Odmietanie jedla u detí je pomerne častý jav, ktorý môže mať rôzne príčiny a prejavy. Vo verbálnom prejave sa to prejavuje odporovaním autoritám rodičov alebo učiteľov za sprievodného slova „nie, nebudem, neurobím!“. Okrem iného sa v tomto období môže objaviť odmietanie jedla, resp. rázne selektívny výber určitých potravín, prípadne ich formy.
Prečo dieťa odmieta jesť?
Dôvodov, prečo dieťa odmieta jesť, môže byť mnoho. Jedným z nich je snaha dieťaťa mať aspoň niečo vo vlastných rukách. Jedlo, ktoré pripravujú rodičia, je jedným z mála nástrojov, ktoré dieťa môže použiť v tomto boji o moc.
Ďalším dôvodom môže byť obdobie vzdoru, kedy dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť.
Netreba tiež zabúdať na zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Ak Vaše dieťa odmieta jedlo, tak prvú vec, ktorú je treba urobiť je uistiť sa, že dieťa netrpí nejakými zažívacími problémami alebo alergiami. Ak sme to vylúčili, tak vyberanosť alebo odmietanie jedla je najčastejšie žiadosťou dieťaťa o zvýšenú pozornosť rodičov, u neho to môže byť trest, že musí byť v škôlke a nie s Vami.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Odmietanie jedla v škôlke
Problém s odmietaním jedla sa často objavuje práve v škôlke. Dieťa môže odmietať desiatu (chlieb s pomazánkou) alebo obed. V takom prípade je dôležité zistiť príčinu tohto správania.
Adaptácia na škôlku
Keď dieťa dosiahne určitý vek potrebuje si rozšíriť svoje vzťahy na rovesníkov, aj spoznať cudzie autority, napr. učiteľky. Je to akoby sa stávalo otvorenejším k okoliu , pripomína to stále narastajúce kruhy. Na to, aby to zvládlo ho pripraví intenzívny vzťah s jednou osobou, matkou a jeho blízkymi. Jasle a materská škola má byť pre dieťa obohatením. Vedie k jeho detskej samostatnosti, učí ho začleniť sa do kolektívu, spolupracovať aj súťažiť s ostatnými, riadiť sa pravidlami aj prijať nejaké obmedzenia. To sú argumenty, pre ktoré sa maminy rozhodnú dať svoje dieťa do škôlky, hoci každá druhá to prežíva niekedy ešte ťažšie ako jej dieťa. Keď dávate dieťa do škôlky musíte byť na to pripravená hlavne VY a trvať na svojom rozhodnutí. Adaptácia prebieha postupne a má svoje fázy, kde dieťa môže plakať, trucovať, vydierať, ale to všetko prejde. Doma sa môže javiť vyčerpané, plačlivé a potrebuje viac samoty ako predtým. To, čo deťom robí najviac problémov je jedenie a spanie v škôlke: "doma mi také mama nevarí" alebo "ja tu spinkať nebudem" sú detské výhrady.Je niekoľko spôsobov ako dieťaťu jeho nástup uľahčiť: napr. existencia nejakého pevného bodu, čo môže byť známa osoba (brat, kamarát, ktorý je starší škôlkar) alebo predmet (hračka, plyšáčik). Príprava do škôlky by mala byť spojení s ukážkou cesty tam a späť, návštevou medzi deťmi aspoň na pol hodinku a napr. aj pohrať sa s deťmi na dvore. Dieťa tam pochopí, čo od toho očakávať, má stále ešte istotu v prítomnosti mamy a povie Vám svoje dojmy. Pre "nováčika" je jednoduchšie zvyknúť si na poldenný pobyt a potom pridať popoludnie, hlavne spánok.
Škôlka ponúka deťom širokú paletu skúseností, zážitkov a rozvoja. Je to výborné miesto na to, aby si dieťa vyskúšalo a zdokonalilo interakciu s rovesníkmi, naučilo sa pár životne dôležitých lekcií, ako napríklad požičiavať, striedať sa, akceptovať stanovené pravidlá a pripravilo sa na školu.
Nie je to ľahká situácia, ani pre dieťa, ani pre rodiča. Drobec prichádza do úplne nového zariadenia, vidí neznámych ľudí, nepozná deti okolo neho. Rodič to sleduje, vníma citové rozpoloženie dieťaťa a v duchu sa spytuje, či bola škôlka skutočne dobrá voľba. Toto je kľúčový moment, pretože odborníci tvrdia, že ak je rodič pripravený na škôlku a novinky, ktoré prinesie do ich rodinného života, je pripravené aj dieťa. Ak váha, dieťa to bude emočne ťažko zvládať.
Problémové správanie
Škôlkar, ktorý zvládol adaptačný proces a teší sa na nové dobrodružstvo, však môže na ceste zažiť aj zopár nepríjemných zážitkov. Nie každá chvíľa bude podľa jeho predstáv, čo môže vyvolať frustráciu, plač, hnev, agresivitu či smútok.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nevhodné správanie dieťaťa môže byť odrazom domácej atmosféry. Niekedy rodičia prenášajú na dieťa svoje obavy a strachy a zneisťujú ho tým. Drobec potom odmieta jesť alebo sa môže začať pocikávať.
Podľa psychologičky je rozdiel medzi správaním sa detí počas adaptácie a po nej. Ak sa napríklad dieťa nechce odlúčiť od rodiča, zapojiť sa do diania, či hrať sa s rovesníkmi, je to v procese adaptácie v poriadku a je to jeho prirodzená reakcia. Časom sa to môže zmeniť, aj s podporou skúsených a citlivých učiteliek.
Riešenie problémov v škôlke
Detská psychologička Petra Arslan Šinková hovorí, že pri problémovom správaní detí je kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“
Ako postupovať, ak dieťa odmieta jesť v škôlke?
- Uistite sa, že dieťa nemá zdravotné problémy. Navštívte pediatra a vylúčte prípadné alergie alebo zažívacie ťažkosti.
- Komunikujte s učiteľkami. Zistite, ako sa dieťa správa počas jedla v škôlke, či je v kolektíve nejaké dieťa, ktoré mu jedlo znechucuje.
- Nenúťte dieťa jesť. Nátlak môže situáciu ešte zhoršiť.
- Ponúkajte zdravé alternatívy. Ak dieťa odmieta obed, ponúknite mu ovocie, zeleninu alebo jogurt.
- Venujte dieťaťu viac pozornosti. Možno dieťa odmietaním jedla len upozorňuje na to, že sa cíti osamelo alebo potrebuje viac lásky a podpory.
- Motivujte dieťa hravou formou. Vytvorte z jedla zábavu, napríklad vykrajujte ovocie do zaujímavých tvarov.
- Buďte trpezliví. Zmena správania si vyžaduje čas.
Čo robiť doma?
- Skúste variť jedlá, ktoré má dieťa rado. Ak dieťa odmieta všetko, skúste mu pripraviť aspoň to, čo zvyčajne zje s chuťou.
- Zapojte dieťa do prípravy jedla. Nechajte ho, nech vám pomáha pri varení alebo pri príprave stola.
- Jedzte spoločne. Spoločné jedenie s rodinou môže dieťa motivovať k jedeniu.
- Obmedzte sladkosti a sladené nápoje. Ak je dieťa prejedené sladkosťami, nemá chuť na zdravé jedlo.
- Nevyhrožujte ani netrestajte dieťa za to, že nechce jesť. Tresty a vyhrážky vedú k negatívnym pocitom a zhoršujú situáciu.
- Chváľte dieťa za každé sústo, ktoré zje. Pozitívna motivácia je účinnejšia ako nátlak.
- Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
Dôležité je vylúčiť organické a fyziologické ochorenia
Je dôležité, aby sa nezanedbali možné organické alebo fyziologické ochorenia. Lekár by mal dieťa vyšetriť, zamerať sa na celkový zdravotný stav, tráviaci systém, živiny (železo, vitamíny, stopové prvky a pod.), aby tieto nedostatky prípadne boli doplnené výživovými doplnkami alebo liekmi. Pokiaľ sa nenájde žiadna príčina na telesnej úrovni, ostáva psychický spúšťač.
Čo nerobiť?
Akékoľvek pozornosť voči tomuto javu podporuje a upevňuje nežiaduce správanie. Vyvarujte sa porovnávania s inými deťmi, ktoré by mu mohli dávať za vzorný príklad.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Tipy, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla
- Obrňte sa trpezlivosťou. Jednou z ciest je akceptovať výber dieťaťa a nechať ho jesť to, čo žiada (ak by to mal byť aj len suchý chlieb).
- Ponúknite mu ochutnať. Ale nekomentujte to, nechajte to na ňho, či bude ochotné to vyskúšať.
- Nechajte dieťa, nech si samo vyberie, čo a koľko zje. Dajte mu na výber potraviny, ktoré uznáte za vhodné (nie sladkosti, skôr ovocie, zeleninu, možno nejaký druh pečiva) v miestnosti tak, aby si ich dieťa mohlo samo vziať, keď bude chcieť. Dieťa môže využiť príležitosť najesť sa bez toho, aby bolo pod drobnohľadom okolia.
- Nezabúdajte, že nejde o zmenu zo dňa na deň. Proces zmeny si bude vyžadovať čas.
- Nenúťte dieťa jesť len preto, aby aspoň niečo zjedlo. Ak nebude mať sladkosti, zje niečo iné.
Zmena v rodine
Ak nastáva tento boj, nejedná sa len o zmenu v dieťati - naučiť ho jesť bez zásadných pripomienok, ale aj samotní rodičia musia prejsť určitou zmenou. Rodina je síce spojená z jednotlivých členov, ale celok je viac ako len suma jej častí. Jednotlivými členmi (postoje k sebe navzájom - akceptovanie sa/nálepkovanie, očakávania, ). Postoj jednotlivcovi napr. v jeho postoji, ktorý následne ovplyvňuje zložku správania, má za následok určitú reakciu. Akcia - reakcia. Zamerať sa na výchovný postup, ktorý ak čiastočne upraví, dôjde k zmene správania u dieťaťa.