Dnešní rodičia čelia omnoho väčším výzvam než tí spred niekoľkých rokov. Zodpovednosť naučiť svoje deti pravdu o význame ľudskej sexuality zostáva stále na nich. Je dôležité, aby deti dostávali primerané informácie o sexe od svojich rodičov, aby sa vyhli bláznivým teóriám, ktoré im môžu nahovoriť blázniví dospelí.
Výzvy sexuálnej výchovy v modernej dobe
Keď som sa stala čerstvou mamičkou, „LGBT“ nebolo na dennom programe a ani ho nikto neoslavoval a už vôbec nemalo voľné pole v detských televíznych reláciách, filmoch alebo v knižniciach. Vtedy nijaký priemerný človek (v origináli Američan; pozn. red.) si nevedel predstaviť, akým výzvam budú čeliť rodičia v oblasti sexuálnej výchovy o pár rokov.
Asi pred desiatimi rokmi sa mi priateľka - katolíčka, ktorá má veľa detí, priznala, že nikdy nehovorila so svojimi dospievajúcimi ani pubertálnymi deťmi o sexe. Keď som v nasledujúcich týždňoch počula to isté od iných solídnych katolíckych mám, videla som, že ide o rozšírený problém. Krátko nato som natrafila na výtlačok pod názvom Ľudská sexualita: Pravda a poslanie. Smernice pre výchovu v rodine, ktorý vydala Pápežská rada pre rodinu. Začítala som sa a vzala si žltý zvýrazňovač, aby som si poznačila slová „nutnosť“ a „povinnosť“. Celý dokument je neoceniteľný pre katolíckych rodičov… a hanebne zanedbávaný. V rokoch, ktoré odvtedy prešli, som sa stretla s mnohými matkami, ktoré boli nadšené, že tento dokument existuje, a dychtili po tom, aby sa oň podelili tak ako ja.
Obdobie latencie a sexuálna výchova
Rodičia malých detí musia predovšetkým brať ohľad na obdobie latencie, alebo, ako ho nazýval svätý Ján Pavol II., „roky nevinnosti“. Od veku asi piatich rokov do puberty by deti nemali mať prístup k priveľa informáciám o sexe. Malé deti sú si zaiste vedomé viditeľných rozdielov medzi pohlaviami, ale prirodzene sa zamestnávajú nevinnou hrou, nadobúdajú sociálne schopnosti a robia pokroky v učení.
Ale čo ak latentnú periódu naruší privčasná explicitná sexuálna informácia? V takom prípade podľa dokumentu „rodičia musia začať s presne vyhraneným poskytovaním informácií o sexe, obyčajne preto, aby napravili nemravnú informáciu” (84). Pri nástupe puberty je potrebná otvorenejšia sexuálna výchova, najlepšie radostná, faktická a vždy podávaná v kontexte našej nádhernej katolíckej viery.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Otvorená komunikácia a dôvera
Nevycúvajte z toho! Hoci naše deti majú stále slobodnú vôľu a môžu v akomkoľvek čase odmietnuť morálny zákon, prirodzenosť a dizajn našich tiel, neuveriteľne jasné a negatívne následky ich zneužitia sú zjavné všade vôkol nich. Najdôležitejšie je, aby vaše dospievajúce dieťa vedelo, že sa vás môže spýtať na čokoľvek. Nič - a myslím tým naozaj nič - nie je z diskusie vylúčené. Deti sú nevinné tvory. Keď však postupne vyrastajú a začnú sa zaujímať o svet vôkol seba vrátane sexu, dokážu si vytvoriť tie najbláznivejšie teórie.
Detská zvedavosť a sexuálne otázky
Deti sú prirodzene zvedavé a ich otázky o sexe môžu byť pre rodičov zábavné, vtipné, ale aj trápne. Preskúmali sme diskusné fóra AskReddit a Quora. Hľadali sme skúseností učiteľov a učiteliek, ale aj rodičov či dospelých, aké najvtipnejšie otázky pokladali, keď boli ešte deti, alebo im ich deti, žiaci a žiačky pokladali. Veľa krát pomohla krabička, kam anonymne mohli deti vhadzovať svoje otázky načarbané na kúsky papiera. Vybrali sme tie najvtipnejšie a najzaujímavejšie z nich.
Tu sú niektoré z otázok, ktoré si deti kladú:
- Ak majú rodičia sex dlhšie, narodí sa bábätko väčšie?
- Je veľkosť penisu dedičná?
- Ak dievča nechce mať bábätko, prečo ho nevyciká?
- Keď si na prsia budem natierať arašidové maslo, vyrastú väčšie?
- Dokážu dievčatá masturbovať? Ako?
- Aký je rozdiel medzi sexom po telefóne a orálnym sexom?
- Môžu sa bábätká narodiť análne?
- Má penis zrazu kosti, keď sa postaví?
- Keď spermie aj moč vychádzajú z jedného penisu, máme tam dve dierky? / A odkiaľ cikajú dievčatá? Necikajú z vagíny?
- Kedy dostanem menštruáciu? (spýtal sa chlapček)
- Je pravda, že keď to nepoužívate, odpadne to?
- Môžete piť mlieko, kým máte menštruáciu?
- Ak žena otehotnie so ženou, môže sa jej narodiť len dievčatko?
- Keď zomrú spermie, zomrieme tiež?
- Dokážem si vycvičiť penis tak, aby bol silnejší?
- Ako bábätká kakajú a cikajú, keď sú ešte v brušku?
- Keď majú dievčatá menštruáciu, čo majú chlapci? Bol som si istý ako dieťa, že musia mať niečo, že to je fifty fifty.
- Stáva sa, že by vám došli spermie?
- Vidia spermie?
- Dokáže pokožka absorbovať spermie? Môže takto žena otehotnieť?
- Dá sa zastaviť menštruácia? (Keď som bola malá, ešte som ju nemala a už som z nej bola zdesená. Preto som sa spýtala učiteľky. Nevedela som sa dočkať menopauzy.)
- Je pravda, že keď zjete vajíčka počas menštruácie, budete smrdieť?
- Čo ak nechcem deti? Stále musím mať menštruáciu?
- Keď majú spermie chvostíky, prečo ich nemáme aj my?
- Môže žena prdieť, keď je tehotná?
- Môže ísť žena na „veľkú“ a porodiť?
- Ak si dvaja ľudia pri bozku zamenia sliny a jeden z nich niekoho zabije, ako zistia správne DNA?
- Cikajú dievčatá z klitorisu?
- Načo sme tam dole chlpatí?
- Môžeme si pestovať spermie v akváriu? Vyrastú väčšie, keď sa o ne budeme starať?
- Má vagína zuby?
- Môže otehotnieť chlapec?
- Môže sa penis zaseknúť vo vagíne?
Jeden študent sa spýtal učiteľa na sexuálnej výchove, že semeno je zásadité a vagína má kyslé prostredie. Jedno dieťa v triede sa spýtalo, či spoločná reakcia substancií nespôsobí, že sa vytvorí soľ a voda?
Dôležitosť sexuálnej výchovy
Ak deťom chýbajú informácie ohľadne nejakej témy, deti reagujú prehnanou zvedavosťou. Je dôležité, aby sme s deťmi o tejto téme rozprávali, rozprávali a ešte raz rozprávali. Tému otvárať opakovane. Vytvárať doma atmosféru dôvery a bezpečia. A byť naklonený všemožným otázkam - bez toho, aby sme ich zosmiešňovali.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Na slovenských školách stále nie je dostatočne rozpracovaná sexuálna výchova. Vo verejnosti vyvolávajú otázky ohľadne sexuálneho vzdelávania detí na školách búrlivé diskusie a hlavne odpor. Tak sa tematika sexuality, vzťahov a intimity tabuizuje. Deti miesto toho, aby otázky pokladali rodičom, učiteľom a učiteľkám, vytvárajú si vlastné teórie, pýtajú sa kamarátov a kamarátok alebo hľadajú na internete (slovo sex patrí medzi TOP 10 najvyhľadávanejších slov na internete) na stránkach, s ktorými by ste nesúhlasili. Mnoho vecí si sami dedukujú pozeraním porna, ktoré je diskriminujúce a škodlivé, hlavne neodráža realitu.
Školské osnovy sa stále venujú vzťahom a sexualite okrajovo. Ak sa jej niektoré predmety venujú (biológia, náboženstvo, občianska náuka), tak je slabo rozpracovaná a nedostatočná.
Keď dieťa uvidí rodičov pri sexe
Čo však robiť, ak dieťa nečakane uvidí rodičov pri intímnej chvíli? Je to nepríjemná situácia pre obe strany a reakcie môžu byť rôzne.
Reakcia rodičov
Prvá reakcia rodičov by mala byť zakryť sa a poslať dieťa preč. Potom by sa mali porozprávať a zistiť, ako sa dieťa cíti. Je dôležité zohľadniť vek dieťaťa a jeho vedomosti o sexe.
Vysvetlenie pre dieťa
Menším deťom treba vysvetliť, že to, čo videli, je prejav lásky medzi dospelými a že je to súkromná záležitosť. Starším deťom, tínedžerom či dospelým deťom je namieste sa aspoň opýtať, či chcú o situácii hovoriť. Je potrebné opäť situáciu ošetriť a vysvetliť, že je potrebné klopať a dodať, že je to pre nás normálne, je to súčasť nášho partnerstva, pretože sa máme radi. A navyše je to súčasť procesu, ako prišli na svet. Deti majú niekedy pocit, že rodičia mali sex iba dvakrát, lebo majú dve deti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čo nerobiť
Netreba sa pýtať dieťaťa, čo videlo. Treba sa ho spýtať: ,Čo potrebuješ vedieť? Pretože možno to vnímaš inak, no je to niečo, čo je nám príjemné, robia to všetci dospelí a je to naša súkromná záležitosť, pretože sa máme radi.
Dôležitosť prevencie
Aby sa predišlo takýmto situáciám, je dôležité rešpektovať súkromie detí a mať na pamäti, že aj rodičia potrebujú mať občas chvíľku pre seba. Je dôležité, aby dieťa malo svoju posteľ už od jedného, maximálne dvoch rokov. Možno si nepamätajú dlhodobo, ale krátkodobo, a najmä pocitovo, áno. Treba si aj dávať pozor na to, aby vás vaše dieťa neprichytilo alebo priamo nebolo pri vašom intímnom živote, pretože toto je obrovská trauma, ktorú bude mať. Je svedkom niečoho, na čo nie je ešte zrelé a pripravené. Akokoľvek je dieťa citlivé, viac či menej, vníma.
Vplyv pandémie na psychické zdravie detí
Ťažká doba pandémie prináša aj pozitívne stránky. Zásluhou nej - s prekvapením - rodičia lepšie spoznávajú dieťa, ale aj dieťa spoznáva lepšie svojich rodičov, hovorí uznávaný odborník.
Narušený bol náš bežný život, deti boli vytrhnuté z rutiny, ktorú k svojmu správnemu vývoju tak veľmi potrebujú. A aj rodičia boli odtrhnutí takmer od všetkého, čo im do tej doby bolo blízke v živote i výchove. „Deťom najviac chýbajú otvorené kontakty s rovesníkmi, rodičmi, starými rodičmi, ale aj štruktúrované činnosti počas dňa, ako je škola, chýba im aj šport, kultúra… Preto všetko sú deti teraz určite emočne dráždivejšie,“ hovorí detský psychiater, doc. MUDr. Igor Škodáček, CSc., ktorý aktuálne pripravil aj správu po roku v pandémii o slovenských deťoch, v nej približuje najdôležitejšie dopady na ich psychické zdravie, hovorí napríklad aj o syndróme zakuklenia (syndrome de la cabine).
Veľkým problémom vo vývoji detí v súčasnej situácii je podľa neho aj nadmerné užívanie mobilov a počítačov. Ide o nepriaznivý vplyv pre celú psychiku vyvíjajúceho sa mozgu, hlavne v pozornosti, emotivite a tým aj v následnom konaní.
Na druhej strane môže byť pandémia aj dobrou skúsenosťou do života: „Pri vhodne vedenej psychoterapii sa to všetko dá usmerniť k zamysleniu nad životom… môže to byť aj dobrý tréning pre vytrvalú zodpovednosť, ktorý sa môže uplatniť pri učení a regulácii elektronických kontaktov,“
Problémy detí počas pandémie
V priebehu tohto roka, teda v priebehu COVID pandémie pozorujeme vo zvýšenej miere hospitalizácie:
- porúch príjmu potravy,
- posttraumatické stresové poruchy,
- pokusy o samovraždu,
- zvyšujú sa počty sebapoškodzovania (napríklad porezanie, poranenie kože), ako aj úzkostných reakcií,
- porúch pozornosti a hyperaktivity ADHD, porúch autistického spektra či porúch správania spojených s experimentovaním až zneužívaním psychoaktívnych látok ako sú rôzne tablety, fajčenie marihuany a tabakových cigariet či pitie alkoholu,
- tiež porúch spánku, desivé sny a im podobné rozrušenie psychiky.
Veľmi vážnym v tomto roku je problém predĺženia a tým nadmerného užívania tabletov, mobilov, počítačov, ktoré predstavujú akýsi únik vyplnenie času nudy počas dňa. Ide o nepriaznivý vplyv pre celú psychiku vyvíjajúceho sa mozgu, hlavne v pozornosti, emotivite a tým aj v následnom konaní.
Jedná sa o reakcie detí a mladistvých na obmedzenie pravidiel žitia, ktoré si vyžadovala a ešte stále vyžaduje epidemiologická situácia. Niektoré deti sú ešte viac ohrozenejšie, a to až syndrómom bitého, týraného, zneužívaného dieťaťa. Ide o deti žijúce v nestabilnom rodinnom prostredí, deti rodičov, ktorí sú závislí na návykových látkach alebo výherných automatoch, deti v rodinách s nízkou sociálno-ekonomickou úrovňou, deti v rodinách spoločensky uzavretých voči majoritnej spoločnosti (ide najmä o rodiny, v ktorých ich uzavretosť spôsobuje, že týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí je ťažké odhaliť), detí rodičov s rôznymi psychickými poruchami, alebo deti kriminálnikov, páchateľov trestných činov, či deti psychopatických osobností s asociálnym charakterom (napríklad prostitúcia), deti, ktorých rodičia sú preťažení a stresovaní, deti rodičov bez dostatočnej empatie, rodičov, ktorí sú osobnostne nezrelí.
Týrania sa pritom častejšie dopúšťajú rodičia na deťoch, ktoré sú nepokojné a nezvládateľné.
Počas pandémie prichádza k dlhodobej nedostatočnej stimulácii, prichádza k zanedbávaniu základných citových potrieb, ako je nedostatok lásky i duševných potrieb, z toho prichádza až psychická deprivácia. Tá sa zaraďuje v širšom rámci do už spomínaného syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (CAN syndrómu).
Psychickú depriváciu, čiže ochudobnenie, môžeme u dieťaťa definovať ako výsledok životnej situácie, kedy mu nie sú uspokojované jeho základy potreby v dostatočnej miere po určitú, či až dlhú dobu. A to nie je maličkosť, pretože to ohrozuje jeho duševné zdravie a celý ďalší duševný vývoj. Dôsledkom týrania je postupná fixácia nedostatku sebadôvery a sebavedomia.
Tieto deti majú horší školský prospech, nevedia interpretovať prejavy ľudí, považujú sa za zlé a domnievajú sa,že je potrebné, aby boli bité. Neskôr zvyknú utekať z domu, sú precitlivené a vzťahovačné, a preto sa neštandardne správajú - poškodzujú sa, majú samovražedné sklony, konanie. A neskôr v dospelosti samy vychovávajú svoje deti tiež tvrdým spôsobom.
Chyby rodičov a učiteľov počas pandémie
Najväčšou chybou rodičov aj učiteľov je zhoršovanie a až bagatelizovanie interakcií detí a nedospelých s nimi. Je zjavné, že v tomto období pandémie, pri takto dlhodobom vypätí, spojenom často s úzkosťou, strachom, obavami, smútkom, niekedy i jedovitosťou / hnevom z každodenných zmien podmienok i pravidiel žitia, sa negatívne ovplyvňujú práve kontakty dospelých s deťmi.
Správanie dospelých vtedy býva odmietavé, ignorujúce, nervózne, zhadzujúce, uplakané či ľahostajné z únavy, alebo agresívne a u subnormných (podpriemerných) dospelých až paranoidné. Záleží samozrejme od typu osobnosti dospelého, jeho skúseností, emócií i aktuálneho stavu (napríklad, či sa dostane na očkovanie, lebo chce paradoxne aj ochrániť dieťa).
Rady pre rodičov a učiteľov
Počas takýchto stavov napätia sa treba vedieť ovládať. To, čo je a bude dôležité, treba deťom (ale i jednoduchým, intelektovo-slabším dospelým) vysvetliť jednoduchou formou, primeranou i jeho veku. Ide o to, aby sa aspoň zredukovali výkyvy nálady. Pri online dištančnej výučbe je to náročnejšie pre učiteľa, ale je dôležité, aby udržal pozornosť detí inovatívnymi metódami výkladu a dokonca aj u starších žiakov použiť hravú formu výučby.
Treba sa teda s deťmi veľa rozprávať, primerane ako ho rodič pozná a vie, aké dieťa je, tak aj adekvátne k nemu pristupovať. Treba byť aj trpezlivým v kontakte s dieťaťom. V rodine netreba vyvolávať zbytočnú paniku, napríklad pri uvádzaní počtu chorých v správach. Treba aj úprimne a otvorene pred dieťaťom priznať, že nevieme úplne všetko, dieťa to aj tak vypozoruje, ale má mať istotu, že nech už sa udeje čokoľvek, môže sa na rodiča plne spoľahnúť.
Rodič nemá vôbec bagatelizovať problémy dieťaťa. To je veľká chyba.
Dôležité je tiež vytvoriť si určité pravidlá (napríklad aj pri sledovaní elektronických médií) a vytvoriť si doma štruktúru týždňa (napríklad aj nakreslením rozvrhu aktivít na výkres), to dieťaťu navodí pocit bezpečia.
Dieťa má tiež vedieť, kedy prebieha domáce vyučovanie, kedy bude obed a kedy večera, kedy pôjde s kamarátmi a podobne. Pre dieťa je bežné hranie sa s priateľmi. Stredoškoláci, ako aj vysokoškoláci si už potrebujú vyplniť zmysel života, ktorý môžu ľahko strácať v období pandémie. Túžia aj po dôvernom citovom vzťahu s druhým človekom.
Aj vo vynútenej samote pandémie sa ale zároveň otvára možnosť k realizácii aktivít, na ktoré sme možno predtým nemali čas, o to viac s deťmi. Treba sa s nimi denne hýbať, napríklad pri hre Twister, alebo tancovať. Treba s nimi aj prostredníctvom internetu navštevovať divadlá, koncerty, čítania rozprávok aj v keď v e-kníhkupectvách. Nezabudnúť ani na vlastné rodinné spoločenské hry, napríklad aj obyčajné staré známe Človeče nehnevaj sa, šachy, domino a podobne, toto pomáha aj dospelým v rodine.
A v neposlednom rade - dieťa potrebuje vedieť, cítiť a veriť, že jeho rodič je tu pre neho aj vtedy, keď neposlúcha.
Varovné príznaky u detí
Dieťa sa odťahuje, menej komunikuje, je zádumčivé, alebo naopak - aj na bežné podnety, požiadavky či aj láskavé príhovory reaguje zlostne, výbušne či dokonca uteká, čo najďalej od rodiča do inej časti domu, bytu. Deti a adolescenti sa často zaobalia nedotklivosťou ostentatívneho nezáujmu a sú enormne sústredení na mobil alebo počítač či tablet. Tam si púšťajú náhodné programy, alebo hneď kontaktujú priateľov.
Čo vtedy? Po rôzne dlhej chvíli “vychladnutia“ dieťaťa sa ním treba opatrne - na začiatku niekedy aj s jemnými pripomienkami týkajúcich sa bežných okolností - porozprávať v tom duchu, že mu rozumieme, a že podobne aj my túto situáciu prežívame, ale chceme si to s ním vyrozprávať. Ak je to úplne bez odozvy, tak povedať, že nabudúce si teda niečo povieme viac.
Hlavne, nech vtedy to dieťa vie, že môže svojmu rodičovi dôverovať, lebo ho má rád. Treba to dieťaťu hovoriť nahlas, ale bez hnevu a aj zopakovať. A neprehliadať, či sa stav lepší alebo nie. Pri dlhodobom opozičnom postoji dieťaťa je už potom najlepšie zájsť k psychológovi (aktuálne zrejme s realizovaným antigénovým testom ako u dieťaťa, tak i rodiča).
tags: #dieta #prichytalo #rodicov #pri #sexd