Rodičia často vyjadrujú želania, aby ich deti poslúchali, no realita býva odlišná. Dieťa nemôže systematicky meniť svoje správanie len na základe priania. Zmena musí vychádzať od rodičov a ich efektívnej komunikácie. Ak máte pocit, že vaše dieťa nepočúva, problém môže byť vo vašom spôsobe komunikácie.
Problém nie je v dieťati, ale v komunikácii
Mnohí rodičia sa domnievajú, že dieťa je neposlušné. Skutočnosť je však taká, že problém je často v komunikácii medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa nepotrebuje riešiť svoju neposlušnosť, ale vy potrebujete zmeniť spôsob, akým s ním komunikujete.
Krátke a zrozumiteľné správy
Čím mladšie dieťa, tým kratšiu dobu sa dokáže sústrediť. Dlhé vysvetľovanie problému nemá u detí zmysel. Hovorí sa, že ak sa nedokážete vyjadriť menej ako desiatimi slovami, radšej nehovorte nič.
Myslenie dieťaťa a jeho vývinová úroveň
Myslenie dieťaťa je ovplyvnené jeho vývinovou úrovňou. Dovtedy je jeho myslenie viazané na to, čo sa deje tu a teraz. Moralizovanie a všeobecné pravidlá dieťa nedokáže spracovať a aplikovať v praxi. Nevyjadrujte sa v náznakoch a neapelujte na abstraktné pojmy.
Pozitívna komunikácia
Pozitívnou komunikáciou dosiahnete viac ako tou negatívnou. Namiesto zákazu („Neseď na tej zemi!“) povedzte, čo chcete, aby dieťa robilo („Sadni si na stoličku.“). Rozdiel je zásadný.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ráznosť a sebaistota
Ak máte požiadavku na dieťa, predneste ju rázne a sebaisto. Hovorte s rozvahou, bez hnevu a negatívnych emócií. Z vášho výrazu musí byť jasné, že viete, čo chcete. Slušne dieťa požiadajte alebo mu povedzte, že budete radi, ak to pre vás urobí.
Jednoznačnosť a pozornosť
Ak na dieťa hovoríte, vyjadrujte sa jednoznačne. Deti vnímajú nielen obsah, ale aj váš postoj, mimiku a gestikuláciu. Ak dieťa venuje hre pozornosť, nadviažte s ním kontakt predtým, ako vyslovíte požiadavku. Povedzte mu: „Pozri sa na mňa.“
Vyjednávanie a opakovanie
Ak dieťa nechce urobiť to, čo od neho žiadate, pokúsi sa vyjednávať. Nereagujte na výhovorky, ale požiadavku opakujte, kým ju dieťa nesplní. Naučíte ho tým, že ak niečo poviete, myslíte to vážne.
Vzor a dohoda
Pre dieťa ste vzorom v správaní a komunikácii. Ak nepočúvate vy jeho, bude robiť to isté vo vzťahu k vám. Namiesto príkazov a zákazov skúste metódu dohody.Namiesto rozkazu: „Teraz pôjdeš spať!“ navrhnite: „Dohodnime sa, že sa ešte chvíľku pohráš a potom už zúbky, dobre?“ Dôležité je, aby dieťa s dohodou súhlasilo. Postupne ho môžete zapájať do navrhovania riešení.
Súrodenecké spory
Pri súrodeneckých sporoch dajte deťom možnosť vyriešiť si to po svojom. Napríklad: „Zdá sa, že sa obaja chcete hrať s rovnakým autom. Ale o hračky sa nebije. Ako to vyriešime?“
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Keď dieťa nepočúva: Hľadanie dôvodov
Ak dieťa neposlúcha, treba sa na situáciu pozrieť z jeho pohľadu. Vy necítite hnev, ak vás nevypočujú? Dieťa to má rovnako.
Poslušnosť vs. Morálka
Keď dieťa počúva, máme dojem, že robíme všetko správne. Ale čo znamená poslušnosť? Spraviť to, čo mu poviete bez odvrávania? Toto nie je výchova sebavedomého človeka, ktorý robí to, čo je správne, ale výchova človeka, ktorý poslúcha autority bez toho, aby spochybňoval. Morálka znamená robiť to, čo je správne bez ohľadu na to, čo vám nariaďujú.
Slepá poslušnosť a jej dôsledky
Slepá poslušnosť neznamená vychované dieťa, ale príliš ustrašené na to, aby sa postavilo za to, čo pokladá za správne. Vynucovaním si poslušnosti pripravíme dieťa o iniciatívu a schopnosť samostatne sa rozhodovať.
Cena za poslušnosť
Dieťa nútime poslúchať, pretože veríme, že je to vhodný spôsob výchovy. Bojíme sa, ako by na nás hľadela spoločnosť, ak by dieťa neposlúchlo. Vzťah nemá byť o tom, že jeden vyhrá a druhý prehrá, má byť o spolupráci. Tlak vždy vytvorí protitlak. Ak sa cítia kontrolované, deti rebelujú alebo strácajú iniciatívu.
Vynútená poslušnosť očami dieťaťa
Hovorí sa mu, čo má robiť, pričom sa ho nikto nespýta, čo chce ono. Deti potrebujú hranice a pravidlá, ale potrebujú aj chápať prečo je nutné ich dodržiavať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Deti sú ľudia
Mnohí dospelí neberú deti ako ľudí, ale ako menejcenné bytosti. Vynucujeme si poslušnosť, pričom nevnímame, čo tým v nich vyvolávame. Ak sa k deťom správame neúctivo a nenačúvame im, budú rebelovať a cítiť zášť.
Spolupráca namiesto poslušnosti
Vynucovanie si poslušnosti vytvára priepasť medzi nami a dieťaťom. Uvedomme si, že dieťa sa učí zvládať veľké pocity a žiť vo veľkom svete. Verí, že ho týmito vecami prevedieme, ale namiesto toho sa jeho prežívanie snažíme utlmiť.
Ochota spolupracovať
Deti ochotnejšie spolupracujú a načúvajú nám, ak sme my ochotní spolupracovať a načúvať im. Ak sú pocity frustrácie zmiernené empatickým prístupom, dieťa sa rýchlejšie upokojí a bude mať snahu s nami spolupracovať.
Čo dieťa skutočne potrebuje
Dieťa sa potrebuje cítiť rovnocenné a vypočuté. Každá kontrola vyvoláva odpor. Vypočujte si dôvody dieťaťa, prečo niečo nechce urobiť. Snažte sa vidieť situáciu z jeho perspektívy, pochopte ako sa cíti, nesúďte, a vyjadrite, že rozumiete, čo prežíva. Zároveň mu vysvetlite, čo to vyvoláva vo vás a čo prežívate vy.
Voľba a rešpekt
Pýtajte sa ho na názor a dajte mu možnosť voľby. Ak sa na vás hnevá, počúvajte a pýtajte sa prečo si to myslí a ako situáciu vidí ono. Pamätajte si, že ako jednáte s ním, bude ono jednať s vami.
Úcta a spolupráca
Deti lepšie spolupracujú s ľuďmi, s ktorými si rozumejú, ktorí im načúvajú a berú ich vážne. Tam začína rešpekt a kde je úcta, tam je aj spolupráca a dohoda. Jednoduchšie vyhovieme človeku, ktorý nás chápe - a rovnako to cítia aj deti.
Telesné tresty
Existujú účinnejšie spôsoby, ako donútiť dieťa poslúchať, než je výprask. Telesné tresty nefungujú a vedú k agresívnemu správaniu dieťaťa. Ak chcete, aby vaše dieťa skutočne počúvalo, musíte ho to naučiť. Jediná vec, ktorú výpraskom dosiahnete je to, že sa vás začne báť.
Mozog nie je plne vyvinutý
Predný lalok, ktorý riadi rozhodovanie, sa vyvíja u človeka najdlhšie. U malého dieťaťa táto časť mozgu ešte nie je plne funkčná.
Príčina nervozity
Ak vás dieťa privádza do zúfalstva, zastavte sa a skúste popremýšľať, či to nie je frustrácia alebo problém, čo vás trápi, ktoré spôsobili vašu aktuálnu podráždenosť.
Jednotná výchova
Pre dieťa je mätúce, ak sa rodičia nezhodujú vo výchove. Vo výchove musí byť jednotnosť manželov alebo partnerov, aby malo dieťa jasné hranice.
Pozitívne vzory
Je na rodičoch, aby rozvíjali svojou empatiou a inteligenciou schopnosti svojich potomkov.
Tipy pre rodičov
- Motivujte namiesto kritiky: "Ty si dobrý jedák!"
- Dajte možnosť voľby: "Chceš to urobiť sám, alebo by si chcel pomôcť?"
- Upokojte sa: "Ideme hneď, alebo pôjdeme o 10 minút?"
- Hovorte o pocitoch: "Tuším si príliš unavený na to, aby si dnes išiel von."
- Nájdite kompromis: "Napíšeme túto hračku do zoznamu narodeninových želaní."
- Hovorte v pozitívnom duchu: "Mohol by si to, prosím, vložiť do umývačky?"
- Pochváľte: "Ďakujem, že počúvaš, dnes si veľmi dobrý!"
- Oceňte snahu: "Dokázal si to úplne sám!"
Čo by ste ako rodičia mali prestať robiť
- Nadmerne deti chrániť.
- Snažiť sa naplniť všetok ich voľný čas.
- Opakovať deťom pokyny.
- Robiť za deti domáce úlohy.
- Upratovať po deťoch.
- Neustále deti kontrolovať.
- Kričať.
- Zbavovať deti zodpovednosti.
- Ignorovať nevhodné správanie.
- Nútiť deti k priateľstvám.
- Porovnávať deti s ostatnými.
- Očakávať od nich príliš veľa.
Slušnosť vs. Poslušnosť
Slušnosť znamená o niečo žiadať s úctou. Slušné dieťa sa vie pozdraviť a odzdraviť. Dávame im vzor, sledujú nás dospelých a vidia, ako sa to robí. Môžeme im aj objasňovať, že ide o prejav slušnosti.
Náročná situácia
V náročných situáciách, kedy celá rodina funguje v jednom priestore, je dôležité si uvedomiť, že to nemajú ľahké ani deti.
Čo robíte zle?
Často krát sa stáva, že pri komunikácii s dieťaťom ste viac sústredení na to, čo chcete povedať, ako na to, či to vaše dieťa správne pochopí. Týmto nevedomky spôsobujete to, že vás dieťa prestane poslúchať.
Čo nerobiť
- Nedávajte na výber, ak v skutočnosti nemáte na výber.
- Nehovorte príliš veľa pokynov naraz.
- Nehovorte nepriamo.
- Nezvyšujte hlas.
- Neustupujte dieťaťu vždy.
- Nepraktizujte to, čo zakazujete.
Cieľom nie je kontrolovať, ale učiť
Cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života.
Neposlušnosť je dobrý znak
Neposlušnosť je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti. To však neznamená, že jeho neposlušnosť treba ignorovať. Dieťa musí poznať nároky a hranice ostatných.
Princípy pre efektívnu výchovu
- Láska a podpora: Dieťa potrebuje podporu a lásku.
- Hranice: Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia.
- Rozhodnosť a pokoj: Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik.
- Príklad: Buďte mu príkladom.
- Rozvrh a voľnosť: Dajte dieťaťu rozvrh úloh, ale nechajte mu určitú voľnosť pri výbere.
- Porozumenie: Naučte sa v rodine porozumeniu, budete lepšie pripravení zdolávať citové problémy.
- Realizmus: Buďte realisti. Najlepšie je dieťa presvedčiť, že ste na jeho strane.