Očkovanie je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti už dlhší čas a vyvoláva množstvo otázok a názorov. Cieľom tejto diskusnej relácie je priniesť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadniť rôzne uhly pohľadu a poskytnúť divákom informácie, ktoré im pomôžu utvoriť si vlastný názor. Pozvanie do relácie prijali MUDr. Hana Zelená a MUDr. [Meno druhého hosťa].
Imunita po pandémii a očkovaní
Nielen na Slovensku sa prehnala spoločnosťou silnejšia vlna chrípky so sprievodnými javmi, ochorenia nezvykle dlhšie trvajú. Časť ľudí to spája s opatreniami počas covidu a väčšou izoláciou, časť naopak s oslabením imunity v dôsledku vakcinácie. Je dôležité vedieť, v akom stave je naša imunita, čo s ňou spravila pandémia a čo očkovanie.
Pandémia COVID-19 a s ňou spojené opatrenia, ako aj samotné očkovanie, mohli mať vplyv na našu imunitu. Izolácia a obmedzený kontakt s bežnými patogénmi mohli viesť k zníženiu prirodzenej stimulácie imunitného systému. Na druhej strane, očkovanie malo za cieľ posilniť imunitu voči konkrétnemu vírusu.
Rozdiely medzi vakcínami a imunita
Aký je rozdiel medzi mRNA vakcínou a inými vakcínami, aký je rozdiel medzi očkovanými a neočkovanými ľuďmi? Kto dnes s akou pravdepodobnosťou ochorie, ako vážne, a prečo. Vek, iné faktory ako obezita, zaočkovanosť. Prečo sú také vysoké počty ochorených medzi zaočkovanými ľuďmi, prečo sú opakované ochorenia aj po prekonaní covidu? Pred čím nás ešte chráni a pred čím už nechráni tretie (štvrté..) očkovanie? Je ešte pri nejakej skupine (rizikových jednotlivcoch) vážny dôvod na očkovanie?
Rozdiely medzi jednotlivými typmi vakcín sú zásadné. mRNA vakcíny fungujú na princípe vnesenia genetickej informácie do buniek, ktoré následne produkujú proteín vírusu, čím stimulujú imunitnú odpoveď. Iné vakcíny môžu obsahovať oslabený alebo usmrtený vírus, prípadne len jeho časti. Rozdiel medzi očkovanými a neočkovanými ľuďmi spočíva v miere ochrany proti danému ochoreniu. Očkovaní jedinci majú vo všeobecnosti nižšiu pravdepodobnosť ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie.
Prečítajte si tiež: Trendy v pôrodníctve na Slovensku
Pravdepodobnosť ochorenia a jeho závažnosť závisí od viacerých faktorov, ako sú vek, celkový zdravotný stav, prítomnosť iných ochorení (napr. obezita) a samozrejme, aj zaočkovanosť. Aj medzi zaočkovanými ľuďmi sa vyskytujú ochorenia, pretože vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu, ale znižujú riziko závažného priebehu. Opakované ochorenia aj po prekonaní COVIDu súvisia s vývojom nových variantov vírusu a postupným oslabovaním imunity.
Tretie a štvrté očkovanie (booster dávky) slúžia na posilnenie imunitnej odpovede a predĺženie ochrany, najmä u rizikových skupín. U týchto skupín (napr. seniori, ľudia s oslabenou imunitou, chronicky chorí) je očkovanie stále veľmi dôležité, pretože im môže zachrániť život.
Povinné očkovanie a rizikové skupiny
Ešte zhruba pred rokom bolo témou povinné očkovanie, v Európe ho zaviedlo Rakúsko, opatrenia sa postupne všade uvoľnili. Ako spätne hodnotíte návrh na očkovanie detí? Ako dospelej populácie? Kto presne tvoril rizikovú skupinu, ktorej išlo o život?
Diskusia o povinnom očkovaní bola v minulosti veľmi intenzívna. Zavedenie povinného očkovania v Rakúsku a následné uvoľňovanie opatrení ukázali, že situácia sa neustále vyvíja. Spätné hodnotenie návrhu na očkovanie detí a dospelej populácie je komplexné a závisí od aktuálnej epidemiologickej situácie a dostupných dát.
Rizikovú skupinu, ktorej išlo o život, tvorili najmä seniori, ľudia s chronickými ochoreniami (napr. srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, ochorenia dýchacích ciest), ľudia s oslabenou imunitou a obézni jedinci. U týchto skupín bolo riziko ťažkého priebehu COVID-19 a úmrtia výrazne vyššie.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Skúsenosti s mRNA vakcínami a právna regulácia
Čo je poučenie so skúsenosťou s masívnym využitím mRNA vakcíny, v čom je pokrok, v čom sú problémy, je právna regulácia nastavená dostatočne, resp. čo by sa malo zmeniť?
Masívne využitie mRNA vakcín prinieslo cenné skúsenosti. Medzi pokroky patrí rýchly vývoj a výroba vakcín, vysoká účinnosť proti závažnému priebehu ochorenia a možnosť prispôsobenia vakcín novým variantom vírusu. Medzi problémy patrí krátkodobejšia ochrana, výskyt vedľajších účinkov a otázky týkajúce sa dlhodobých účinkov.
Právna regulácia by sa mala zamerať na transparentnosť, zabezpečenie kvality vakcín, monitorovanie vedľajších účinkov a kompenzáciu v prípade závažných komplikácií. Dôležitá je aj komunikácia s verejnosťou a boj proti dezinformáciám.
Porovnanie prístupov a zdravotného stavu populácie
Pri porovnaní odlišných prístupov a odlišnej zdravotnej starostlivosti a tiež odlišného zdravotného stavu populácie (výskyt nadváhy, dlhovekosť a pod.) - ako znie vaše hodnotenie po 3 rokoch od rozšírenia covidu?
Po 3 rokoch od rozšírenia COVID-19 je možné pozorovať rozdiely v prístupoch jednotlivých krajín a ich vplyve na zdravotný stav populácie. Krajiny s efektívnejšou zdravotnou starostlivosťou, vyššou zaočkovanosťou a zdravším životným štýlom (nižší výskyt nadváhy, vyššia dlhovekosť) zaznamenali vo všeobecnosti lepšie výsledky v boji proti pandémii. Je však dôležité zohľadniť aj ďalšie faktory, ako sú sociálno-ekonomické podmienky a kultúrne rozdiely.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Dezinformácie a konšpiračné teórie
Známi? Virálne videá skresľujú Lexikon očkování. Tieto tvrdenia sa odvolávajú na knihu Lexikon očkování z roku 2008, no jej obsah neinterpretujú presne. V súčasnosti už klinické štúdie zahŕňajú aj tehotné ženy, regulátori pri odporúčaniach navyše vychádzajú aj z výskumu na zvieratách, observačných štúdií aj biologického mechanizmu účinku. Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, ktorý spochybňuje nebezpečnosť chrípky aj účinnosť očkovania a tvrdí, že vakcíny obsahujú škodlivé látky ako ortuť, hliník či skvalén. Odborné zdroje však jednoznačne uvádzajú, že chrípka každoročne vedie k tisícom úmrtí a očkovanie významne znižuje riziko komplikácií aj hospitalizácií. Chrípkové vakcíny používané na Slovensku žiadne z uvedených látok neobsahujú. Rovnako nepravdivé sú tvrdenia o údajných kontaminovaných vakcínach či „povinnom očkovaní“ v zahraničí, ktoré v príspevku zaznievajú - ide o skreslené alebo chybne interpretované informácie. Odborníci aj historické dáta však ukazujú pravý opak: potraviny v 80. rokoch často obsahovali ťažké kovy či chemikálie a časť mäsa pochádzala zo zvierat, ktoré by dnes neprešli kontrolou. Súčasné mäso je v skutočnosti bezpečnejšie, prísnejšie kontrolované a podlieha európskym štandardom.
Bádateľ šíri tvrdenie, že ivermektín dokáže zmenšiť nádory mozgu až o 70 percent. Odvoláva sa pritom na štúdiu z časopisu ACS Biomaterials Science & Engineering, ktorá sa však uskutočnila na potkanoch. Vedci v ňom testovali špeciálnu úpravu ivermektínu podávanú cez nos pomocou nanočastíc, ktorá u zvierat spomalila rast nádorov. Púpava nelieči rakovinu. Podľa spoluautorky štúdie, ktorú príspevok cituje, bola jej štúdia zle interpretovaná. Tvrdenia o protirakovinových účinkoch púpavy viacerí odborníci a odborníčky vyvrátili. Povinné očkovanie zaviedlo už Československo. Po prijatí novely školského zákona sa šíri nepodložené tvrdenie, že ňou vláda zavádza povinné očkovanie detí v školách. V skutočnosti však novela žiadne nové očkovacie povinnosti neobsahuje. Povinné očkovanie detí sa na Slovensku riadi dlhodobo platnou legislatívou mimo rámca školského zákona a aktuálna úprava školského zákona sa očkovania dotýka len technicky - v súvislosti s plánovaným prepojením prihlášok na NCZI.
Na sociálnych sieťach sa šíri recept na „domáci ivermektín“ pripravený z čaju a tinktúry z paliny ročnej. Palina však nie je schváleným liekom na parazitárne ochorenia a nenahrádza antiparazitárny humánny liek ivermektín, ktorý je určený na konkrétne infekcie červami a roztočmi a vydáva sa výlučne na lekársky predpis. Účinnosť paliny ako liečiva sa doteraz nepotvrdila v žiadnych klinických štúdiách, doterajšie výsledky pochádzajú len z laboratórnych a zvieracích výskumov. Prínosy CT vyšetrenia prevyšujú riziká. Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok profilu Bádateľ, ktorý tvrdí, že jedno CT vyšetrenie predstavuje dávku žiarenia ako tisíc röntgenov hrudníka a že zvyšuje riziko rakoviny o 35 percent. Odborné publikácie, na ktoré sa text odvoláva, však takéto riziko nepotvrdzujú. Šíri sa zavádzajúce tvrdenie, že analýza vakcín uskutočnená Slovenskou akadémiou vied je podvod, keďže jej laboratóriá nemajú certifikáciu OMCL. V skutočnosti však Biomedicínske centrum SAV spracovalo vedeckú analýzu na základe poverenia vlády a jeho úlohou nebolo nahradiť regulačné orgány. Na zverejnenie analýzy vakcín Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach proti covidu-19 reagovala molekulárna biologička Soňa Peková videom, v ktorom spochybňuje jej závery. Tvrdí, že SAV skúmala „iné vakcíny“ než ona. Odvoláva sa aj na údajne zhodné zistenia 12 zahraničných laboratórií. Bádateľ šíri nepravdivé tvrdenie, že transfúzie krvi od darcov očkovaných proti covidu-19 môžu obsahovať „zložky mRNA vakcín“ a predstavujú zdravotné riziko. Štúdie však potvrdzujú, že očkovacia látka sa transfúziou neprenáša a krv od očkovaných darcov je bezpečná.
Je dôležité kriticky pristupovať k informáciám, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach a overovať si ich z dôveryhodných zdrojov. Lekári a odborníci opakovane zdôrazňujú, že očkovanie je účinný nástroj na ochranu pred závažnými ochoreniami a že vakcíny používané na Slovensku sú bezpečné.
Príklady dezinformácií a faktov:
- Dezinformácia: Vakcíny obsahujú škodlivé látky ako ortuť, hliník či skvalén.
- Fakt: Chrípkové vakcíny používané na Slovensku žiadne z uvedených látok neobsahujú.
- Dezinformácia: Ivermektín dokáže zmenšiť nádory mozgu.
- Fakt: Štúdia, na ktorú sa odvolávajú šíritelia tejto dezinformácie, sa uskutočnila na potkanoch a testovala špeciálnu úpravu ivermektínu.
- Dezinformácia: Mamografia zvyšuje riziko úmrtia na rakovinu prsníka.
- Fakt: Odborníci sa zhodujú, že mamografia je bezpečná a spoľahlivá metóda, ktorej výhody vo včasnej detekcii rakoviny prsníka výrazne prevyšujú akékoľvek potenciálne riziká.
- Dezinformácia: Transfúzie krvi od darcov očkovaných proti covidu-19 sú nebezpečné.
- Fakt: Štúdie potvrdzujú, že očkovacia látka sa transfúziou neprenáša a krv od očkovaných darcov je bezpečná.
Ďalšie témy diskusie
Relácia sa venovala aj ďalším témam, ktoré súvisia so životom v spoločnosti:
- Bezdomovectvo: Podľa údajov Diecéznej charity Nitra žije v Nitre približne 300 ľudí bez domova. Mnoho ďalších je ohrozených stratou bývania. Vlani Diecézna charita v Nitre v rámci svojho projektu Bývanie ako prvé II. zabývala 51 takýchto osôb, z toho 26 detí.
- Novoročné predsavzatia: Autor kníh Je ľahké spraviť zvislú čiarku, Metóda 5 prstov a najnovšej knihy Až po koreň Miroslav Zaťko presviedča, že na to, aby ste zmenili staré vzorce, nemusíte čakať na pondelok či 1. január.
- Činnosť Nitrianskej samosprávy: Nastavené plány, ktoré vznikali pod vedením predsedu Branislava Becíka, sa v praxi ukazujú ako stabilné a funkčné.
- Vysokoškolský život: Vysokoškolský život má svoje špecifiká. Život so sebou prináša rozličné témy a otázky, najmä tie bežné. Dokážeme o nich rozmýšľať aj hlbšie, z pohľadu viery? Názory a príklady zo života budeme hľadať s odborníkmi i s tými, ktorých sa to priamo týka.
- Detský svet: Deti majú svoj svet. Je dôležité mu porozumieť. A na to je potrebný čas. Ako ten svoj i svet dospelých vnímajú samotné deti? O tom sa budeme rozprávať priamo s deťmi v štúdiu relácie V Samárii pri studni.
- Duchovný život: Zaujíma vás duchovný život a pritom máte otázky, na ktoré sa vám zatiaľ nepodarilo nájsť odpovede? Vypni telku zapni seba" je známa kampaň eRka.