Materské mlieko je ideálna strava pre bábätko v prvých mesiacoch života. Dojčenie však prináša výhody nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Otázkou zostáva, ako dlho by žena mala svoje dieťa dojčiť a aké sú benefity dlhodobého dojčenia.
Výhody dojčenia pre bábätko
Materské mlieko je svojím zložením optimálne prispôsobené potrebám bábätka. Poskytuje mu všetky zložky potrebné pre výživu a hydratáciu, vrátane makroživín ako cukry, tuky a bielkoviny, ako aj mikroživín, minerálov a vitamínov. Aby mohla matka poskytnúť dieťatku všetky potrebné živiny, je dôležité, aby mala pestrú a vyváženú stravu a dostatočný príjem tekutín.
Okrem výživy má materské mlieko významný vplyv na imunitný systém bábätka. V prvých mesiacoch života, kedy imunitný systém dieťaťa ešte nie je plne vyvinutý, materské mlieko poskytuje potrebné protilátky a podporuje dozrievanie jeho vlastnej imunity. Obsahuje aj oligosacharidy, ktoré majú prebiotické účinky a podporujú zdravú črevnú mikroflóru. Dojčené deti majú v porovnaní s deťmi kŕmenými umelým mliekom menej tráviacich ťažkostí.
Dojčenie má pre dieťa aj dlhodobý pozitívny vplyv na zdravie. Štúdie ukazujú, že dojčené deti majú nižšie riziko rozvoja alergií, cukrovky, celiakie a dokonca aj niektorých typov leukémie.
Výhody dojčenia pre matku
Dojčenie prináša benefity nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Skorý začiatok dojčenia po pôrode urýchľuje proces zavinovania maternice, ktorý je spôsobený hormónmi, ako napríklad oxytocín, uvoľňovaný pri dojčení. Dojčenie má aj dlhodobý priaznivý vplyv na zdravie matky. Znižuje riziko rakoviny prsníka, vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu u diabetičiek a spravidla odďaľuje návrat plodnosti.
Prečítajte si tiež: Dávky pre deti s hendikepom na Slovensku
Okrem zdravotných benefitov ocení matka aj praktické výhody dojčenia. Materské mlieko je vždy dostupné v správnej teplote a jeho tvorba si vyžaduje len vyváženú stravu a dostatočný príjem tekutín. Na druhej strane, dojčenské mlieko predstavuje značnú finančnú záťaž pre rodinný rozpočet. V súčasnej dobe je dôležitý aj ekologický aspekt dojčenia.
Ako úspešne začať a pokračovať v dojčení
Takmer každá žena je schopná svoje dieťatko dojčiť. Po pôrode sú prsníky pripravené tvoriť dostatok materského mlieka, ale na spustenie tohto procesu je nutné dieťatko včas a často prikladať. Vďaka zavedeniu rooming-in v pôrodniciach môže matka bábätko prikladať často a dojčiť ho hocikedy, keď o to prejaví záujem. Čím častejšie a silnejšie bábätko saje, tým viac materského mlieka sa tvorí.
Počet dojčení by sa mal odvíjať od potrieb bábätka a nepodriaďovať sa žiadnym obmedzeniam či striktnému rozvrhu. V prvých týždňoch života sa bábätko dojčí veľmi často, zväčša v časových rozostupoch 2 až 3 hodiny. Bábätko dojčite aj v noci a to na začiatku v podobných intervaloch ako cez deň. Pokiaľ potrebujete množstvo mlieka zvýšiť, sústreďte sa najmä na časté nočné prikladanie.
Úspech dojčenia závisí aj od správnej polohy bábätka. Počas dojčenia sa o prsníky vhodne starajte. Po každom dojčení ošetrite bradavky ochranným krémom, aby ste predišli ich poškodeniu a podráždeniu. Avšak, azda najdôležitejšou časťou úspešného dojčenia je nastavenie maminky. Dôverujte svojmu telu, dokáže vytvoriť dostatok mlieka pre vaše bábätko a celé dojčenie pôjde po istom čase hladko. Zbytočný stres, napätie, ako aj nedostatok spánku sa môže prejaviť na tvorbe a množstve mlieka.
Najčastejšie ťažkosti pri dojčení a ako ich riešiť
Mnohé ťažkosti pri dojčení spôsobuje dojčenie v nesprávnej polohe alebo nedostatočné prisatie bábätka. Správna technika dojčenia zabráni nesprávnemu prisatiu, bolestiam chrbta, či poraneniu bradaviek. Pri dojčení záleží aj na dĺžke satia z jedného prsníka. Materské mlieko sa totiž uvoľňuje po častiach. Na začiatku bábätko pije predné mlieko, ktoré je bohaté na vodu a tekutiny. Až neskôr sa z prsníka začne uvoľňovať zadné mlieko, ktoré má vyšší obsah tukov a je pre dieťatko sýtejšie. Pokiaľ žena počas dojčenia vymení prsníky príliš skoro, môže bábätko rýchlo cítiť hlad opäť.
Prečítajte si tiež: Poistenie pre deti
K ťažkostiam vedie aj zanedbanie prvotných príznakov bolesti bradaviek alebo prsníkov. Každý pocit nepohodlia sa snažte čím skôr riešiť. Pokiaľ začnete pociťovať bolesť bradaviek pri dojčení, skontrolujte, či sa vám nezačínajú tvoriť na bradavkách trhlinky. Tie bývajú veľmi bolestivé a môžu krvácať, čo ďalšie dojčenie zbytočne skomplikuje. Dávajte pozor na množstvo mlieka, najmä či sa vám nezačína tvoriť v prsníku hrča. Stavte na kvalitné prsné vložky a ochranné krémy na bradavky.
Čo by mala dojčiaca žena jesť a čomu sa vyhýbať
Takmer čokoľvek, čo dojčiaca žena zje, vypije alebo v inej forme prijme do svojho tela sa v nejakej forme prejaví v zložení materského mlieka. Každá maminka by sa preto mala za každú cenu vyhnúť prijímaniu pre bábätko škodlivých látok. Pokiaľ žene samotnej chýbajú určité živiny, môže to ovplyvniť množstvo produkovaného mlieka.
Na začiatku dojčenia preto dbajte na správny príjem železa a vitamínov skupiny B, ktoré môžu z dôvodu straty krvi po pôrode v tele chýbať. Zdravú stravu preto podporte potravinami ako je ovos a iné celozrnné potraviny, tmavú listovú zeleninu, kvasnice, orechy, semená, mrkvu, cviklu a iné vhodné druhy ovocia a zeleniny. Na doplnenie tekutín môžete staviť na čaj na dojčenie, ktorý obsahuje aj vhodné bylinky podporujúce tvorbu mlieka.
Dojčiaca matka by mala mať pestrú a vyváženú stravu, energeticky a biologicky výdatnú, s dostatočným príjmom tekutín. Strava by mala obsahovať dostatok probiotík a prebiotík. Energetický príjem by v období dojčenia nemal byť nikdy nižší ako 1800 kcal denne.
Niektoré zložky mlieka sú podmienené zložením stravy matky. Dojčiaca matka by sa mala vyhýbať pitiu alkoholu, pretože už aj malé množstvo alkoholu spôsobuje u dieťaťa nepokoj a poruchy spánku. Neprípustné sú marihuana, kokaín a heroín.
Prečítajte si tiež: Veková vhodnosť elektrických hojdačiek
Niektoré potraviny môžu u dojčiat vyvolať koliku, ako napríklad čerstvé pečivo, surová zelenina a surové ovocie. Alergické reakcie a koliky spôsobuje taktiež čokoláda a orechy. Dobre tolerovaná je zelenina vo varenom stave- teda polievky, okrem nafukujúcich druhov (brokolica, karfiol). Z ovocia je vhodný banán, ale ostatné druhy ovocia radšej vo forme kompótov. Surové ovocie bábätká nafukuje. Staršie pečivo je tolerované lepšie.
Problémy s bradavkami
Ešte pred pôrodom začnite bradavky ošetrovať ochranným krémom a s jeho aplikáciou pokračujte aj po každom dojčení. Dbajte na správne prisatie dieťatka a vhodnú polohu dojčenia. U väčšiny žien sa po stimulácii bradavky vztýčia a bábätko sa na ne môže bez ťažkostí prisať. Lenže, isté percento žien má aj napriek tomu bradavky stále ploché, alebo dokonca vpadnuté. V takomto prípade môžete bábätku pomôcť pomocou silikónového klobúčika, prípadne povytiahnuť bradavky podtlakom pomocou korektora bradaviek. Bábätko pri dojčení saje dosť prekvapujúcou silou, na čo bradavky nie sú zo začiatku prispôsobené. Môže sa preto stať, že dôjde k ich poraneniu, až vytvoreniu trhliniek. Tie sú samozrejme, bolestivé, nepríjemné a môžu až krvácať.
Mám dosť mlieka?
Mnohé čerstvé maminky sa obávajú toho, či majú pre svoje bábätko dostatok mlieka. Vo väčšine prípadov sú tieto obavy bezdôvodné a maminku zbytočne stresujú. Tvorba mlieka je zo začiatku slabšia a naplno sa spustí až po niekoľkých dňoch od pôrodu. Podporiť ju môžete dostatočným príjmom tekutín, jedla a oddychom. Vo výnimočných prípadoch však skutočne môže dôjsť k zníženej tvorbe mlieka, čo spozorujete tým, že bábätko má málo pocikaných plienok za deň. Pokiaľ máte obavy, radšej sa poraďte s odborníkom, ako sa doma zbytočne sama trápiť obavami.
Samovoľný únik mlieka je na začiatku dojčenia úplne bežný a niekedy pretrváva aj počas celého obdobia dojčenia. Pomôžete si pravidelným používaním kvalitných vložiek do podprsenky, ktoré vaše prsia aj oblečenie udržia v suchu. I keď v prvých dňoch dojčenia budete skôr bojovať s pocitom nedostatku mlieka, neskôr sa tvorba mlieka rozbehne a môžete zažiť práve opačný stav a to, že mlieka budete mať zrazu príliš veľa. Riešením je časté dojčenie bábätka, pričom dieťatko necháte vypiť čo najviac mlieka z obidvoch prsníkov. Ak sú pocity v prsníkoch nepríjemné až bolestivé, časť mlieka po dojčení odstriekajte. Odstraňujte však ale len časť mlieka, pokým nepríjemné pocity poľavia.
Maminky sa často obávajú toho, že ich dieťatko slabo priberá. Každú takúto pochybnosť preberte s vaším pediatrom a dohodnite sa na ďalšom postupe. Dojčenie je pre dieťatko to najlepšie, zbytočne ho neprikrmujte dojčenským mliekom bez výslovného odporučenia od pediatra dieťatka. Detičky totiž nepriberajú a nerastú stále rovnakým tempom, ale môžu nastať obdobia, kedy dieťatko priberá pomalšie. Nemusí to ešte naznačovať jeho slabé prospievanie.
Kedy je dojčenie zakázané
Existuje viacero liekov, pri ktorých je vyslovene zakázané dojčiť dieťatko. Našťastie, týchto liekov nie je veľa a bežných liekov sa to takmer netýka. Aj keď v minulosti panoval názor, že ďalšie tehotenstvo je pádny dôvod na okamžité odstavenie bábätka, dnes to už neplatí.
Ako dlho dojčiť? Odporúčania odborníkov
Odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti správnej výživy dojčiat vydali odporúčania ohľadom potrebnej dĺžky dojčenia detí. Podľa nich by bábätká do veku 6 mesiacov mali prijímať jedine materské mlieko. Od veku 6 mesiacov postupne dieťatku zavádzame prvé príkrmy, ale v dojčení by mala maminka pokračovať ďalej a to až do veku 2 rokov.
Antropológovia odhadujú, že prirodzený vek, dokedy sa dieťa môže dojčiť je dokonca viac ako dva roky. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú.
Odstavenie - ako na to?
Odstavenie je proces, kedy matka prestane dieťa dojčiť svojim materským mliekom. V ideálnom prípade je prvým krokom k odstaveniu dieťaťa zavedenie doplnkových potravín, ktoré sa podávajú spoločne s materským mliekom asi od šiesteho mesiaca. Spočiatku však tuhá strava iba materské mlieko dopĺňa, ale postupne ho bude nahrádzať.
Celý proces odstavenia dieťaťa môže trvať tak dlho, ako bude mamička a dieťa chcieť. Nech už sa rozhodnete začať s odstavovaním dieťaťa kedykoľvek, najlepšie je to robiť postupne. Náhle ukončenie dojčenia by vás mohlo vystaviť riziku hromadenia mlieka v prsníku, upchatie mliekovodu alebo mastitídy, a tiež by to bola náhla prudká zmena pre tráviaci a imunitný systém dieťaťa.
Pokiaľ sa vraciate do práce, dojčenie môže byť skvelým spôsobom, ako si počas veľkej zmeny vo vašich životoch zachovať blízkosť. Môžete pre dieťa odstriekavať mlieko v práci a ráno a večer si vyčleniť dojčenie ako príjemné okamihy, ktoré budete prežívať spoločne.
Hneď, ako začne dieťa okolo šiesteho mesiaca jesť pevnú stravu, zistíte, že sa bude prirodzene a postupne znižovať počet denných dojčení. Pokiaľ by ste však chceli počet dojčení znížiť ešte viac a dieťa má menej ako 12 mesiacov, robte to postupne, vypúšťajte jedno dojčenie a namiesto neho ponúknite dieťaťu fľašu.
Existuje niekoľko spôsobov, ako odvrátiť pozornosť dieťaťa od zmien, ktoré sa odohrávajú v jeho stravovacích návykoch. Niektoré mamičky ponúkajú miesto dojčenia pitie a desiatu, a tak sa stále udržujú pocit blízkosti. Môžete tiež zmeniť svoju každodennú rutinu, hrať s dieťaťom jeho obľúbenú hru alebo sa môžete s dieťaťom vy alebo váš partner pomaznať. Niektorým deťom bude trvať dlhšie, pokiaľ si na zmenu zvyknú, ale časom sa všetko zjednoduší.
Pokiaľ sa rozhodnete, že koniec dojčenia necháte na rozhodnutí dieťaťa (známe ako riadené dieťaťom alebo prirodzené ukončenie dojčenia), bude proces odstavenia pravdepodobne pomalý a postupný. Vaše telo by malo mať dostatok času sa prispôsobiť, takže je nepravdepodobné, že budete zažívať nepríjemné pocity.
Pokiaľ bolo dieťa až do tohto okamžiku dojčené, budete takmer určite musieť mlieko odstriekavať, aby ste zabránili jeho hromadeniu v prsníku. Niektoré ženy používajú odsávačku, zatiaľ čo iné radšej dávajú prednosť ručnému odstriekavaniu. Aj keď môžu byť prsníky zo začiatku opuchnuté a citlivé, prispôsobia sa.
Mýty a fakty o dlhodobom dojčení
Dojčenie detí vo veku 3 - 4 rokov sa zatiaľ nevníma ako norma, hoci by to tak malo byť. Nie je žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to tak dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne. Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia. Dôvod je jednoduchý - treba, aby ľudia mali možnosť vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby to bol bežný jav. Nie je nič krajšie ako vidieť dojčiace sa dieťa. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa. Dojčenie je normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie. Navyše dojčenie je omnoho viac ako len materské mlieko.
Je dobré uvedomiť si, že je normálne, ak sa deti dojčia 3 - 5 rokov. Mnoho detí je dojčených omnoho dlhšie. Ženy, ktoré v súčasnosti takto dlho svoje (prvé) dieťa dojčia, to väčšinou nerobia preto, že by to plánovali, ale skôr preto, že to tak „dopadne“ - dojčia svoje deti mesiac po mesiaci postupne dlhšie a dlhšie a v procese toho si uvedomia, že na tom nie je nič zlé. Naopak. Je to nádherné. A tieto matky objavia aspekty dojčenia, o ktorých by si nemysleli, že existujú.
Mnohé ženy, ktoré dojčia dlhodobo potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčenia, v ktorých je možné stretnúť matky s bábätkami a deťmi rozličného veku. Pretože sa o dojčení staršieho dieťaťa vo všeobecnosti vie málo, sprevádza ho mnoho nesprávnych informácií, z ktorých niektoré boli pre mňa odstrašujúce. Tieto výroky poukazujú na to, aké hlboké je nepochopenie dlhodobého dojčenia a ako málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa. A takmer určite málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa mimo domu. A práve takéto výroky často spôsobia, že aj ženy, ktoré svoje menšie dieťatko mimo domu dojčili, sa postupne začnú „hanbiť“ a schovávajú sa s dojčením staršieho dieťaťa doma.
Výživová hodnota materského mlieka po prvom roku života
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761).
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií.
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu.
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu. Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
Dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Navyše dojčenie so sebou prináša aj dobré správanie dojčených detí. Podľa štúdie na 10 000 deťoch mali dojčené deti o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním vo veku 5 rokov.
Nielen pri bábätkách, ale aj pri starších deťoch má dojčenie lepšie účinky pri odstraňovaní bolesti ako lieky proti bolesti. Dojčenie pomáha dojčeným deťom, ktoré spadnú a udrú sa, niečo ich bolí, sú choré alebo zažívajú bolestivé zákroky ako napríklad odber krvi či očkovanie.
Detská žľaza je pre telo dieťaťa dôležitá z hľadiska imunity a ochrany pred ochoreniami. Tvoria sa v nej lymfocyty T.
Dojčenie znižuje riziko astmy a alergických ochorení.
Dojčenie chráni pred vznikom cukrovky 1. typu.