Každý rodič má voči svojmu dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá až do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Táto povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dohodu o výživnom pre plnoleté dieťa, vrátane vzoru, postupu pri podávaní návrhu na súd a dôležitých informácií týkajúcich sa zmeny výšky výživného a možností riešenia sporov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad a praktické rady v tejto oblasti.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v Zákone o rodine a trvá až do momentu, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Táto povinnosť sa týka tak maloletých, ako aj plnoletých detí, ktoré napríklad študujú na vysokej škole a nie sú schopné sa finančne zabezpečiť.
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Ak rodičia spolu nežijú, musia sa dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, rozhodne o tom súd.
Určenie výšky výživného
Súd rozhoduje o výške výživného, prípadne schvaľuje dohodu o výške výživného, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, a majetkové pomery rodičov. Zároveň prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Prečítajte si tiež: Rodičovská Dovolenka na Slovensku
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd uzná tie, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať.
Schopnosti a možnosti rodičov
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce a materská
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Dohoda rodičov o výživnom
Výživné súd určuje pri rozvode manželstva alebo ak sa nezosobášení rodičia rozídu a požiadajú súd o určenie výživného. Výživné je možné určiť aj dohodou rodičov. Aby bola takáto dohoda vykonateľná, teda aby mala silu exekučného titulu, musí byť schválená súdom.
Ak sa rodičia vedia dohodnúť na výške výživného a na spôsobe jeho platenia, ide o ideálne riešenie. Takáto dohoda môže byť ústna alebo písomná. Písomná dohoda má tú výhodu, že je lepšie preukázateľná v prípade sporov. Ak chcete mať istotu, že dohoda bude právne záväzná a vykonateľná, je vhodné ju nechať schváliť súdom.
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.
Návrh na schválenie dohody o výživnom
Ak ste sa s druhým rodičom dohodli na výške výživného, môžete spoločne podať na súd návrh na schválenie tejto dohody. Súd dohodu preskúma a ak zistí, že je v súlade so záujmami dieťaťa, schváli ju. Schválená dohoda má rovnakú právnu silu ako súdne rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri dedičstve
Súdne konanie o určenie výživného
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je potrebné podať na súd návrh na určenie výživného. Súd na základe zistených skutočností určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť.
Ako napísať žiadosť o výživné?
Žiadosť o výživné je možné podať na súd. Existujú dva spôsoby podania žiadosti: Návrh na schválenie dohody o výživnom a Návrh na určenie výživného.
Náležitosti návrhu na určenie výživného
- Údaje o navrhovateľovi (žiadateľovi): Meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, štátna príslušnosť. Ak žiada o výživné maloleté dieťa, navrhovateľom je jeho zákonný zástupca (rodič). Ak žiada o výživné plnoleté dieťa, navrhovateľom je ono samo.
- Údaje o odporcovi (povinnom): Meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, štátna príslušnosť. Odporcom je rodič, ktorý má platiť výživné.
- Údaje o dieťati: Meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko.
- Opis skutočností: V tejto časti je potrebné podrobne opísať, prečo žiadate o výživné, aká je vaša finančná situácia, aké sú potreby dieťaťa, aké sú príjmy a výdavky oboch rodičov.
- Návrh na rozhodnutie súdu: V tejto časti navrhujete, akú výšku výživného by mal súd určiť a od ktorého dňa by sa malo platiť.
- Prílohy: K žiadosti je potrebné priložiť všetky relevantné doklady, ako napríklad rodný list dieťaťa, potvrdenie o príjme, doklady o výdavkoch, lekárske správy a pod.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Zročné výživné
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Dodržanie splatnosti výživného
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Zmena výšky výživného
Samotná skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov zistil relevantné skutočnosti pre určenie výšky výživného neznamená, že takto určené výživné je už v budúcnosti nemenné. V prípade, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, alebo ak sa zmenia potreby dieťaťa, odôvodňuje to zmenu výšky výživného. Určenie novej výšky výživného opätovne môže byť predmetom súdneho konania, alebo môže byť vyjednané rodičmi a schválené súdom.
Najčastejšími dôvodmi na zmenu výšky výživného je zmena finančných možností rodičov. Nielen ak sa jeden z rodičov zamestná vo výrazne lepšie ohodnotenom zamestnaní, ale aj v prípade dlhodobej straty zamestnania alebo dlhodobej práceneschopnosti. V neposlednom rade je to pri zmene finančných potrieb dieťaťa.
Výška výživného sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, ktoré boli rozhodujúce pre jej určenie. Napríklad, ak sa zvýšia potreby dieťaťa (napríklad v dôsledku choroby alebo začatia štúdia) alebo ak sa zmenia príjmy rodičov. V takom prípade je potrebné podať na súd návrh na zmenu výšky výživného.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde.
Mediácia ako alternatívne riešenie sporov
Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa.
V prípade, ak spor o výživné hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.
Náhradné výživné
V prípade, že povinný rodič neplatí výživné, môže oprávnená osoba požiadať o náhradné výživné na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje za splnenia určitých podmienok, ako napríklad, že oprávnená osoba má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a že povinný rodič neplatí výživné aspoň tri mesiace.
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Podmienky nároku na náhradné výživné:
Oprávnená osoba musí mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Povinnosti osoby, ktorej sa poskytuje náhradné výživné:
informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Výška náhradného výživného:
Náhradné výživné poskytované za neplatené výživné je vo výške výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Vymáhanie výživného
Ak povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako ho vymáhať:
- Exekúcia: Môžete podať návrh na vykonanie exekúcie.
- Trestné oznámenie: Máte možnosť podať aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.