Adopcia a pestúnska starostlivosť sú dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastných biologických rodinách, nájsť stabilné a láskyplné prostredie. Hoci majú spoločný cieľ, líšia sa v právnych aspektoch, povinnostiach a dlhodobých záväzkoch. Tento článok sa zameriava na podmienky, procesy a aspekty adopcie a pestúnskej starostlivosti na Slovensku.
Adopcia (Osvojenie)
Je zaujímavosťou, že v žiadnom slovenskom právnom poriadku nenájdeme ani zmienku o slove „adopcia“, pritom asi každý z nás pozná význam tohto slova. Nie nebojte sa, to neznamená, že adopcia je nie je na Slovensku povolená - práve naopak. My namiesto „adopcie“ používame pojem „osvojenie“. Adopcia, alebo osvojenie, je trvalé právne prijatie dieťaťa do rodiny adoptívnych rodičov. Adoptívni rodičia sa stávajú právnymi rodičmi dieťaťa, sú zapísaní do jeho rodného listu a majú rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Znamená to napríklad, že „pôvodní“ rodičia nebudú po právoplatnosti rozsudku súdu o osvojení oprávnení nahliadať do zdravotnej dokumentácie dieťaťa alebo rozhodovať o jemu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nebudú spravovať majetok dieťaťa, nebudú ho vychovávať, zastupovať a ani vyživovať. Je však dôležité poznamenať, že ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Právna úprava osvojenia
Právnu úpravu adopcie, teda osvojenia, možno nájsť v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine“). Adopciu/osvojenie podrobne upravujú dva hlavné zákony: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Kto môže adoptovať dieťa?
Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Jednou zo základných podmienok pre adopciu dieťaťa je, aby osoba osvojiteľa spĺňala zákonom ustanovené predpoklady. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá okrem spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, musí spĺňať aj osobné predpoklady, a to najmä zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Súčasne musí osvojiteľ spôsobom svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom
Zo zákona o rodine platí, že medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel. Zákon o rodine neupravuje vekový limit na osvojenie maloletého dieťaťa. Čo sa týka veku, tak limit sa vzťahuje iba na dieťa, ktoré musí byť maloleté. V druhej rovine sa vek spomína pri vekovom rozdiele medzi osvojiteľom a osvojencom, kedy musí byť dostatočný vekový rozdiel zodpovedajúci približnej jednej generácii (25 ročný pár si nemôže osvojiť 15 ročné dieťa a pod.).
Postup pri osvojení
Na začiatok treba zájsť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska a vyplniť žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov. K žiadosti pripojíte doklad o majetkových pomeroch a príjmových pomeroch Vašej rodiny, správu o zdravotnom stave, a vyplnený dotazník pre uchádzačov. Následovať bude návšteva sociálneho pracovníka z UPSVaRu kvôli zisteniu bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Príslušný úrad práce tiež vyžiada správu Obecného úradu o spôsobe Vášho života no a v závere absolvujete prípravu na adopciu na príslušnom úrade alebo v akreditovanom subjekte.
Predosvojiteľská starostlivosť
Pred zodpovedaním Vašej otázky je potrebné uviesť dve dôležité skutočnosti podstatne obmedzujú a predlžujúce celý proces osvojenia. Z Vašej otázky nevyplýva, či ste vydatá alebo ste slobodná. Táto otázka je však pri osvojení veľmi dôležitá, pretože osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Druhou dôležitou skutočnosťou, ktorá zároveň predlžuje celé osvojenie a neumožňuje ho ukončiť ani do troch, ani do šiestich mesiacov je tzv. predosvojiteľská starostlivosť. Tá musí trvať najmenej 9 mesiacov. Súd musí v prvom rade rozhodnúť o tom, že sa Vám dieťa zverí do tzv. predosvojiteľskej starostlivosti. Po jej uplynutí následne pristúpi k rozhodovaniu o osvojení maloletého dieťaťa.
Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťaťom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova).
Súhlas s osvojením
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Maloleté osvojované dieťa nemusí byť v tzv. voľnom stave, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa.
Kedy maloleté osvojované dieťa musí byť v tzv. voľnom stave?
Ak tieto osoby počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka (prípad tzv. faktickej opustenosti).
Ak tieto osoba počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka (prípad tzv. právnej opustenosti).
Ak tieto osoby dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom (prípad, keď bol daný tzv. blankosúhlas).
Zrušenie osvojenia
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Medzinárodné osvojenie
V prípade, že sa maloleté dieťaťa osvojuje do cudziny je potrebný tiež súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, t. j. Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, kde pestúni preberajú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa, ale právne rodičovstvo zostáva biologickým rodičom alebo štátu. Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.
Podmienky pre pestúnsku starostlivosť
Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť musia spĺňať určité kritériá stanovené zákonom. Medzi základné podmienky patrí:
- Plnoletosť a spôsobilosť na právne úkony: Pestún musí byť plnoletý a mať plnú spôsobilosť na právne úkony.
- Osobná spôsobilosť: Pestún musí mať dobré osobnostné vlastnosti, ktoré zaručujú správnu výchovu a starostlivosť o dieťa.
- Zdravotná spôsobilosť: Pestún musí byť zdravotne spôsobilý na starostlivosť o dieťa.
- Bydlisko a materiálne zabezpečenie: Pestún musí mať zabezpečené vhodné bývanie a materiálne podmienky pre starostlivosť o dieťa.
- Absolvovanie prípravy: Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť musia absolvovať prípravu na pestúnsku starostlivosť, ktorú organizujú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Práva a povinnosti pestúna
Pestún má voči dieťaťu, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti, rozsiahle práva a povinnosti. Medzi hlavné patrí:
- Starostlivosť o zdravie a vývoj dieťaťa: Pestún je zodpovedný za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a celkového vývoja dieťaťa.
- Výchova dieťaťa: Pestún má právo a povinnosť vychovávať dieťa v súlade s jeho potrebami a záujmami.
- Zastupovanie dieťaťa: Pestún zastupuje dieťa v bežných záležitostiach, ako je napríklad prihlásenie do školy alebo návšteva lekára.
- Hospodárenie s finančnými prostriedkami: Pestún hospodári s finančnými prostriedkami, ktoré sú určené na starostlivosť o dieťa.
Dôležité je zdôrazniť, že pestún nemá rovnaké práva ako rodič. Napríklad, pestún nemôže dať súhlas na adopciu dieťaťa.
Dĺžka trvania pestúnskej starostlivosti
Pestúnska starostlivosť trvá obvykle do 18. roku veku dieťaťa, ale v niektorých prípadoch môže byť predĺžená až do 25. roku veku, ak dieťa študuje alebo sa pripravuje na budúce povolanie. Pestúnska starostlivosť môže byť ukončená aj skôr, ak sa biologickí rodičia dokážu o dieťa starať alebo ak je dieťa adoptované.
Deti v pestúnskej starostlivosti
Do pestúnskej starostlivosti sa zvyčajne dostávajú deti, ktoré nemôžu byť vychovávané vo svojej biologickej rodine z rôznych dôvodov, ako je zanedbávanie, zneužívanie, závislosť rodičov alebo ich úmrtie. Často ide o deti, ktorých rodičia s adopciou nesúhlasia a udržiavajú s nimi kontakt, alebo o deti so zdravotným znevýhodnením alebo staršie deti, ktoré majú menšiu šancu na adopciu.
Vzťah k biologickým rodičom
K pestúnskej starostlivosti patrí aj zabezpečenie kontaktu (telefonického, písomného alebo osobného) s biologickými rodičmi dieťaťa (prípadne aj so starými rodičmi, súrodencami či širšou rodinou), za predpokladu, že oň prejavujú záujem a je to pre dieťa prospešné a bezpečné. Východiskovým bodom je uvedomenie si, že patrí k základným právam a prirodzeným potrebám dieťaťa poznať, aké sú jeho korene a životný príbeh. V praxi to znamená ochotu pestúnov zdieľať s biologickou rodinou informácie o dieťati - jeho napredovaní a dôležitých udalostiach v určitých, vopred dohodnutých, intervaloch. Takisto pre pestúnov je to priestor pýtať sa na veci súvisiace so zdravotnou anamnézou či životným príbehom dieťaťa. V prípade, že dôjde aj k osobným stretnutiam, je veľmi dôležitá dôkladná príprava (aby bol priebeh dostatočne pokojný a pre dieťa zrozumiteľný) všetkých zúčastnených a v začiatkoch i prítomnosť sociálneho pracovníka či psychológa. Rodičia zostávajú zákonnými rodičmi dieťaťa, majú právo na kontakt so svojím dieťaťom, sú povinní prispievať na jeho výživu (do 26. roku veku dieťaťa).
Finančná podpora pre pestúnov
Pestúni majú nárok na finančnú podporu od štátu, ktorá má pokryť náklady spojené so starostlivosťou o dieťa. Výška príspevku závisí od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu.
Náhradná rodinná starostlivosť: Alternatívy
Okrem adopcie a pestúnskej starostlivosti existujú aj ďalšie formy náhradnej rodinnej starostlivosti:
Zastupujúci pestúni: Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Je to ich práca. Väčšinou sa o tom, o aké dieťa sa búdou starať dozvedia telefonicky len niekoľko hodín alebo dní pred tým, než ho reálne prevezmú do starostlivosti. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti.
Profesionálni rodičia: Profesionálni rodičia sú osoby, ktoré sa starostlivosti o deti v ústavnej starostlivosti venujú profesionálne. Majú uzatvorený pracovný pomer s organizáciou, ktorá poskytuje ústavnú starostlivosť, a za svoju prácu dostávajú plat.
Dôležité kontakty a informácie
Na Slovensku nemáme adopčné agentúry, osvojenie a náhradnú rodinnú starostlivosť riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Niektoré úkony (napr. príprava na náhradné rodičovstvo, sprevádzanie náhradných rodín a pod.) realizujú aj mimovládne organizácie, napr. Návrat, o. z.
Pre viac informácií môžete navštíviť obvodný (okresný) Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v mieste vášho bydliska, konkrétne oddelenie sociálnoprávnej ochrany a pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len NRS) vám poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti. Objasní vám jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch, motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie vám na vaše prípadné otázky a vysvetlí vám, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť. Žiadosť si potom podáte na Krajskom UPSVaR (tzv.