Deti sú vysoko vnímavé bytosti, ktoré sa učia pozorovaním. Rodičia sú pre ne prvým a najdôležitejším vzorom, ktorý udáva smer ich psychického vývoja a formuje ich charakter. Vnímanie povinností nie je výnimkou. Deti sa učia, ako chápať a pristupovať k povinnostiam, predovšetkým pozorovaním správania a reakcií svojich rodičov.
Rozdiely v chápaní povinností medzi dospelými a deťmi
Dospelí často vnímajú povinnosti ako niečo nepríjemné, stresujúce a vyčerpávajúce. Mnohí chodia do práce, ktorá ich nenapĺňa, a po ceste domov musia nakúpiť, vyzdvihnúť deti a postarať sa o domácnosť. Tento sled udalostí, ktorý pozostáva z práce, starostlivosti o dieťa, prípravy večere a upratovania, vnímajú ako povinnosti, ktoré im neprinášajú radosť ani šťastie.
Na druhej strane, deti vnímajú svet a veci v ňom ako niečo zaujímavé, nové a čarovné. Čistenie podlahy je pre ne rovnakou činnosťou ako stavanie hradu z kociek, umývanie pohárov je na rovnakej úrovni ako kúpanie bábik. Do tohto vnímania sveta a povinností však vstupuje rodič, ktorý je pre dieťa vzorom.
Ako sa deti učia deliť aktivity na povinnosti a zábavu
Dieťa pôvodne vníma všetky aktivity ako rovnocenné, no pozorovaním rodiča si začne utvárať opačný názor. Vníma, že rodič nepokladá všetky aktivity za zábavu, tak ako si pôvodne myslelo. Z rodičovho správania vypozoruje, že niektoré aktivity sa označujú ako „povinnosti“. Tieto aktivity nie sú a ani nemajú spôsobovať radosť a zábavu, ale sú naopak zdrojom stresu a nervozity rodiča. Pretože je rodič pre dieťa vzorom, od ktorého preberá názory a pohľad na svet, prevezme aj tento. Niektoré aktivity teda prestáva pokladať za zábavné.
Príklad z praxe
Rodič je po práci unavený a chce mať rýchlo uprataný dom a pripravenú večeru. Dieťa chce, samozrejme, pomôcť, pretože je rado súčasťou spoločenstva (rodina) a pridá ruku k dielu. Nie je to však preň povinnosť, ale aktivita, pri ktorej sa pozabáva a zahrá. Rodič je kvôli tomu nervózny, pretože chce mať túto nepríjemnosť „z krku“. Pociťuje úzkosť a stres. Naopak, dieťa pomáha ďalej a popritom sa hrá - z umývania hrnčekov sa stáva hľadanie strateného pokladu pirátskych lodí, zo zbierania oblečenia zo zeme zasa šmykľavka.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Nervozita rodiča sa stupňuje a napomína dieťa, aby nerobilo hlúposti a dokončilo povinnosť. Hrať sa môže potom. Dieťa vníma negatívnu emóciu, ktorú rodič vysiela, a znervóznie aj ono. Túto situáciu si preloží nasledovne: Aktivitu, ktorej sa venujem, pokladám za zábavu. Rodič to však zakazuje a tvrdí, že to nemá byť zábava. Mýlim sa a musím napraviť svoj pohľad, aby bol rovnaký ako pohľad rodiča. Nie je správne, aby som sa pri tejto aktivite cítil dobre. Rodič sa pri nej predsa necíti dobre. Táto aktivita je nepríjemná povinnosť.
Ako zmeniť vnímanie povinností
Je dôležité uvedomiť si, že deti sa učia pozorovaním a napodobňovaním. Ak chceme, aby naše deti vnímali povinnosti pozitívne, musíme začať od seba. Skúste sa zamyslieť nad svojím dňom. Koľko z aktivít, ktoré denne robíte, vás skutočne teší a prečo? Nevzťahuje sa váš nepríjemný pocit z toho, že musíte navariť, k prístupu vašich rodičov k povinnostiam? Varenie aj upratovanie sme v detstve brali ako zábavu.
Chceli sme pomáhať a mali sme tú kreatívnu schopnosť urobiť si zo všetkého hru. Rodičia túto schopnosť však utlmili a presvedčili nás, že povinnosti sú nepríjemná súčasť života, z ktorých nie je vhodné sa tešiť. Prečo?
Prečo by varenie malo byť dôvodom nervozity a nie rodinnou činnosťou, pri ktorej sa všetci pozabávajú? Prečo by sobotné upratovanie nemohlo byť bláznivou naháňačkou, do ktorej zapojíte celú rodinu? Ak deti naučíme, že každá aktivita môže byť zábavná, budú šťastnejšie.
Praktické tipy na podporu pozitívneho vnímania povinností
- Pretvorte povinnosti na hry: Zapojte deti do prípravy jedál, upratovania alebo záhradníčenia prostredníctvom hier a súťaží.
- Buďte pozitívnym vzorom: Ukážte deťom, že aj vy si viete užiť plnenie povinností.
- Oceňujte snahu, nie len výsledky: Pochváľte deti za ich úsilie a snahu, aj keď výsledok nie je dokonalý.
- Komunikujte otvorene: Rozprávajte sa s deťmi o tom, prečo sú niektoré povinnosti dôležité a ako prispievajú k chodu domácnosti.
- Doprajte deťom dostatok voľnosti: Nechajte deti, aby si samy vybrali, s čím vám chcú pomôcť.
- Vytvorte príjemné prostredie: Uistite sa, že prostredie, v ktorom deti plnia povinnosti, je príjemné a bez stresu.
- Nezabúdajte na zábavu: Do každodenných povinností zaraďte aj zábavné aktivity, ktoré deťom prinesú radosť.
Ako rozvíjať samostatnosť a zodpovednosť u detí
Okrem pozitívneho vnímania povinností je dôležité rozvíjať u detí aj samostatnosť a zodpovednosť. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Začnite od bábätka: S výchovou k samostatnosti začíname od bábätka. Učíme deti rozprávať, chodiť, jesť, piť, obliekať sa.
- Rešpektujte individualitu dieťaťa: Každé dieťa je unikát - aj zrelosť k samostatnosti je preto iná. Niektoré sú schopné činnosti zvládať samy už ako 7- až 8-ročné. Iné si na to netrúfnu ani v 12-13 rokoch.
- Povzbudzujte a chváľte: Ak sme dieťa pri nových činnostiach vždy povzbudzovali a chválili, bude ich brať ako výzvy a tešiť sa na ne.
- Buďte vzorom: Dieťa sa učí predovšetkým pozorovaním a napodobňovaním dospelých. Znalosti si najlepšie odskúša. Preto ho v nich treba podporovať a pomáhať mu s novými vecami. Prechádzajme od jednoduchších k zložitejším.
- Dajte dieťaťu priestor: Ak chceme vychovať samostatného a zodpovedného jedinca, ktorý si bude vedieť poradiť v každej situácii, musíme mu samostatnosť umožniť natrénovať. Najlepšie v domácom prostredí pod naším dohľadom.
- Nechajte dieťa zažiť si danú činnosť: Vlastný zážitok ho naučí, čo robí dobre a čo zle a umožní urobiť nápravu.
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Ako sa pri danej činnosti cítilo, čo mu to prinieslo, čo by urobilo druhýkrát inak.
- Učte sa z chýb: Veci sme mu vysvetlili, no aj tak to nevyšlo. Aj to sa stáva. Všetci občas robíme chyby. Treba však hľadať spôsob, ako sa zlepšiť. O zlyhaní sa priateľsky porozprávať, až keď emócie opadnú.
Motivácia a učenie zábavnou formou
Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť.
- Vzdelávací proces formou hry: Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu.
- Pochvala: Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti.
- Vyhnite sa zmätku: Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie.
- Naučte dieťa zodpovednosti: Práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí.
Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Výchova príkladom a rozvíjanie úcty a zdvorilosti
Okrem iných nástrojov výchovy nesmieme zabudnúť na jeden silný výchovný prostriedok, a tým je výchova detí príkladom. Dieťa sa totiž veľmi veľa učí práve pozorovaním svojich najbližších, teda v prvom rade otca a matky. Tí dávajú dieťaťu príklad a ukazujú mu, ako sa správať v rôznych situáciách, reagovať na rozličné podnety a podobne.
Veľmi nesprávnym zvykom mnohých rodičov je vysvetľovať dieťaťu, ako má niečo správne urobiť, ak sám rodič to robí inak. Konkrétne si to môžeme pozrieť na príklade - otec hovorí synovi, že nesmie fajčiť, pretože je to nezdravé. Pritom syn vie o tom, že jeho otec fajčí, nakoľko ho bežne vidí s cigaretou v ústach. Syn bude cítiť, že v tom, čo otec hovorí a čo robí, je rozpor a určite ho takéto „výchovné“ dohováranie nepresvedčí, aby nefajčil. Takáto výchova detí nie je správna (podľa príslovia „vodu káže, víno pije“).
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rovnako je príklad dôležitý aj v iných sférach života - či už je to správanie sa matky k otcovi a naopak, telesné tresty (ak je dieťa bité, často neskôr samo býva agresívne voči druhým), vzťah k poriadku, k druhým ľuďom…Dalo by sa zjednodušene povedať, že rodičia by sa mali správať tak, ako by chceli, aby sa neskôr správalo aj ich dieťa.
Ako rozvíjať úctu a zdvorilosť u detí
- Buďte vzorom v láske: Dávajte dieťaťu lásku a tak ho učte, ako ju aj ono môže dávať.
- Buďte emocionálnou kotvou: Zachovajte pokoj, pomôžte dieťaťu spracovať svoju emóciou a ostať pri ňom v každom jeho prežívaní.
- Buďte zrkadlom: Pomáhajte dieťaťu vytvárať si obraz o sebe samom. To, ako dieťa vnímame my a ako k nemu pristupujeme, sa stáva základom toho, ako aj ono bude vnímať seba samého.
- Buďte úprimní: Dokážte byť úprimní, priznajte si aj svoje chyby a zlyhania.
Koncentrácia a jej rozvoj u detí
Koncentrácia je jednou z najdôležitejších schopností, ktoré si deti osvojujú počas prvých rokov života. Táto zručnosť nepredstavuje len schopnosť sústrediť sa na jednu činnosť, ale je základom pre učenie, zvládanie nových výziev a budovanie sebavedomia.
Ako podporiť rozvoj koncentrácie u detí
- Vytvorte pokojné prostredie: Deti sa dokážu lepšie sústrediť, ak majú k dispozícii prostredie, ktoré je pokojné a bez rušivých elementov, ako sú hlasné zvuky, príliš mnoho ľudí alebo rozptyľujúce obrazovky.
- Vyberajte aktivity podľa veku a vývinovej úrovne: Každé dieťa má iné schopnosti a potreby, preto je dôležité vyberať aktivity, ktoré zodpovedajú jeho veku a vývinovej úrovni.
- Opakovanie je kľúčom k učeniu: Ak si všimnete, že dieťa nejaká činnosť zaujala, nechajte ho ju opakovať tak dlho, ako chce.
- Začnite s jednoduchými aktivitami: Schopnosť sústrediť sa nie je vrodená, ale rozvíja sa postupne. Je dobré začať s jednoduchými a krátkymi aktivitami, ktoré sa postupne predlžujú podľa toho, ako dieťa naberá skúsenosti a istotu.
- Používajte pozitívne posilňovanie: Deti potrebujú pozitívne posilňovanie, ktoré ich motivuje k ďalšej činnosti. Zamerajte sa na oceňovanie ich úsilia a snahy a nie na dokonalosť výsledku.
- Nechajte dieťa skúšať nové veci: Príliš časté zasahovanie môže narušiť dieťaťu jeho prirodzený rytmus a sústredenie. Nechajte ho skúšať nové veci vlastnými silami a pozorujte, ako si s nimi poradí.
Emócie a ich zvládanie u detí
Emócie sú prirodzenou súčasťou života. Pre dieťa je však často náročné pochopiť, pomenovať a spracovať svoje pocity. Správne zvládanie emócií pomáha deťom budovať sebadôveru, empatiu a odolnosť.
Ako pomôcť deťom zvládať emócie
- Pomenujte emócie nahlas: Napríklad: „Vidím, že si smutný.“
- Zachovajte pokoj: Váš vlastný pokoj je ukotvením.
- Ukazujte riešenia: Napríklad: „Čo by ti pomohlo, aby si sa cítil lepšie?“
- Ponúknite prítomnosť a porozumenie: Ak dieťa prežíva silné emócie, namiesto trestu mu ponúknite prítomnosť a porozumenie.
- Sledujte, čo spúšťa emócie: Ak má dieťa časté výbuchy hnevu, úzkosti či smútku, sledujte, čo ich spúšťa.
- Používajte knihy a hry s emóciami: Áno, výborne.
tags: #dieta #sa #uci #pozorovanim #priklady