Rozvod je v súčasnej spoločnosti čoraz častejší jav, ktorý má hlboké dopady nielen na jednotlivcov, ale aj na celú spoločnosť. Cirkev, ako inštitúcia, ktorá kladie veľký dôraz na manželstvo a rodinu, sa k rozvodu stavia so znepokojením a zároveň s pastoračnou starostlivosťou. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na rozvod z hľadiska biblických princípov a cirkevného učenia, pričom zohľadňuje aj praktické aspekty života po rozvode.
Úvod
Vysoká frekvencia rozvodov znepokojuje nielen cirkev, ale aj neveriaci svet. Rozvod rozvracia životy a spôsobuje závažné problémy v ľudskej spoločnosti. Pravda o rozvode je dôležitá pre všetkých členov cirkvi, slobodných aj tých, čo žijú v manželstve. Postoj cirkvi k rozvodu ovplyvňuje jej čistotu, duchovnú silu a zdravie pre budúce generácie. Je nevyhnutné uvažovať o rozvode v kontexte manželstva, ktoré je pozitívnou veličinou, zatiaľ čo rozvod je jej negáciou. Rozvod znamená oddelenie tých dvoch, ktorí sa v manželstve stali jedným.
Biblický pohľad na manželstvo a rozvod
Kristus ukázal, že na rozvod sa musíme pozerať a posudzovať ho vo svetle pravdy, ktorú na manželstvo vrhá Božie slovo v Matúšovi 19. Ježiš odpovedal farizejom, ktorí sa Ho spýtali na rozvod, poukázaním na to, čo manželstvo je: „Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo.“ (v. 6a). Následne vyslovil zákon vzťahujúci sa na rozvod: „A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje.“ (v. 6b).
Zákaz rozvodu
Hlavná myšlienka je pozitívna, aj keď názov kapitoly je postavený negatívne: „Zákaz rozvodu“. Dnes viac, ako kedykoľvek predtým, musí cirkev počuť a chápať túto pravdu: žiadny rozvod! Ježiš v Matúšovi 5:31,32 odsudzuje rozvod v záujme svätosti, intímnosti a krásy manželského puta.
Deuteronómium 24 a Mojžišov predpis
Ježiš stavia do kontrastu svoje učenie o rozvode s Mojžišovým predpisom v Deuteronómiu 24. Farizeji pokúšali Ježiša otázkou: „Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu? (v.3). Mojžiš predsa povedal, že sa môžu rozviesť: „Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?“ (v.7).
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Predpis o rozvode v Deuteronómiu 24 bol za dní Ježiša hrubo nepochopený a je až pričasto nepochopený aj dnes. V skutočnosti sa však v tejto pasáži nenachádza žiadne schválenie rozvodu a už vôbec nie opätovného sobáša. Mojžiš tu nevyžaduje rozvod a ani rozvod neschvaľuje. Mojžiš rozvod „dovolil“ alebo aj strpel. Strpieť niečo je zásadne iné, než to schvaľovať. Mojžiš vzal na vedomie skutočnosť, že Izraelskí muži sa rozvádzali a tiež skutočnosť, že tak budú konať aj v budúcnosti. V takom prípade musia napísať a odovzdať svojej manželke „rozvodný list“, teda oficiálne potvrdenie o prepustení. Dôvodom na vydanie rozvodného listu bola ochrana a zabezpečenie ženy, ktorá bola prepustená. Mojžiš neschválil ani rozvod, ani opätovné manželstvo a o to menej ho prikázal. Namiesto toho ho jednoducho len strpel.
Zo správneho významu tohto odseku vyplýva, že Mojžiš tu vydáva ustanovenie, podľa ktorého sa žena, ktorú prepustil jej prvý manžel a ktorá sa vydala druhýkrát, už nikdy nesmie vrátiť k svojmu prvému manželovi v prípade, že sa s ňou rozvedie aj druhý muž. Vo veršoch 1-3 Mojžiš len zaznamenáva to, čo sám pozoruje, že sa vyskytuje v Izraeli. Muži prepúšťajú svoje manželky kvôli nejakej nečistote. Tieto rozvedené ženy sa vydávajú za iných mužov. Potom sa aj títo druhí manželia rozvedú a manželky prepustia. V takom prípade Mojžiš zakazuje návrat k prvému manželovi (v. 4).
Treba si tiež všimnúť, že jediný dôvod, na základe ktorého Mojžiš strpí rozvod je „nejaká mrzká vec“. Niektoré preklady na tomto mieste uvádzajú „nejaká nečistota“. Táto fráza „nejaká mrzká vec“ sa v celých Písmach vyskytuje len v Deuteronómiu 23:14. Bez pochýb môžeme povedať, že tu ide o nejaký druh sexuálneho znečistenia alebo hanebnosti u ženy. Nebolo to cudzoložstvo, lebo to sa trestalo smrťou. Ale súvisí s cudzoložstvom, nakoľko je to nejaká sexuálna nečistota. Aj napriek tomu je však tento Mojžišov predpis v Deuteronómiu 24 neuspokojivý.
Ježišove učenie vs. Mojžišov predpis
Ježišove učenie je čistá pravda a Ježiš dáva do protikladu svoje učenie s Mojžišovým učením v Deuteronómiu 24. Mojžišov predpis je nedostatočný, keďže Mojžiš pripúšťal možnosť rozvodu aj z inej príčiny, ako pre cudzoložstvo a takisto toleroval opätovný sobáš. Kristus nezvaľuje vinu na Mojžiša, ale vinu pripisuje Izraelu! Ježiš hovorí, že Mojžiš vydal tento predpis z Deuteronómia 24 „pre tvrdosť vášho srdca“. Kristus zrušil túto toleranciu z Deutoronómia 24. Rozvod pre akúkoľvek inú príčinu, než je cudzoložstvo, sa už viac netrpí.
Predpis o rozvode v čase Starej zmluvy Deuteronómium 24 aj tak nepredstavovalo zákon Starej zmluvy o rozvode. Deuteronómium 24 znamenalo odchýlku od Staro-zmluvného zákona. Zákon týkajúci sa rozvodu bol zahrnutý v samotnom Božom ustanovení manželstva v Genesis 2. Práve naňho upozorňuje Ježiš farizejov v Matúšovi 19:8. Po tom, čo poznamenal, že v Deuteronómiu 24 Mojžiš len znáša odchýlku od zákona o rozvode, farizejom pripomenul: „ale od počiatku nebolo tak.“
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Boží postoj k rozvodu
Aj v Starej zmluve Boh nenávidel rozvod. Jasne to ukázal v Malachiášovi 2:15,16: „Lebo nenávidím rozvodu, hovorí Hospodin.“ V Matúšovi 5 Ježiš neprotirečí Staro-zmluvnému zákonu o rozvode, ale odkrýva ho, dáva ho najavo a ukazuje jeho plnú váhu: rozvod je zakázaný.
Hriešnosť rozvodu
Ježiš sa v Matúšovi 5:31,32 zaoberá rozvodom, pričom zavrhuje a zakazuje prepustenie manželky. Aj keď nás druhýkrát uzavreté manželstvo ešte stále šokuje, je tu stále riziko, že sa môžeme stať necitlivými vo veci rozvodu. Sám Ježiš poukazuje na možnosť opätovného manželstva, ak už rozvod nastal. Avšak rozvod odsudzuje nie preto, že môže viesť k ďalšiemu hriechu, ale preto, že už sám rozvod je hriešny. Ktokoľvek prepúšťa svoju manželku, hreší samotným aktom rozvodu. Kristovo odsúdenie rozvodu musíme chápať ako odsúdenie každej formy oddelenia manžela a manželky.
Prepustenie, odluka, opustenie - všetky tieto možnosti spája skutočnosť, že znamenajú rozdeliť na dve časti to, čo Boh spojil v jedno a čo musí zotrvať ako jedno. Cirkev sa musí na takýto prípad pozerať ako na smrteľne vážnu záležitosť. Rozvod je zakázaný aj v súradniciach toho, čo sa následne môže stať rozvedenej osobe. Prepustiť životného partnera je hriech a súčasťou tohto hriechu je aj to, že ten druhý je vystavený cudzoložstvu.
Cirkevný pohľad a pastoračná starostlivosť
Cirkev uznáva, že manželstvo je v kríze, čo sa prejavuje v množstve spolužití bez manželstva a vo veľkej rozvodovosti. Príčiny tohto stavu možno vidieť hlavne v oddelení sexuality od vzťahu a živote pre dnešok. Ľudia sa dnes pýtajú, či nám to dnes funguje, či sa dnes máme radi. Nekladú si otázku, či chcem s danou osobou zostarnúť.
Z právneho hľadiska je manželstvo zmluva. Aby bola zmluva platná, musia byť splnené určité podmienky: Zmluvné strany musia byť oboznámené s obsahom zmluvy, s týmto obsahom slobodne súhlasia a svoj súhlas prejavia pred zákonnou autoritou, ktorá potvrdí, že k uzavretiu zmluvy došlo. Základné znaky manželstva sú: jednota, nerozlučiteľnosť, dobro manželov, splodenie a výchova detí. Manželstvo je verejná záležitosť a základ spoločenského poriadku.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Výchova k manželstvu
Treba začať výchovou. Je zaujímavé, že na výkon nejakej profesie, čo budeme vykonávať pár rokov sa pripravujeme dlhé roky, rátajúc všetky školy aj vyše 20 rokov. No na celoživotný zväzok sa často 5 stretnutí pred sobášom zdá nehorázne veľa. Základ je celoživotná formácia - už od narodenia byť pre dieťa vzorom muža a ženy, manžela, manželky, otca, matky a vedome vychovávať, aby boli schopní prijať túto zodpovednosť.
Neplatnosť manželstva
Aj v kostole uzavreté manželstvo môže byť neplatné, ak je tzv. vada súhlasu. Je to vtedy, keď snúbenci napríklad nepoznajú tie podstatné znaky manželstva alebo ich odmietajú, ale verejne deklarujú, že to prijímajú, alebo keď sú neslobodní. Platí zásada, že každé manželstvo sa pokladá za platné pokiaľ sa nepreukáže opak. Preukazuje to cirkevný súd, ktorý niekedy aj dlhé roky skúma, či je daný zväzok platný alebo nie. Platne uzavreté manželstvo nikdy nemožno rozviesť.
Rozvedení a sviatosti
Kňaz nemôže vyslúžiť sviatosti rozvedeným a znovusobášeným, lebo aj tak by tá sviatosť bola neplatná. Môžu sa zúčastňovať na liturgii, môžu sa modliť, a môžu čerpať posilu zo Svätého písma. Po dosiahnutí pokročilejšieho veku, keď dajú prehlásenie, že budú žiť spolu ako brat a sestra, teda bez manželského styku, môžu požiadať biskupa o udelenie milosti pristupovať k sviatostiam. Ak nebolo manželstvo platne uzavreté a toto sa preukáže, tak tí dvaja sú slobodní ľudia, teda môžu pristupovať k sviatostiam, a uzavrieť manželstvo v kostole.
Odluka
Ak niekoho opustí muž alebo žena a on nebol priamou príčinou rozpadu manželstva, alebo niekto musí opustiť svojho muža alebo ženu, lebo nie je možné s ním ďalej spolunažívať bez hrozby vážnej duševnej alebo telesnej ujmy seba alebo detí, tak môže požiadať biskupa o milosť pristupovania k sviatostiam. Žiada sa to cez miestneho farára. Podmienky udelenia sú nasledovné: opustenie alebo spomenutá neschopnosť žiť spolu, vedomie, že manželstvo ostáva naďalej platné, ochota odpustiť v prípade úprimného pokánia a život bez partnera.
Pastorácia rozvedených
Cirkev sa snaží pomáhať rozvedeným a ponúka im rôzne možnosti. Rozvedení môžu nájsť prijatie, pochopenie a sprevádzanie v spoločenstvách, ktoré sa venujú pastorácii rozvedených. Cieľom je pomôcť im zmierniť zranenie z rozvodu a budovať pevný, hlbší vzťah s Bohom.
Prvou zastávkou cesty uzdravenia býva utíšenie, upokojenie rozvedeného. Druhou zastávkou je odpustenie sebe samým, manželom, blížnym. Tretia zastávka uzdravenia vedie k myšlienke, že ich životu nie je koniec, ale pokračuje ďalej, aj keď iným spôsobom.
Sviatostné manželstvo a ateizmus
Manželstvo medzi praktizujúcim katolíkom a pokrsteným ateistom môže byť platné, ak obaja snúbenci spĺňajú podmienky pre uzavretie sviatostného manželstva. Dôležité je, či ateista myslel svoj manželský sľub vážne a či bol ochotný rešpektovať katolícku vieru svojho partnera a prípadnú výchovu detí v tejto viere.
Preskúmanie platnosti manželstva
Cirkev povzbudzuje páry, ktoré riešia civilný rozvod, aby zvážili možnosť preskúmania nulity manželstva. Ak sa preukáže, že manželstvo bolo nulitné, človek sa opäť stáva slobodným a môže sa rozhodnúť, či ho Boh pozýva do nového vzťahu alebo skôr do prehĺbenia vzťahu s Ním.
Pomoc rozvedeným
Rozvod nie je choroba, ľudia sa od neho nenakazia. Veľakrát ten človek potrebuje len vypočuť a cítiť sa prijatý. Ani farnosť by človeka nemala odsúdiť. Základom je možno len venovať mu čas a byť pri ňom. Potrebuje sa totiž vyrozprávať zo svojej bolesti bez toho, aby mu niekto dával nevyžiadané rady.