Pohľad na cupitavú detskú chôdzu spôsobuje väčšine rodičov veľkú radosť. No čo robiť v prípade, ak dieťa odmieta chodiť inak a za chvíľku bude vo veku škôlkara…? Stále viac detskej populácie chodí po špičkách z dôvodov, ktoré nie sú odborníkom dodnes celkom známe. Či je nutné sa znepokojovať, vám najlepšie poradí odborník. Ortopédi, podiatri a fyzioterapeuti sa zhodujú na tom, že po dlhšom čase môže mať tento zlozvyk negatívny vplyv na zdravie detí. Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára.
Definícia Chôdze po Špičkách
Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu. U detí do 2 rokov je chôdza na špičkách bežná, keď sa učia chodiť. Obvykle nie je dôvod na obavy. Dieťa zvyčajne začne chodiť s pätou na zemi keď bude staršie.
Frekvencia Výskytu
Chôdza na špičkách je pomerne častá. Vo veku 5 a pol roka stále chodí na špičkách 2% detí s typickým (zdravým) vývojom.
Príčiny Chôdze po Špičkách
Príčiny pretrvávajúcej chôdze po špičkách môžu byť rôzne, medzi známe príčiny zaraďujeme skrátenie Achillovej šľachy, oneskorený psychomotorický vývoj alebo zranenia na nohe. Špičkovanie však môže byť spojené aj s vážnejšími poruchami ako je detská mozgová obrna, muskulárna dystrofia, poruchy miechy.
Vo väčšine prípadov je trvalá chôdza na špičkách idiopatickým stavom. To znamená, že príčina je neznáma.
Prečítajte si tiež: Dokedy môže dieťa bývať u rodičov?
Medzi potenciálne príčiny patria:
Idiopatická chôdza po špičkách: V prípade, že príčina špičkovania nie je známa, nazýva sa ako idiopatická chôdza po špičkách. Dnes je už popísaná aj tzv. idiopatická chôdza, teda chôdza bez akejkoľvek zjavnej príčiny.
Skrátená Achillova šľacha: Skrátená achillová šľacha však môže spôsobiť chôdzu na špičkách. V mieste, kde sa lýtkové svaly spájajú vychádza achilová šľacha, ktorá sa upína na spodnej časti päty. Pri aktivácii lýtkových svalov je práve práca achillovej šlachy tá, ktorá ťahá pätu. U niektorých detí, ktoré chodia po špičkách, môže byť táto kombinácia svalu a šľachy skrátená už od narodenia (pokiaľ vaše dieťa netrpí vrodenými deformitami). Achilovka sa však môže skracovať aj časom, čo môže brániť vašemu dieťaťu dotknúť sa pätou zeme a chodiť na plochých chodidlách, čo predstavuje problém. Kontraktúra/výrazné skrátenie Achillovej šľachy v nadväznosti na dané ochorenie.
Zvyk: Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Špičkovať môžu aj preto, že svaly a šľachy na lýtkach sa časom stiahli a následne spôsobujú bolesť pri chôdzi normálnym spôsobom. Najbežnejším dôvodom chodenia po špičkách je našťastie iba zvyk. Stáva sa to, aj keď je dieťa úplne zdravé, ale z nejakého dôvodu jednoducho odmieta chodiť normálne a uprednostňuje chôdzu po špičkách.
Neurologické problémy: Dôvodov, prečo dieťa chodí po špičkách môže byť viac. Ako už bolo spomenuté vyššie, príčiny môžu mať pôvod v oblasti neurológie, príkladom môže byť mozgová obrna. Medzi tieto postihnutia môžu patriť: porucha mozgu, ako je detská mozgová obrna, abnormality miechy.
Prečítajte si tiež: Hlboký kočík: Kedy je čas na zmenu?
Detská mozgová obrna: vedie k viacerým koordinačným problémom, okrem iného aj k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela. Chôdza po špičkách môže byť spôsobená detskou mozgovou obrnou, ktorá vedie ku koordinačným problémom. V tomto prípade si môžete tiež všimnúť, že je ovplyvnený svalový tonus, dieťa má problémy s udržaním správnej polohy tela a má nestabilnú chôdzu po prstoch na nohách.
Anbormalita miechy: stlačená miecha spôsobuje aj obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky. Stlačená miecha je porucha neurologického charakteru. Môže spôsobiť obmedzenie pohybu. Stáva sa to napríklad vtedy, keď je miecha spojená s tkanivom okolo chrbtice. Výsledkom je, že pri raste chrbtice sa miecha natiahne a poškodia sa nervy. Stlačená miecha môže mať za následok práve aj chodenie po špičkách, lebo chodenie normálne po chodidlách je pre dieťa bolestivé a častokrát to ani nie je možné.
Muskulárne ochorenia: Ďalej potom rôzne muskulárne ochorenia, dystrofia, tu potom hlavnou príčinou fixovanej prepnutej špičky býva predovšetkým kontraktúra/výrazné skrátenie Achillovej šľachy v nadväznosti na dané ochorenie.
- Svalová dystrofia: porucha svalov alebo nervov, ako je svalová dystrofia. možno ju odhaliť kontrolou svalov a nôh dieťaťa. Tie bývajú slabé a atrofované. Ide o genetické ochorenie, pri ktorom k oslabeniu svalového tonusu dochádza postupne. Ak dieťa chodilo normálne a potom zrazu začalo chodiť po špičkách, môže byť príčinou svalová dystrofia, genetické ochorenie, pri ktorom postupne oslabujú svaly.
Porucha autistického spektra: Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra než u detí ktoré touto poruchou netrpia. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9% detí a autistickým spektrom chodí na prstoch a rovnaká štúdia tiež zistila, že menej ako 0,5% detí bez autistického diagnózy chodí na prstoch. Príčiny tohto zvýšeného výskytu nie sú jasné, pretože neexistuje priamy prepoj medzi autizmom a chôdzou na špičkách. Je však možné, že stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu v členkoch vášho dieťaťa. Chôdza na prstoch pri autizme môže byť aj senzorická. Mnoho detí s autizmom má dysfunkčný vestibulárny systém.
Civilizačné vplyvy: Časť detí môže chôdzou po špičkách reagovať na plochy, na ktoré nie je zvyknuté a snaží sa im tak inštinktívne vyhnúť. Vtedy hovoríme o civilizačnej poruche, spôsobenej obúvaním, a umelými, nepodnetnými povrchmi.
Prečítajte si tiež: Podsedák pre dieťa: Kedy a prečo ho používať?
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Vo všeobecnosti sa netreba vôbec znepokojovať, kým nedosiahnu vek dva až tri roky. Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára. I keď naozaj nemusí ísť o žiadny zdravotný problém a je to iba o zvyku, ak dieťatko po druhých narodeninách neprejde na chodidlá, mali by ste navštíviť odborníka.
Signály na konzultáciu:
- Pretrvávanie špičkovania väčšinu dňa alebo po 3.-4. roku života.
- Ak dieťa chodilo normálne a potom zrazu začalo chodiť po špičkách.
Komplikácie neliečenej chôdze po špičkách
Neriešená chôdza po špičkách má negatívny dopad na pohybový aparát. Môže spôsobiť skrátenie achillovej šľachy, môže mať za následok obmedzený rozsah pohybu v členku, môžu sa vyskytnúť problémy s rovnováhou a časté pády.
Trvalá chôdza na špičkách môže spôsobiť ešte väčšie stuhnutie lýtkových svalov a achilovej šľachy dieťaťa. To môže spôsobiť ťažkosti alebo dokonca nemožnosť chôdze plochou nohou. Okrem toho môže vaše dieťa mať obmedzený rozsah pohybu v nohách a členkoch alebo sa mu môže ťažko obúvať určitú športovú obuv, ako napríklad korčule.
Medzi ďalšie možné komplikácie patria:
- Zmeny na svaloch
- Skrátenia Achillovej šľachy
- Poruchy rovnováhy
- Nemotornosť
- Zvýšené riziko pádu
- Bolesti nôh
- Zníženú rovnováhu a koordináciu
- Časté pády
- Problémy s obutím
- Problémy s účasťou na športových alebo iných zábavných aktivitách
- Sťažnosti na bolesť
- Ťažkosti s chôdzou na päte (chôdza s pritiahnutými prstami)
- Napätie v Achillových šľachách
Diagnostika
V prvom rade je potrebné s vašim dieťaťom absolvovať návštevu fyzioterapeuta alebo lekára. V rámci vyšetrenia pozorujeme, ako vaše dieťa chodí a hľadáme akékoľvek problémy s nohami. Tiež kontrolujeme, či existujú obmedzenia pohybu vášho dieťaťa. Ten nohy skontroluje, aby zistil, či majú dostatočne pevné svaly, skontroluje stuhnutosť v Achillovej šľache a koordináciu.
Lekár môže vykonať neurologické testy, aby zistil, či má vaše dieťa problém s nervovým systémom. Je to genetický stav, ktorý možno diagnostikovať kontrolou svalov a nôh dieťaťa. V tomto prípade sú ich svaly zvyčajne slabé a atrofované.
Dôležité je všímať si:
- Či dieťa špičkuje, keď je bosé alebo iba ak je obuté.
- Či špičkuje viac pri chôdzi vnútri či vonku.
- Alebo iba pri chôdzi po určitom povrchu.
- Či je špičkovanie spojené s výskytom emócie.
Možnosti Liečby
Liečba na zastavenie chôdze na špičkách závisí od rôznych faktorov, vrátane veku dieťaťa, ako vážna je chôdza dieťaťa na špičkách a základná príčina ochorenia. V prvom rade je potrebné riešiť príčinu, pokiaľ je známa. Ak odborník vyhodnotí, že je nutné chôdzu vášho potomka upraviť, najčastejšie nasleduje predpísanie pevnej obuvi, prípadne ortézy či inej mechanickej pomôcky. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť používanie špeciálnych dláh aj počas spánku. Všetky tieto vymenované mechanizmy majú za úlohu dieťa fyzicky prinútiť došľapovať na päty. Účinnosť však nie je stopercentná, nakoľko po uvoľnení prekážky sa detský pacient často okamžite vracia k zaužívaným zvyklostiam.
Medzi bežné metódy patria:
Fyzioterapia: Vaše dieťa trénuje s fyzioterapeutom naťahovanie svalov lýtok a nôh zábavnou formou. Toto môže pomôcť uvoľniť napätie a zvýšiť ich rozsah pohybu, čím sa zníži vplyv stiahnutých svalov na špičkovanie. Vestibulárno-senzorická terapia s fyzioterapeutom môže tiež tvoriť súčasť sedení. Fyzioterapia u detí s týmto problémom obsahuje hravé cviky na podporu správneho došľapu a chôdze, aktívny a pasívny strečing, jemné masáže, balančné cvičenia, posilňovacie cvičenia a proprioceptívny tréning. Ďalej sa pri terapii chôdze po špičkách osvedčuje najmä aktívne preťahovanie Achillovej šľachy a ďalej cvičenie svalovej koordinácie v oblasti členkového kĺbu. V praxi to znamená, čo najviac deti zapojiť do pohybových aktivít ako sú podrepy, drepy, poskoky, stoj na jednej nohe atď. A to všetko pokiaľ možno tak, aby došľap prebiehal na celé chodidlo. Veľkým prínosom sú rôznorodé senzomotorické cvičenia, teda najmä kontakt bosého chodidla s rôznorodým povrchom. Všetky tieto aktivity je vhodné v najlepšom prípade zakomponovať do každodenných aktivít, pokúsiť sa deti zábavnou formou motivovať k pravidelnému cvičeniu.
Ortopedické pomôcky (nášľapky na nohy): Dieťa môže nosiť plastovú nášľapku na nohu, ktorá udržuje ich nohu v uhle 90 stupňov na natiahnutie a predĺženie svalov lýtok a šľachy počas dňa.
Stimulácia chodidla naboso: Pre lepšiu úspešnosť terapie preto skúste stimulovať detské chodidlo aj vo chvíli, keď je prirodzene bosé, a to formou doplnkovej liečby. Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od „uzavretia“ chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svojho drobca behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Podľa odborníkov, rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová.
Korekčný kinesio tap: Podporiť túto terapiu môžeme aplikáciou korekčného kinesio tapu na oblasť priehlavku a holene s vyšším napätím tak, aby sme stimulovali svaly, ktoré dvíhajú špičku od zeme.
Dôležité aspekty terapie:
- U detí treba začať s nápravou skôr, než si stúpanie na špičky plne zautomatizujú - náprava potom býva omnoho náročnejšia.
- Trestanie či napomínanie za špičkovanie nepomáha - funguje hravý tréning a trpezlivosť.
Prognóza
Vyhliadka vášho dieťaťa závisí od príčiny ich chôdze na špičky. Pri idiopatickom špičkovaní sa väčšina detí po liečbe plne zotaví a naučí sa chodiť plochou nohou. Obvykle sú schopné zúčastňovať sa športových a iných voľnočasových aktivít. Avšak niektoré deti budú aj po liečbe alebo prípadnej operácii pokračovať v chôdzi po špičkách. Preto môžu byť potrebné a prospešné ortézy na zabránenie chôdze po špičkách.