chystajú splodiť dieťa, sa odporúča mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku.
Ženy v 20-tke sú hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke. Tie to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie. Samozrejme, tie hranice nie sú jednoznačné, ale mladšie ženy majú určitým spôsobom “bližšie k deťom“. Riziko väčších zdravotných problémov u detí starších žien tiež modeluje vzťah matka - dieťa smerom k strachu o dieťa, prehnaná starostlivosť, nervozita. Všetky matky majú rady svoje deti, len treba myslieť na to, že nie všetky dokážu zabezpečiť dobré, resp. nadštandardné sociálne podmienky.
Vzájomný vzťah partnerskej dvojice, snahy spoločne riešiť aj ťažké životné podmienky, to sú hlavné faktory pre zdravý a spokojný vývoj dieťaťa.
Výskumy sociológov
Odborníci z oblasti sociológie z Ameriky majú na otázku ideálneho veku na otehotnenie iný názor. Podľa nich sa biologicky ideálny vek pre materstvo rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne.
Sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, povedal pre magazín Huffington Post, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti.
Spoza veľkej mláky sa na nás hrnú štúdie, že ideálny vek pre otehotnenie je 26 rokov, ale aj 32 rokov, kedy je žena usadenejšia, vie čo chce, má bývanie, dostatok peňazí a je pripravená mať dieťa.
Z lekárskeho hľadiska je ideálne mať dieťa čím skôr, no podľa sociológa Mirowskeho je dôležité aj dlhodobé zdravie ženy, resp. fakt, ako sa budúce matky cítia počas života, a ako na nich vplýva tehotenstvo a materstvo po pôrode. Výsledky jeho zistení znejú - ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkového zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami. Podľa zahraničných sociológov z univerzity v Ohiu je ideálne porodiť prvé dieťa okolo tridsiatky, maximálne do 34-och rokov, pozor však na to, koľko detí žena plánuje. V staršom veku už môže tehotenstvo na ženu pôsobiť skôr negatívne.
Väčšina ženských lekárov sa svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. Mnohým sa túto vekovú hranicu podarí dodržať, no čo ak nie? V dnešnej modernej spoločnosti existuje veľa prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro.
Študentky vysokoškolského štúdia iba v dvadsaťpäťke (resp. v 24-och rokoch) čakajú štátnice, výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.