Zajakavosť, odborne nazývaná balbutizmus, je porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľnými opakovaniami hlások, slabík alebo slov, predlžovaním hlások alebo neistými pauzami v reči. Táto porucha môže mať významný vplyv na komunikáciu a sociálny život postihnutého jedinca. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na zajakavosť, jej príčiny, prejavy, diagnostiku a možnosti liečby.
Čo je zajakavosť?
Zajakavosť nie je choroba, ale porucha plynulosti reči, ktorá sa netýka mentálnych schopností. Postihnutý v reči nedobrovoľne používa pauzy, opakuje časti slova či celé slová, predlžuje hlásky. Vyhýba sa problémovým výrazom, a preto sa niekedy spolieha na nezvyčajné či nezmyselne znejúce konštrukcie. Pomáha si rukami - nohami, krivením úst, grimasami.
Formy a intenzita zajakavosti
U predškolákov môže mať zajakavosť rôzne formy a intenzitu. U niekoho to môže byť len mierne zajakávanie, ale u niektorých to môže byť v takej miere, že úplne znemožňujú komunikáciu. Niekedy sa objavuje len v určitých situáciách (napr. pri rozprávaní pred cudzími ľuďmi).
Medzinárodný deň porozumenia zajakavosti
Od roku 1998 si v 22. október pripomíname Medzinárodný deň porozumenia zajakavosti. Jeho cieľom je poukázať na problémy ľudí, ktorí trpia balbutizmom, teda poruchou plynulosti reči. Konajú sa konferencie, workshopy a diskusné fóra s odborníkmi. Symbolom tohto dňa je zelená stužka, ktorou vyjadrujeme podporu a solidaritu všetkým, ktorí sa zajakávajú.
Príčiny zajakavosti
Dodnes sa nevie s istotou povedať, aká je hlavná príčina vzniku koktavosti. Príčinou zajakavosti býva kombinácia predispozícií (napr. genetická predispozícia) a spúšťačov (napr. trauma). Čím je predispozícia silnejšia, tým menšia trauma stačí na vyvolanie zajakavosti. Medzi faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku zajakavosti, patria:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Genetická predispozícia: Ak sa v rodine vyskytli rečové poruchy, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objavia aj u dieťaťa.
- Problémy počas tehotenstva a pôrodu: Ťažký pôrod mohol ovplyvniť vývin mozgu a tým aj reči.
- Psychické faktory: Stres, úzkosť alebo traumatické zážitky môžu prispieť k vzniku alebo zhoršeniu zajakavosti.
- Neurologické príčiny: V dospelom veku môže byť zajakavosť dôsledkom neurologickej udalosti, ako je nádor, mozgové poškodenie, zranenie hlavy alebo užívanie drog.
Prejavy zajakavosti
Zajakavosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Opakovanie hlások, slabík alebo slov: Dieťa opakuje časti slova (napr. „Č-č-červené auto tam stálo.“), slabiky (napr. „Červené auto tam stá-stá-stá-stá-stálo.“) alebo slová (napr. „Červené auto auto tam tam tam stálo.“).
- Predlžovanie hlások: Dieťa naťahuje hlásky v slove (napr. „Čéééérvené ááááuto tam stálo.“).
- Pauzy v reči: Dieťa robí tiché pauzy („Červené -- pauza-- auto tam stálo“) alebo prerušuje slová („Čer -- vené auto tam stá -lo“).
- Nadmerná námaha pri rozprávaní: Dieťa prejavuje známky svalového napätia, grimasy, nápadnú gestikuláciu, sčervenanie alebo potenie.
- Psychická tenzia: Dieťa pociťuje vnútorný nepokoj, frustráciu, vyvedenie z miery a strach z vlastného prehovoru, čo môže viesť k vyhýbavému správaniu.
Malá časť ľadovca
Malá časť ľadovca, ktorú vidíme, sú tie na prvý pohľad zrejmé prejavy koktavosti, ale tá väčšia časť problémov sú tie, ktoré nevidíme, a to sú práve tie rôzne negatívne emócie spojené s touto poruchou, ako sú pocity hanby, frustrácie, strápnenia, strach, hnev.
Diagnostika zajakavosti
Diagnóza zajakavosti sa stanovuje na základe pozorovania rečového prejavu a rozhovoru s dieťaťom a jeho rodičmi. Dôležité je rozlíšiť medzi bežnou vývinovou neplynulosťou reči, ktorá sa vyskytuje u detí medzi 2. a 4. rokom života, a skutočnou zajakavosťou. Ak pozorujete výskyt aspoň 2 z nasledujúcich faktorov, návštevu logopéda neodkladajte:
- sa v rodine vyskytovali ťažkosti v oblasti plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť)
- dieťa opakuje slabiky alebo hlásky v slove; predlžuje hlásky v slovách alebo „sa zasekáva v reči“
- výskyt takýchto typov neplynulostí trvá dlhšie ako 6 mesiacov
- u dieťaťa sa prejavuje nadmerná telesná námaha alebo zmeny v správaní v súvislosti s hovorením
- dieťa sa pri výskyte neplynulostí cíti rozrušené
- neplynulosti sa začali u dieťaťa vyskytovať po 3. roku života
- pociťujete obavy z pretrvávania ťažkostí
Ideálny vek na začatie odbornej starostlivosti u klinického logopéda je 3. rok života dieťaťa.
Liečba zajakavosti
Rečové ťažkosti neradno podceňovať. Dobrou správou je, že mnohé rečové chyby sa dajú s trpezlivosťou a pravidelnými rečovými cvičeniami zlepšiť aj v domácom prostredí. Liečba zajakavosti je komplexná a vyžaduje individuálny prístup. Logopéd pri terapii často spolupracuje so psychológom. „Techník je viacero. Uplatňujeme ich individuálne u konkrétnych pacientov. Samotná liečba trvá rôzne dlho. Niekedy sa zajakavosť podarí odstrániť úplne, inokedy tento cieľ nie je možné dosiahnuť, ale aj zmiernenie príznakov znamená úspech,“ tvrdí PhDr. Medzi najčastejšie používané metódy patria:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Logopedická terapia: Zameriava sa na nácvik plynulej reči, kontrolu dýchania a relaxáciu.
- Psychoterapia: Pomáha zvládať negatívne emócie spojené so zajakavosťou, ako sú strach, úzkosť a hanba.
- Elektronické prístroje: Niektoré prístroje slúžia na nahrávanie reči a jej prehrávanie v spomalenej verzii, čo pomáha zlepšiť plynulosť.
- Podporné skupiny: Stretávanie sa s ľuďmi s podobnými problémami môže byť veľmi užitočné pre zdieľanie skúseností a získanie podpory.
Čo robiť, ak má vaše dieťa problémy
Ak sa vaša ratolesť nebude liečiť, môže mať problémy so začlením do kolektívu. Tie potom trvajú až do dospelosti. Dospelý balbutik sa neraz stretáva s nepochopením, výsmechom či podceňovaním u kolegov i cudzích ľudí. Sú netrpezliví, skáču mu do reči a snažia s za neho dopovedať nedopovedané.
Ako správne komunikovať s dieťaťom, ktoré sa zajakáva?
Správna komunikácia a práca s dieťaťom, ktoré sa zajakáva, prinesie svoje ovocie, len je potrebné vedieť, akým smerom sa uberať. V prvom rade je dôležité povedať, že každé dieťa je individualita. Preto je nutné k nemu tak aj pristupovať. Niektoré veci v komunikácii však zovšeobecniť môžeme, nakoľko vzišli z dlhodobých pozorovaní detí so zajakavosťou.
Čo ÁNO v komunikácii:
- Udržiavanie očného kontaktu - snažíme sa dieťaťu hľadieť do očí a byť účastný v konverzácii.
- Trpezlivosť - ako v každej oblasti výchovy, tak aj v tomto bode je trpezlivosť nutnosťou.
- Porozumieť zajakavosti - snažiť sa chápať, čím dieťa prechádza. Neupozorňovať na jeho nedostatok.
- Správať sa prirodzene - aj keď vás zajakávanie vášho dieťatka určite trápi, snažte sa na to nemyslieť a v komunikácii s ním nedávajte najavo svoj smútok.
- Zapájať dieťa do rozhovoru - prihovárajte sa dieťaťu a snažte sa ho vtiahnuť do deja. V prípade potreby pokojne zmeňte tému.
Čo NIE v komunikácii:
Rozhodne sa neodporúča pri rozprávaní s dieťaťom, alebo všeobecne s človekom, ktorý sa zajakáva, upriamovať na to pozornosť. Vy ako rodič doma sa rozhodne vyvarujte týmto chybám a určite na ne upozornite aj najbližších.
- Vysmívať sa dieťaťu - akékoľvek negatívne hodnotenia komunikácie dieťaťa môžu podkopávať jeho sebavedomie.
- Dokončovať slová za dieťa - týmto konaním ho vlastne upozorňujete, že niečo nie je v poriadku. Platí tu, že trpezlivosť ruže prináša, nechajte preto dieťa v pokoji dohovoriť.
- Napodobňovať zajakávanie - snažte sa neupriamovať pozornosť na zajakávanie.
- Robiť si žarty so zajakavosti - je to nevhodné a nežiaduce.
Prevencia zajakavosti
Hoci nie je možné úplne zabrániť vzniku zajakavosti, existujú spôsoby, ako znížiť riziko jej vzniku alebo zmierniť jej priebeh:
- Vytvárať pokojné a nestresujúce prostredie pre dieťa: Rodina by mala vytvoriť pokojné, láskavé, bezpečné, nestresujúce prostredie, v ktorom dieťa cíti podporu všetkých členov rodiny.
- Podporovať dieťa v komunikácii: Povzbudzovať dieťa pri rozprávaní, aby si nevytvorilo strach z hovorenia.
- Byť vzorom pre dieťa: Hovoriť spisovne a správne artikulovať.
- Venovať dieťaťu plnú pozornosť pri rozprávaní: Počúvať, čo dieťa hovorí, bez hodnotenia a nesústreďovať sa na to, ako to hovorí. Keď nám dieťa chce niečo zdieľať, treba sa na neho koncentrovať, venovať mu plnú pozornosť, vyjadriť to napríklad fyzickým kontaktom, čupnúť si k nemu a dať mu najavo, že ho plne počúvame a plne sa na neho sústredíme.
Narušená komunikačná schopnosť u detí v predškolskom veku
U detí v predškolskom veku sa môžu objaviť rôzne druhy narušenej komunikačnej schopnosti. Porucha reči u predškolákov znamená, že dieťa v tomto veku nerozpráva tak, ako by malo vzhľadom na svoj vek. Môže mať problémy s porozumením, výslovnosťou hlások, tvorením slov a viet alebo má obmedzenú slovnú zásobu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dyslália
Dyslália je rečová vada, ktorá sa týka chybnej výslovnosti. Ide o poruchu artikulácie, pri ktorej dieťa nedokáže správne vyslovovať jednu alebo viacero hlások. Je to jedna z najbežnejších porúch reči u detí v predškolskom veku.
Oneskorený vývin reči
Oneskorený vývin reči znamená, že dieťa začalo rozprávať neskôr ako jeho rovesníci a pomalšie sa učí nové slová a vety.
Ako podporiť rozvoj reči u dieťaťa v domácom prostredí?
Podľa logopedičky pomáha, ak rodič používa menej slov a opakuje ich. Výborné je klásť radšej menej otázok, no dávať pozor na to, aby boli otvorené alebo výberové. Lepšie než spýtať sa „Bolo ti dnes u babky dobre?“ je opýtať sa „Čo ste robili s babkou doobeda?“.
„Komunikačných stratégií je niekoľko. Niektorí rodičia ich používajú intuitívne, iní sa ich musia naučiť. Jednou zo stratégií je byť pri rozprávaní sa s dieťaťom o krôčik vpredu. Napríklad ak dieťa zatiaľ nerozpráva, rodič by s ním mal hovoriť jednoslovne. Ak už dieťa hovorí prvé slová, rodič by mal používať v reči dvojslovné výpovede atď.
Predstavte si situáciu, keď malý škôlkar stále používa najmä jedno- či dvojslovné vety. Zbadá loptu, povie lopta. Zbadá psíka, povie pes spí. Zbadá auto, povie auto. Je smädné, povie mama, piť. A tak to ide deň čo deň. Čo môžete urobiť? Rozšírte jeho vetu a postupne ho vťahujte do širšej konverzácie. Princípom je potvrdiť jeho výpoveď a pridať niečo navyše: Áno, máš loptu. Čo s ňou spravíme? Áno, náš psík spí v peliešku. Asi je unavený? Alebo má len odtiaľ lepší výhľad na nás? Áno, veľké modré auto a ide dosť rýchlo. Alebo si myslel to zelené? Mama ti dá piť. Chceš vodu alebo čaj?
„U starších detí sa osvedčuje, ak spájame veci, ktoré majú rady, s tými, ktoré sú pre ne výzvou. Napríklad ak má dieťa trénovať výslovnosť, čo ho nebaví, ale zároveň miluje dinosaury, tak spojíme tréning výslovnosti s dinosaurami. Druhým spôsobom je učiť sa za odmenu, na ktorej sa vopred dohodneme. Staršie deti môže neustále opakovanie či trénovanie výslovnosti hnevať, preto je potrebná silnejšia motivácia. Aká? Podľa logopedičky Anny Majdanovej záleží na kreativite logopéda či rodiča, ale aj na temperamente dieťaťa.
Hravé cvičenia na podporu reči
Vyskúšajte napr.
- Hladný jazýček: Dieťa vyplazuje jazyk čo najďalej a potom ho zasunie späť.
- Aký je? (Prídavné mená): Keď dieťa pomenuje predmet, pridajte otázku: "Aká je tá loptička?" Navádzajte ho k použitiu prídavných mien (napr. červená, malá, mäkká).
- Slová z tej istej rozprávky: Z vybranej rozprávky (napr. O troch prasiatkach) vyberte slová a hrajte sa s nimi (prasiatko, domček, vlk, slama, tehla…).
- Hádanky: Hádajte si navzájom jednoduché hádanky, ktoré opisujú predmety alebo zvieratá. Napríklad: "Mám kolesá a jazdím po ceste. "Na čo myslím?"
- "Na čo myslím?": Myslíte na nejaký predmet a dieťa háda otázkami. (Je to červené? Je to veľké?).