Úvod
Prvý kontakt dieťaťa s matkou po narodení je mimoriadne dôležitý pre jeho emocionálny, psychický a fyzický vývoj. Vytvára sa tak základ pre vzťahovú väzbu, ktorá ovplyvňuje správanie a prežívanie dieťaťa v budúcnosti. Dôležitú úlohu v tomto období zohráva aj výživa, pričom dojčenie predstavuje ideálny spôsob, ako uspokojiť potreby dieťaťa a zároveň posilniť puto medzi matkou a dieťaťom.
Vzťahová väzba ako základný kameň emocionálneho vývoja
Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami, ktoré sa u dieťaťa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci. Tento vzťah k matke, ktorá je najčastejšie pre dieťa hlavnou osobou pre vzťahovú väzbu, má aj evolučný význam. Dieťa vás sleduje a udržuje si s vami blízkosť, aktívne pozoruje, kde sa nachádzate a keď sa vzdialite, nasleduje krik, plač alebo volanie. Už v prvých týždňoch pozorujeme, že dieťatko zaujíma ľudská tvár a uprednostňuje pozorovanie predmetov, ktoré sa hýbu.
Matka ako bezpečný prístav
Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke. Všímajte si tiež, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Dôležité je aj správanie dieťatka po matkinom návrate. Ak je dieťa nepokojné, keď ste preč, plače alebo reaguje krikom, znamená to, že si už s vami vzťahovú väzbu vytvorilo, a teda ochranu, bezpečie a pohodlie hľadá u vás.
Separačná úzkosť ako prejav pokroku
Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde, pretože zrazu jeho bezpečná základňa zmizne. Dieťa si zvyčajne vzťahovú väzbu tvorí s viacerými osobami. Okrem mamy môže byť naviazané napríklad na otca, brata, sestru, dedka, babku, opatrovateľku.
Väzba na hračku
Väzba na hračku alebo podobný objekt nie je nič nezvyčajné a vytvorí sa preto, že ju dieťatko potrebuje. Pre prípad, že dieťa svoj obľúbený predmet stratí alebo len zapatroší, je praktické mať po ruke jeho kópiu, keďže jeho strata môže byť stresujúca nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Väzba na predmet sa môže vyskytnúť aj v situácii, keď má dieťa k matke vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo robiť, keď dieťa plače pri odchode matky?
V období vytvárania vzťahovej väzby je normálne, že bábätko pri matkinom odchode protestuje, má to tak byť. Neznamená to však, že sa mama nesmie od bábätka ani pohnúť. Pre dieťa je to citlivé obdobie, takže keď mama odchádza, napríklad k lekárovi, je dobré, keď dieťa zostáva s otcom alebo s babičkou, teda inou blízkou osobou, ktorá ho ľúbi. Odporúčam, aby sa mamina prišla krátko rozlúčiť a povedať bábätku, že sa vráti. Plaču sa netreba báť, je pri ňom otec alebo babka, ktorí ho utíšia a pomôžu mu zvládnuť stresovú situáciu. V takom prípade je pre dieťa najlepšie, keď sa oň počas vašej neprítomnosti stará osoba, ku ktorej má druhú najsilnejšiu vzťahovú väzbu. Ak sa vzťahová väzba ešte nevytvorila, je pre dieťa najlepšie byť s inou blízkou osobou, ktorá dokáže adekvátne a láskavo reagovať na jeho podnety.
Dojčenie ako podpora vzťahovej väzby a zdravého vývoja
Dojčenie je prirodzený a ideálny spôsob výživy pre novorodenca a dojča. Okrem nutričných výhod má aj významný vplyv na budovanie vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom.
Fyzický kontakt a hormóny lásky
Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje a ako niečo, čo si dokáže udržať. Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napr. hormónu s názvom oxytocín a takisto receptorov, ktoré sa v mozgu dieťaťa vytvoria počas tehotenstva a bezprostredne po pôrode. Počas tohto dlhého obdobia dieťa automaticky strávi celé mesiace dojčením a zároveň s tým intenzívnym fyzickým kontaktom s matkou a pri každom jednom dojčení zažíva znova vyplavovanie množstva oxytocínu a toto je mimoriadne dôležité pre vytváranie a posilňovanie vzťahovej väzby, pre posilňovanie pocitu, že potreby dieťaťa napĺňajú ľudia a nie veci. Aj preto je dojčenie také dôležité.
Kontakt koža na kožu po pôrode
Keď sa bábätko narodí, čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý , to, čo sa stane v prvých hodinách bezprostredne po pôrode. Tento čas je veľmi citlivý na to, akým spôsobom si matka bude budovať vzťah s dieťaťom. Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky na novorodeneckom oddelení, namiesto toho, aby bolo nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti - to, čo je pre bábätko v tomto období také dôležité, je mať kontakt a cítiť čuchom vôňu matky. Pretože na rozdiel od matky, ktorá vie, že bábätko leží nej vedľa v postieľke na pôrodnej sále, bábätko vníma, že matka s ním je vtedy, keď má priamy kontakt koža na kožu a potrebuje cítiť matku čuchom.
Výhody kontaktu koža na kožu
Fyzický kontakt s matkou dokáže dieťaťu zmierniť bolesť, dokáže dieťa zahriať alebo naopak podľa potreby znížiť teplotu, zlepšiť imunitu - deti, ktoré zažijú „zlatú hodinku“ kontaktu koža na kožu s matkou, majú ešte v 6. mesiacoch lepšiu imunitu. Tento kontakt môže potom pokračovať dojčením a nosením, ktorým poznáva bábätko svet z bezpečia náručia rodičov. Bábätká takto spoznávajú svet bezpečným spôsobom, pretože sú s ľuďmi, ktorým dôverujú.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Čo ak matka nemôže dojčiť?
Ak matky nemohli dojčiť svoje dieťatko, mnohé z nich pociťujú celú škálu pocitov ako napríklad ľútosť, smútok, hnev, niekedy netušia, prečo sa to vlastne stalo. Niekedy by chceli poznať vysvetlenie, ale neveria, že by sa so svojimi skutočnými pocitmi mohli niekomu zveriť. To, čo by mohli okrem iného urobiť, je predísť podobnému scenáru pri ďalšom bábätku. Môže im pomôcť stretnúť sa s poradkyňou pri dojčení ešte pred tým, než budú mať napríklad druhé dieťatko, aby sa poradkyni mohli zveriť so svojimi pocitmi, aby mohli pochopiť, čo sa vlastne stalo, a prejsť stratégie, ako sa v budúcnosti vyhnúť, aby sa toto nezopakovalo. Pretože situácie, v ktorých ženy „nemôžu dojčiť“ sú v podstate veľmi predvídateľné, tieto situácie sú často riešiteľné.
Kŕmenie z fľaše a budovanie vzťahu
Nezáleží na tom, či kŕmite materským mliekom, umelou výživou alebo kombináciou oboch. Dojčenie je jedným zo spôsobov, ako sa rodič môže s dieťaťom zblížiť. Odborníci dlhodobo upozorňujú, že skutočné pripútanie medzi rodičom a bábätkom sa nevytvára samotným dojčením, ale skôr tým, ako rodič na bábätko reaguje. Aj keď kŕmite dieťatko fľašou, môžete si s ním vytvoriť pevné puto. Práve cez to, ako pri kŕmení reagujete, ako sa na bábätko pozeráte, ako ho držíte, ako k nemu prehovárate. Blízkosť, telesný kontakt a vnímavé reakcie na potreby bábätka sú základom vytvárania vzťahu. Nie sú to len výsady dojčenia, dajú sa úplne prirodzene rozvíjať aj pri kŕmení z fľaše. To, čo dieťa potrebuje, nie je konkrétny spôsob kŕmenia, ale istota, že jeho signály budú vypočuté a že na ne niekto odpovie.
Náročné obdobie materstva a dôležitosť podpory
Materstvo je krásne, ale zároveň náročné obdobie plné zmien a výziev. Je dôležité, aby matka mala dostatočnú podporu od partnera, rodiny a priateľov.
Skúsenosti slovenských matiek
Pre Danielu z nášho článku to bolo večné rozhodovanie za dieťa, pre Zuzanu nápor povinností od rána do večera a pre Jarmilu nedostatok spánku či financí. Podľa mňa je na materstve v skratke ťažký nedostatok spánku, chýbanie financií, choroba dieťaťa či nedostatok času na nič iné. Ak je žena na materskej a muž nezarába nadštandardne, jedna výplata jednoducho chýba. Prvých šesť mesiacov sa to ešte dá, ale potom ten rodičovský príspevok nie je žiadna sláva. Som rada, že mne sa podarilo dojčiť deti asi pol roka, kým sme začali s príkrmami. Nedostatok spánku, to je jasné. Nepokojné dieťa, unavená mama. Začarovaný kruh. Ja som však rada využívala denný spánok aj pre seba. Zdriemla som si pri dojčení. Keď je dieťa malé, všetko sa točí okolo neho. Ak cez deň spí, mama upratuje a varí. A keď potrebuje ísť niečo vybaviť v meste, tak iba vtedy, ak dieťa spí v kočíku. Na druhej strane, ja som deti brávala všade so sebou, dieťa sa má totiž prispôsobiť mne, nie naopak. Ale aby som bola spokojná ja aj deti. Nebudem s nimi predsa iba doma. Poznám mamičky, ktoré nevystrčia päty z domu, lebo si netrúfnu. Veď čo ak si s ním nebudú vedieť dať rady. A pritom pre dieťa je zmena prostredia tiež prospešná. Nové podnety, záujem o okolie, nové tváre a podobne. Neviem si predstaviť, že by som bola zahrabaná doma s dieťaťom a nepoznala nič, len hračky, plienky, dojčenie a varenie. Tiež sa mi zdá čudné, ak niekto cez obed povie, že si ešte ani nestihol umyť zuby. To fakt? Veď je to len otázka pár minút. Či to dieťa naozaj nepustí z ruky? Všetko sa dá popri deťoch. Áno, pyžamové dni som si často a rada robila aj ja, ale len vtedy, keď som vedela, že v ten deň nemusím nikam z domu. V kuchyni som mala ďalšiu detskú postieľku, v nej deti boli, kým nevedeli sedieť. Mali tam hračky, videli na mňa a ja som varila. Keď boli väčšie, normálne som ich dala na zem, na deku hračky a boli na zemi. A ja som zase mala čas na varenie. Alebo sme pozerali telku. Ony na deke a ja som vyšívala. Rýchle upratovanie sa tiež dalo zvládať, aj návštevy kamarátky. Ak si mamička nájde s dieťaťom spoločný rytmus, veľmi rýchlo sa dokážu zladiť. A platí aj zlaté pravidlo, že spokojná mama rovná sa spokojné dieťa.
Rozbíjajme nereálny obraz o materstve
Úprimne hovorme o tom, že byť matkou je náročná úloha. Niekto ju zvláda s ľahkosťou, inokedy je třeba väčšej snahy a sústredenia. Nejde o to byť perfektná, ale dopriať dieťaťu istotu materskej blízkosti a lásky. Negatívne pocity je treba zavčas ventilovať, s čím úzko súvisí kritické skúmanie nereálnych nárokov, ktoré na ženy a matky súčasná spoločnosť kladie. Rozbíjajme nereálny obraz, ktorý ženám predkladá požiadavku tradičného všetkoobetujúceho materstva a zároveň nutnosť vyhovieť požiadavkám „mužsky“ nastavených podmienok pracovného trhu, navyše pod kultúrnym nátlakom na perfektný vzhľad. Aby sme ale neprepadali nefunkčnému pesimizmu. Materstvo, respektíve rodičovstvo zostáva najúčinnejšou školou života a nie nadarmo niektorí bezdetní čelia kritike, že vlastne nikdy nedospeli. Stať sa mamou je zázrak. Ale aj premena. A hoci ste to očakávali, málokto vás pripraví na to, čo všetko to spôsobí vo vašom vnútri. Hormóny, spánok, plač, dojčenie, pochybnosti, láska… Ale kde ste v tom celom vy?
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Popôrodné zmeny psychiky
Podľa štúdií až 80 % mamičiek po pôrode trpí nejakou zmenou psychiky. Ako najčastejšie je popisované takzvané popôrodné „baby blues“ - prechodná emočná nestabilita (plačlivosť, pocity úzkosti), podráždenosť, kolísanie nálad, problémy so spánkom či znížená chuť do jedla. Okrem pôrodu a popôrodných telesných zmien sú emočné výkyvy spojené aj s adaptovaním sa na novú životnú rolu - rolu matky.
Dosť dobrá mama
Britský pediater a psychoanalytik Donald Winnicott priniesol koncept „dosť dobrá mama“ (good enough mother). Hovorí, že mamy nemusia byť dokonalé - stačí, aby boli dosť dobré, aby dieťaťu poskytovali potrebné podnety k jeho vývoju, ale zároveň priestor, aby sa s niektorými situáciami vysporiadalo samé. Dosť dobrá mama dokáže primerane reagovať na potreby svojho dieťaťa, nie je príliš ochraňujúca, ani chladná a umožňuje dieťaťu rozvíjať sa v bezpečnom prostredí.
Ako sa máš, mama?
Keď sa staneme mamou, sme celou svojou bytosťou orientované na dieťa a naše potreby idú do úzadia. Niektoré ženy môžu mať pocit, že strácajú svoju pôvodnú identitu a život už nebude rovnaký ako predtým. Nové povinnosti spojené so starostlivosťou o dieťa môžu obmedziť čas na seba, čo môže byť v prvých mesiacoch veľmi náročné, a môže viesť k vyčerpaniu a strate kontaktu so svojimi potrebami. Nájdite si chvíľu pre seba a opýtajte sa: Ako sa máš, mama? Nie si smädná alebo hladná? Nemáš chuť na kávu s kamoškou v meste? Dovoľte si byť viac ako „len“ mama. Byť mamou je iba časť vašej identity. Je v poriadku a zdravé mať čas pre seba, svoje záujmy a sny. Postupné hľadanie rovnováhy medzi rolou matky a osobným životom je proces, dajte tomu čas.
Pomoc a podpora
Základná vec, ktorú potrebuje každá jedna žena, ktorá sa stala matkou je POMOC. To, že sa stanete mamou a vezmete na seba zodpovednosť za malého človiečika, neznamená, že sa z vás musí stať „superčlovek“. Oslovte s prosbou o pomoc partnera a rodinu. Pokiaľ máte možnosť a dieťatko spí, zahoďte vysávač a spite spolu s ním. Spánkový deficit je oveľa horší než omrvinky na zemi či nevyžehlená bielizeň. Každý deň si nájdite aspoň malú chvíľku pre seba, keď nemyslíte na dieťa, ale na to, ako si oddýchnete. Zo začiatku to môže byť len teplá sprcha, chvíľa s knihou, či počúvanie obľúbenej hudby. Tieto chvíle môžu výrazne pomôcť mentálne dobiť baterky. Dôležitá je aj emocionálna podpora - buďte v kontakte s niekým, pred kým môžete otvorene povedať, že ste unavená, nahnevaná.
Správanie dieťaťa pri mame a stanovenie hraníc
Mnohé skúsenosti i štúdie hovoria o tom, že dieťa sa pri mame cíti natoľko dobre - bezpečne, uvoľnene a samo sebou, že zo seba dostáva všetko, čo potrebuje - vrátane emócií, ktoré ním práve lomcujú.
Dieťa a matka ako jeden
Teda aspoň spočiatku, kým je bábätko úplne maličké a pre svoje potreby potrebuje výlučne prítomnosť mamy. Okolo dvoch rokov, kedy začína separačné obdobie dieťaťa od matky je dôležité, aby dieťa dostávalo hranice aj od mamy. Jasné a pevné, ale láskavé. Je to obdobie vzdoru, kedy si začína vytvárať základy vlastnej identity a preto ho musíme naučiť, čo môže a čo nie.
Všetko je to o hraniciach
Dieťa dokáže veľmi pružne prepínať správanie podľa toho, ako vidí, kde má aké hranice nastavené. A to už je jedno, či ide o matku alebo o otca. Paradoxne - práve mamičkám môže to stanovenie hraníc ujsť práve preto, že starostlivosť o dieťa je veľmi náročná, trávia s ním veľmi veľa času a niekedy už človek nevládze akoby podchytiť všetko.
Ako si teda určiť hranice?
Ľudia si pod hranicami predstavujú to, že dieťa dostane po zadku, alebo mu dajú nejaký trest. Hranica je však pojem, ktorý hovorí o zadávaní pravidla, ktoré sa dodržiava bez výnimky, za každých podmienok. Čiže - ak napríklad zakážeme dieťaťu jesť pred televízorom, tak na tomto pravidle trváme. Deti vedia veľmi dobre vycítiť, kde môžu zatlačiť a kedy hranicu posúvať. A vedia to odhadnúť práve na základe našich “poľavení”. Zároveň prízvukuje, že v prípade zadávania hraníc treba postupovať opatrne a pomaly. Najskôr zaviesť jedno pravidlo, v ktorom bude rodič dôsledný, a keď ho dieťa zvládne a dodržiava, potom pridať ďalšie. Pravidlá zadávame láskavo a s citom, s vysvetlením a daním najavo, že dieťa máme radi, aby nemalo pocit, že to je za trest, ale aby pochopilo, že pravidlá sú všade navôkol nás a len to, že sa ich naučíme dodržiavať, nám uľahčí život.
Dôležitosť prvého kontaktu po pôrode
Keď sa malý človiečik po deviatich mesiacoch v mamičkinom brušku ocitne mimo svojho známeho a útulného „domčeka“, nečaká ho v našich pôrodniciach spravidla veľmi prívetivé privítanie. Na ten sa, žiaľ, ešte stále dosť zabúda.
Život v brušku
Mnohé mamičky si neuvedomujú, čím si dieťatko prejde pri pôrode. Ono totiž rovnako ako žena cíti bolesť (a jemu sa nedajú podať lieky na zmiernenie bolesti). Všetko je v brušku dovtedy v najväčšom poriadku - maternica je pre bábätko bezpečnou, mäkkou, teplou, tmavo-červenou "postieľkou", kde počúva 9 mesiacov tlkot matkinho srdca, tiež počuje a vníma veľmi príjemne jej hlas (aj podľa neho vie, či je matka rozrušená alebo v pohode, veď ucho je vyvinuté už od 16. týždňa tehotenstva) a dieťatko tu má jednoducho svoj malý svet. Potom príde deň D a zrazu musí opustiť toto dobre známe prostredie…
Ako zmierniť stres dieťaťa po pôrode?
Toto všetko je možné prvým kontaktom s matkou koža na kožu (anglicky skin to skin) zmierniť. Odporúčania personálu typu, že matka si má po pôrode oddýchnuť, nie je namieste, ak pôrod nebol obzvlášť náročný. Najbližšiu hodinu budú matka i dieťa aj tak bdelí, tešiaci a spoznávajúci sa. Novorodenec bude v matkinom náručí pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia bude prebiehať s menšou mierou stresu (čo pozitívne ovplyvňuje aj všetky telesné funkcie bábätka). V tretej dobe pôrodnej dochádza k nárazovému vylúčeniu veľkého množstva prolaktínu. Tento hormón okrem toho, že je zodpovedný za naštartovanie dojčenia, spôsobuje u matky „ostražitú bdelosť“ - to znamená, že žena bude nepokojná, ak nebude dieťa mať pri sebe, tiež hormón endorfín (hormón šťastia) je veľkou emocionálnou vzpruhou.
Úspešné dojčenie
Súčasťou prvého kontaktu matky s bábätkom je aj prvé prisatie bábätka. Ak sa ponechá dostatočne dlhý čas bábätko (prikryté) na matkinom brušku,samé začne ovoniavaním hľadať matkin prsník a za miernej pomoci, pridržaním a prípadným priblížením prsníka sa dieťaťu samému podarí prvé samoprisatie (nie zdvíhaním a násilným vtláčaním prsníka do pridržiavanej ubolenej hlavičky dieťaťa!). Ak nie je umožnené samoprisatie, je veľmi dôležité, aby došlo k prvému prisatiu najlepšie do 30 minút od pôrodu. To má pozitívny vplyv nielen na dojčenie, ale napríklad aj na sťahovanie maternice po pôrode…
Prvý pohľad z očí do očí
Hlas matky pobáda bábätko položené na jej bruchu k otvoreniu očiek. Prvý pohľad z očí do očí je ako pomyselný odtlačok, ktorý sa navždy uchová v mysli matky (vedecké výskumy potvrdzujú, že práve toto je okamih, kedy matka viac priľne k dieťaťu a minimalizuje sa tým "krkavčie materstvo"). Sú to vaše okamihy …čo dodať na záver? Azda len, že význam prvého kontaktu mamičky s bábätkom je taký dôležitý pre nich oboch, že by si rodičky mali vydobyť , aby tie cenné chvíľky po pôrode patrili naozaj len a len im a ich práve narodenému bábätku.
Dôležitosť matky v prvých rokoch života dieťaťa
Počas prvých rokov života dochádza u dieťaťa k najdramatickejším zmenám a matka je pri tomto procese veľmi dôležitá.
Vytvorenie základnej dôvery
Na základe vývinovej teórie Erika Eriksona je prvý rok života o tom, aby si dieťa vytvorilo základnú dôveru v okolitý svet ako protiváhu k obrovskej neistote. Pokiaľ si dieťa túto dôveru nevytvorí, v dospelosti bojuje s problémom pri nadväzovaní dôverných vzťahov s blízkymi, s okolím, problémami v práci a partnerstve. Dieťa potrebuje spoznať čistú lásku.
Zrkadlenie
Dieťa sa pozerá maminke do očí a nastáva zrkadlenie - matka sa na svoje dieťa pozerá s nadšením a vysiela mu myšlienku: mám ťa rada, si môj najväčší poklad na svete a nič nie je dôležitejšie ako ty. Dieťa to vidí a získava pocit, že je milované.
Ak sa vzťah nevyvinie, človek má problémy celý život
Ak sa proces nepodarí, dá sa povedať, že týchto ľudí potom stretávame na terapii. Majú krehké sebavedomie, krehkú narcistickú rovnováhu. Často s tým bojuje práve tak, že túto svoju nedôveru prebíja. Snaží sa byť úplne super dokonalý, super výkonný, super krásny, super krásne oblečený. Stále potrebuje to zrkadlenie - obdivné pohľady každého okolo. Ak ich nemá, tak sa trápi a nie je mu dobre. Na to, aby obdiv svojho okolia získal, dokáže vyvinúť neuveriteľné úsilie.
Keď matka nemá nadšenie
V tom prípade to nadšenie, ktoré dieťa potrebuje, matka v očiach nemá. Má tam smútok a nie je dostatočne psychologicky pre dieťa prítomná. Alebo mame sa nemusí dariť vytvorenie podporného a bezpečného prostredia, akejsi trvalej náruče, kde má dieťa pocit bezpečia, bezpodmienečnú lásku a verí tomu, že má na svoje okolie vplyv.
Objektová stálosť
V Čechách sa veľa hovorilo o legislatíve, kedy by sa do jaslí prijímali už dvojročné deti, avšak v tomto veku dieťa nemá ešte vytvorenú objektovú stálosť. To znamená, že ak dieťaťu matka zmizne z dohľadu, nie je si isté, že sa zase vráti.
Žiadna opatrovateľka nedokáže nahradiť matku
Pestúnka nedokáže dieťa nadojčiť, a teda v tomto vzťahu nemôže vzniknúť základná intímna väzba. Ak mama chodí do práce, je podstatné, ako si dokáže vyčleniť na dieťa čas po práci. Často si však musí doslova vybojovať čas s dieťaťom so svojimi rodinnými príslušníkmi.