Tento článok sa zameriava na recenziu rôznych prístupov a tém v oblasti vzdelávania, psychológie a sociálnej práce, s dôrazom na inklúziu, podporu znevýhodnených skupín a dôležitosť ľudského prístupu. Opiera sa o rôzne zdroje, vrátane recenzií vzdelávacích programov, konferencií, kníh a filmov, ako aj o skúsenosti odborníkov a rodičov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na aktuálne trendy a výzvy v týchto oblastiach a ponúknuť inšpiráciu pre zlepšenie praxe.
Inkluzívne vzdelávanie a podpora potenciálu
Našou víziou je školstvo, kde sa podpora a rozvoj potenciálu dostáva každému človeku. V Inklucentre ponúkajú akreditované vzdelávania vytvorené odborníkmi z praxe. S podporou donorov pilotujú nové vzdelávacie prístupy a prinášajú zahraničné inšpirácie. Presadzujú aktívne systémové zmeny v oblasti rozvoja inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. Sú oprávneným poskytovateľom inovačného vzdelávania pre všetky kategórie pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti tém inkluzívneho vzdelávania. Vzdelávaniami prevedú lektori s mnohoročnými skúsenosťami z praxe.
Účastníci vzdelávaní Inklucentra zdôrazňujú, že si uvedomili, aký hlboký vplyv môže mať trauma na učenie, správanie aj medziľudské vzťahy a ako dôležité je pristupovať k ľuďom s porozumením a citlivosťou. Získali konkrétne nástroje a stratégie, ako vytvárať bezpečné prostredie v škole a ako podporovať žiakov aj kolegov s rešpektom k ich prežívaniu. Ďalší účastník uviedol, že mu to pomohlo porozumieť sebe aj iným. Naučil sa rozpoznávať prejavy správania, ktoré signalizuje prežívanie traumy a predvídať ich postupnosť a intenzitu.
Iní kolegovia boli spokojní, hlavne po tom čo p. Križo spomenul, že pracoval ako učiteľ matematiky. Vzdelávanie povýšili na úplne inú úroveň za čo im ďakujú. Necítia žiadnu nadradenosť, kontrolu, zneisťovanie našich názorov, práce. Veľké ďakujem zo srdca. Napriek tomu, že to trvalo 3 hodiny, všetky informácie boli k veci, potrebné a použiteľné v praxi. Informácie boli pre nich zrozumiteľné a komplexné. Profesionálne, praktické rady s množstvom využiteľných materiálov môžu iba vrelo odporúčať.
Trauma-Respektujúci prístup vo Vzdelávaní
Vzdelávanie na traumu rešpektujúci prístup cez Inklucentrum bola jedna seba-skúsenostná a obohacujúca cesta. Zvlášť sa chcú poďakovať Zuzane Krnáčovej za jej prístup, obrovskú odbornosť, ľudskosť a humor. Inklucentru ďakujú nielen za možnosti sebarozvoja formou ich vzdelávaní, ale najmä za ich ľudský prístup a profesionalitu. Ďakujú za dnešné cenné rady a podporu počas dnešného webinára. Cítia, že im držia skutočne prsty, aby to zvládli a majú znovu chuť niečo zmeniť a zabojovať. Toto presne na školách chýba. Kiežby takí ľudia, ako sú oni, boli vo vedúcich pozíciách na školách, aby sa zmeny, o ktorých hovorili na vyučovaní mohli skutočne diať a aby sme nezabúdali byť k sebe ľudskí.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Skúsenosti s deťmi so zdravotným znevýhodnením z Ukrajiny
Keď započali ľudia kvôli vojne na Ukrajine prichádzať na Slovensko, začali sa na ňu obracať matky s deťmi so zdravotným znevýhodnením, keďže Hana im vedela na základe vlastných skúseností v mnohom poradiť. Ktorý lekár ich zoberie, aké vyšetrenie im kde urobia, kam prihlásiť dieťa do školy a škôlky… Keďže však mnohé ordinácie mali plné kapacity a rovnako aj školy a škôlky, povedali sme si, že pomôžeme, ako môžeme a začali sme s dobrovoľníčkou, špeciálnou pedagogičkou s deťmi pracovať. Deti sa najskôr pri tvorivých aktivitách učili kresliť, strihať a podobne. Lekcie však neboli úplne obľúbené, a keď autista niečo nechce, tak to robiť nebude. Ukázalo sa, že to bol dobrý výber. Za deťmi začala so psíkmi chodiť canisterapeutka Maťka a ony si začali na zvieratá pomaly zvykať. Naučili sa, ako sa také psíky hladkajú, že to treba robiť vždy len po chrbte, nie po hlave. Okrem toho im prítomnosť štvornohých tvorov veľmi prospievala a upokojovala ich. Okrem canisterapie rozbehli pre deti aj hodiny muzikoterapie a tanečný workshop s hudobníčkou, herečkou a učiteľkou Zuzkou Burianovou. Tá atmosféru treba zažiť. Zuzka si trúfla na viacej detí, tak sme prizvali aj slovenské deti so špeciálnymi potrebami. Z priestoru, ktorý veľkostne nevyhovoval ani tancu, ani psíkom, sme odišli a momentálne čakáme na väčšie priestory, kde sa vojde viac detí, pre ktoré bude tento druh terapie účinný.
Canisterapeutka začala so svojimi dvomi zdravými deťmi chodiť do Labyrintu. Bol to nápad ich Hanky a vyšiel neuveriteľne. Lektorka tanca Zuzka si povedala, že aj ona teda zoberie na skúšku svoju zdravú dcéru. Dnes sa deti práve na ňu tešia najviac. Na hodiny im od začiatku chodí aj Zlatka, ukrajinské dievčatko s Downovým syndrómom, ktoré je veľmi šikovné. A práve Zuzkina dcéra sa stala jej prvou slovenskou kamoškou. Myslia, že je to jedna z naj vecí, aké sa im v Žiline zatiaľ podarili.
Osobný pohľad na prácu psychológa
Dnešným „človekom milión“ je psychologička Beáta Tancsáková, ktorá pracuje v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Karpatskej 8 v Košiciach. Práca psychológa ju oslovila už v detstve, keď s obľubou sledovala a počúvala svoju tetu, ako o tejto profesii vášnivo rozpráva. Ona sa však zamerala na deti. Pomáha si pri tom hrou. Práve hra ako terapeutická metóda sa u odborníkov totižto využíva na pomoc deťom pri zvládaní ich emocionálnych stresov alebo tráum. O tom, že sa jej táto metóda osvedčila a že detská psychologička je v práci takpovediac doma, svedčí aj cena, ktorú získala na medzinárodnej odbornej konferencii s názvom Dieťa v ohrození - Rané poradenstvo ako prevencia školskej neúspešnosti.
Recenzia filmu Zbohom, June
Celkom čerstvá anglicko-americká dráma Zbohom, June z roku 2025 je naozaj rodinným filmom. Účinkuje v ňom početná rodina a aj medzi tvorcami je rodinné puto! Režisérkou a producentkou filmu je herečka Kate Winsletová, ktorá si vo filme zahrala jednu z dcér umierajúcej matky, a scenáristom filmu je jej syn Joe Anders, narodený 22. decembra 2003 v New Yorku. Text písal ako devätnásťročný frekventant kurzu scenáristiky na Národnej filmovej a televíznej škole v Beaconsfielde. Film vychádza zo skutočných smutných udalostí v rodine, keď Kate Winsletovej v roku 2017 umierala na rakovinu vaječníkov mama, teda scenáristova babička. Tvorcom filmu záleží na tom, aby smrť bola dôstojná a prijateľná, aby bolesť z nej človeka nezlomila, ale povzniesla.
Ťažko chorú June spoznávame ako pacientku na paliatívnom oddelení nemocnice, kde sa starej žene dostáva veľa láskavej pozornosti. Bolesti jej tlmia, opatrujú ju, môže žiť stále dôstojne. Kamera sa sústreďuje na tvár - však telo je pod paplónom - ale to herečke celkom postačuje, aby vyjadrila radosť i bolesť. Chvíľami starne, chvíľami s hlavou na vankúši mladne a vyžaruje niečo veľmi príjemné. Je to asi vyrovnanosť. Ona je už odsúdená len ležať, ale prijíma ten údel pokojne, s gráciou a napriek všetkému ešte stále aj aktívne. Zapája sa do virvaru, ktorý okolo nej vytvára rodina. Všetci chcú byť pri mame, ale ešte si nestačili zvyknúť na vážnosť situácie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako to už býva, rodinu tvoria svojrázne individuality, medzi ktorými sú vrúcne vzťahy, ale aj veľké napätie. Nie všetci majú rovnaké názory. A na rodinnej pôde sa obyčajne nikto nekrotí, povie si svoje a oheň je na streche. Nie je to inak ani pri smrteľnej posteli, hoci žiaľ všetkých pohltil. Sama Kate Winsletová to tiež zažila. Má dve sestry, Beth a Annu, má brata Jossa a vo filme je podobná zostava: okolo maminej smrteľnej postele sú tri dcéry a jeden syn. Samozrejme, príbeh nie je celkom autobiografický, ale iste doň preniklo mnohé zo skutočnosti. Veď niektoré javy sa dejú vo všetkých rodinách podobne.
Väčšinou ide o naozaj smutné príbehy, kým pri tomto Winsletovej filme nemá človek pocit hrôzy, beznádeje či márnosti. Život pulzuje aj na paliatívnom oddelení, v rodine umierajúcej June je toľko vitality, že dominuje nad číhajúcou smrťou. Príbuzní hlučne napĺňajú svojimi emóciami a ich prejavmi celú nemocnicu, v ktorej sa film prevažne odohráva. Z vážneho stavu mamičky sú celí vyplašení, bezradní. Neovládajú sa, plačú, vadia sa, smejú sa, sú nežní, mäkkí, hysterickí aj zúriví. Však dve z dcér sú rozvadené a nechcú byť spolu ani pri maminej smrteľnej posteli. Čo s tým? Brat sa zosypal úplne. On je najmäkší, najosamelejší, najviac plače, ale je aj najosožnejší. Pomáha, ako môže, kým ostatní skôr zmätkujú.
Manžela umierajúcej June vynikajúco hrá anglický herec Timothy Spall. Je to ten s masívnou čeľusťou, pôsobiaci trocha ako dobrácky buldog. Vytvoril svojráznu figúru manžela, ktorý najvytrvalejšie bdie pri lôžku chorej, ale nachádza si rôzne úniky. Umožňuje mu to jeho duševný stav (vzhľadom na vek je už trocha mimo), ale má aj dobrú povahu. Správa sa stále bodro, nehádže flintu do žita a tým aj z filmu robí zábavu. Podáva optimistickú správu o tom, že život treba vychutnávať až do samého konca. Má síce problém s nohou, kríva, ale občas sa od lôžka vychytí a niečo podnikne. Je hlasným fanúšikom pri futbalovom zápase v telke, zájde si do bufetu na sendvič so slaninou alebo do baru s karaoke, kde si zaspieva. Režisérke sa táto línia vzťahu manželov vydarila. S citom a civilne vyjadrila ich nehynúcu lásku. June sa kvôli mužovi napríklad v jednej chvíli na smrteľnom lôžku ešte primaľuje, aby sa mu páčila.
Citlivo sú stvárnené aj ostatné vzťahy a charaktery. Najmä tie búrlivé chvíle, keď sa prejavujú následky dnešného rýchleho, často extravagantného života a neochoty prispôsobovať sa. Matka z lôžka len pozerá na dravé ambiciózne dcéry a precitliveného jemného syna: vysoké ciele všetko ospravedlňujú, dieťa možno mať bez muža, domácnosť je až na druhom mieste, obliekať sa dá ako v cirkuse (darmo dcére dohovára, nech nenosí tú žltú blúzku), staré normy neplatia. Život skrátka pri tomto smrteľnom lôžku prevalcuje smrť, ale nie celkom. Proces umierania pokračuje, aj keď ho všetci prehlušujú.
Blížia sa Vianoce a rodina by chcela ešte aspoň raz zažiť Štedrý večer s mamou. Nech aspoň vidí predstavenie, ktoré jej o narodení Ježiška pripravovali vnúčatá. Rozhodnú sa radšej urobiť Vianoce skôr a na paliatívnom oddelení je možné aj to, že deti z rodiny zahrajú babke ozajstné divadlo v kostýmoch. Je to spevohra z kolied, horko-sladká, trocha gýč, trocha naivizmus, ale ak film pozeráte na Vianoce ako my, podľahnete atmosfére. (Je to novinka na Netflixe). Predstavenie sleduje aj babička June, všetci stíchli a spoločne vnímajú výkony vnúčat i známy dej. Je to jedna z tých vzácnych chvíľ ticha a súzvuku duší. Deti práve začali spievať Tichú noc - a vtom si ktosi všimol, že June sa odvrátila. Tomu sa hovorí milosrdná smrť. A milosrdný je aj Winsletovej film. Môže sa zaradiť do vianočných trvaliek, hoci nedosahuje kvalitu špičkových diel s touto témou. Je však výsostne súčasný, cítiť, že scenár písal mladý človek, ktorý dodal snímke sviežosť. Mama režisérka zasa dodala fortieľ. Film je teda dynamický a vtipný.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ďalšie témy a prístupy
Okrem vyššie uvedeného sa v článku spomínajú aj ďalšie dôležité témy a prístupy v oblasti vzdelávania, psychológie a sociálnej práce:
- Konferencia Dieťa v ohrození: Zameraná na rané poradenstvo ako prevenciu školskej neúspešnosti.
- Agresívne správanie žiakov voči učiteľom a možnosti prevencie.
- Šikanovanie v základných a stredných školách.
- Inkluzívne tímy v prevencii v základných školách.
- Technológia prevencie ako východiskový princíp činnosti školského poradenského systému v realite postmodernej spoločnosti.
- Rozvod a jeho dopad na deti: Partnerský rozchod spôsobuje druhý najsilnejší stres, hneď po smrti blízkej osoby. Bolesť človeka zbavuje schopnosti racionálne myslieť a zacykluje ho v problémoch. A deti? Trpia. Prichádzajú o detstvo. Chorľavejú. Strácajú perspektívu. A bezmocne zdieľajú svoj osud. Niekedy však stačí málo - osloviť niekoho tretieho, kto sa vyzná. Kto pozná cestu z rozvodového bludiska.