Rozvod je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje všetky zúčastnené strany, najmä deti. Prechod obdobím rozvodu rodičov môže byť pre dieťa traumatizujúci a môže mať dlhodobé psychologické dôsledky. Dôležité je preto pochopiť, ako rozvod ovplyvňuje deti a ako im môžu rodičia a okolie pomôcť zvládnuť túto náročnú životnú zmenu.
Vplyv rodiny na psychický vývoj jedinca
Rodina a rodinné prostredie majú v dnešnej spoločnosti veľký vplyv na celkový psychický vývoj jedinca už od prenatálneho obdobia. Každý člen rodiny plní nejakú funkciu. Na začiatku je to matka, ktorá sa podieľa na vývoji dieťaťa už v tehotenstve. Dieťa s ňou prežíva všetky intenzívne podnety ako je radosť, smiech, plač, ľútosť, stres, depresie a podobne. Úloha otca stúpa až v neskoršom veku, ako autorita a vzor u dieťaťa. Avšak celková atmosféra v rodine je závislá a silne sa formuje od rodiny ako celku, nie len samostatne od jednotlivých členov.
Dieťa v rodine rozpadnutej rozvodom rodičov
Dieťa v rodine rozpadnutej rozvodom rodičov je v situácii trochu odlišnej. K rozvodu obyčajne nedochádza naraz, ale vnútorná jednotka a vzťahy členov sú spravidla narušené už skôr. Často má dieťa k rodičovi, od ktorého sa odlučuje len slabý vzťah, ale niekedy však môže byť tento vzťah veľmi tesný a dieťa potom znáša odlúčenie skoro tak obtiažne ako je tomu pri úmrtí. Vnútorné vzťahy v rodine navonok rozpadnutej môžu byť veľmi blízke. V mnohých rozvedených rodinách vyrastajú deti duševne zdravé a spoločensky dobre adaptované. No v priemere sú deti z rozvedených manželstiev predsa len horšie adaptované. Postrádajú mravnú a citovú istotu, upadajú preto do nedôvery a strachu z okolia, stávajú sa samotárskymi a uchyľujú sa často k snívaniu, takže sú pri vyučovaní „duchom neprítomné“.
Štatistiky a trendy v rodinnom živote
Z vyše 50-tisíc detí, ktoré sa na Slovensku za rok narodia, až štvrtina príde na svet mimo manželstva. Každoročne takých detí pribúda, podľa odborníkov ich bude v najbližších rokoch viac ako 30 percent. Ľudia sa nesobášia - buď vôbec, alebo až po určitom čase. Súvisí to so zmenou v hodnotovej orientácii ľudí. Mladí uprednostňujú možnosti sebarealizácie, ako je vzdelanie, zamestnanie, cestovanie. Taký trend je ešte výraznejší v severských krajinách a v Nemecku, kde sa mimo manželstva rodí až polovica všetkých detí. Slovensko je však pravdepodobne konzervatívnejšie. Okrem nemanželských zväzkov pribúda aj rozvodov. Súd v súčasnosti skončí každé tretie manželstvo. Hoci rozvodov pribúda, stále sme v tejto oblasti v poslednej tretine európskeho priemeru. Najčastejšie sú rozvody v hlavnom meste a v južnej časti Slovenska. Menej sa ľudia rozvádzajú na severe aj východe, čo odborníci vysvetľujú aj väčším vplyvom náboženstva. Nedeje sa tu nič, čo by nebolo v iných krajinách. Všetky tie čísla na prvý pohľad vyzerajú alarmujúco, sú však výsledkom dlhodobejšieho vývoja, ktorý kopíruje situáciu v západnej Európe.
Psychologické aspekty rozvodu
Rozvod je pre dieťa nepochybne traumatická skúsenosť. Na druhej strane, pokiaľ manželstvo naozaj nefunguje, rodičia sa pred deťmi hádajú, je skutočne lepšie sa rozísť a dohodnúť sa ako kultúrni, zodpovední, dospelí jedinci, ktorí si uvedomujú, že síce prestávajú byť partnermi, ale neprestávajú byť rodičmi. To je totiž pre dieťa to najdôležitejšie. Deti musia vedieť, že nestrácajú lásku mamy ani otca. Pre deti je nesmierne zložité aj ďalšie obdobie, kedy si musia zvykať na nových partnerov rodičov. Pokiaľ dieťa viní nového partnera z rozvratu rodiny, potom je náročné nájsť k nemu pozitívny vzťah. Dôležité je, aký vzťah existuje medzi bývalými partnermi, ako spolu komunikujú. Nielen kvôli tomu, aby bolo dieťa ušetrené scén a hádok. Ale hlavne kvôli tomu, že keď napríklad na prechádzke s otcom nastane problém, bude mať možnosť neskôr ho pochopiť a napríklad riešiť aj mama. Keď u rozvedených partnerov zostáva priorita, aby boli dobrými rodičmi, nemusí byť rozvod pre dieťa taký drastický.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv na správanie mladých a dospievanie
Má vplyv na správanie mladých aj rozvod rodičov? Sú problematickejší, lebo im chýbajú vzory správania. Ak žije chlapec iba s mamou, nevie sa správať ako muž. Mladí nemajú skúsenosti, veľa vidia, ale nedokážu to posúdiť. Často neovládajú svoje emócie a požiadavky. Milovaná osoba im proste patrí. Stačí, aby ich ponížila, a ublížia jej. Ak sa s niekým rozchádzate, nikdy ho neponižujte a neurážajte.
Agresivita a násilie
Mladí sú dnes aj oveľa agresívnejší a násilnejší. Agresivita je prirodzená energia, ktorú treba uvoľniť. Kedysi ju mladí vybíjali napríklad domácimi prácami. Dnes to robia inak, možno na pohľad agresívne. Ak však žiarlivý 19-ročný mladík dobodá priateľku, ako sa stalo pred pár dňami, to už nie je v poriadku.
Ako predchádzať negatívnym dopadom rozvodu
Ako teda predchádzať skratovému konaniu mladých? Venovať sa deťom od útleho detstva. Rodičia a deti by sa mali spolu čo najviac hrať, čítať si, kresliť. Základ je všetok voľný čas venovať dieťaťu. Ak funguje vzťah rodič - dieťa, internet mladým neublíži. V dobrom vzťahu dospelý aj bez slov vycíti, že s dieťaťom sa niečo deje. Ak je tento vzťah narušený, rodič chodí okolo dieťaťa ako slepý a hluchý. Ak má mladý človek problémy s láskou, je menej doma, často chodí von, je zamyslený, nehovorí s rodičmi. Vyzerá, s nadhľadom povedané, akoby nemal všetkých päť pohromade. Pri zlých známkach je utiahnutý, zakríknutý. Určite by ste mali vedieť, s kým dieťa trávi čas, ako sa správa, čo sa s ním deje. A stále spolu hovoriť, hovoriť, hovoriť.
Komunikácia a vzťahy v rodine
Treba vedieť, ako spolu hovoriť. Dieťa všetko, čo povie rodič, berie veľmi vážne. Nemá obrazotvornosť ako dospelý, nečíta medzi riadkami. Takže keď rodič dieťaťu povie: Ak budeš mať štvorku na vysvedčení, zabijem ťa! - dieťa verí, že to urobí. Zo strachu ujde z domu, môže aj spáchať samovraždu. Výchovný poradca, školský alebo ambulantný psychológ poradia, no rodičovskú výchovu nenahradia. Nemám rád, keď mi rodič zavolá: Mám problematické dieťa, opravte mi ho. Vtedy mu poviem: Najprv príďte bez dieťaťa.
Starostlivosť v ranom detstve a citová väzba
Ako starostlivosť v ranom detstve ovplyvňuje vzťahy v dospelosti? Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Fázy budovania pripútania
Rudolph Schaffer a Peggy Emersonová už v roku 1964 sledovali vývin citových väzieb u skupiny škótskych detí od narodenia do 18 mesiacov. Dieťa bolo považované za pripútané k nejakej osobe, pokiaľ oddelenie od tejto osoby spravidla vyvolalo protest.
- Asociálna fáza (0-6 týždňov): Takmer všetky podnety vyvolávajú priaznivú reakciu. Na konci tohto obdobia deti začínajú pozitívne reagovať na sociálne stimuly.
- Fáza nešpecifických väzieb (6 týždňov - 6 až 7 mesiacov): Deti si užívajú ľudskú spoločnosť, ale nevyberajú si. Smejú sa viac na ľudí než na ďalšie objekty (napr. rozprávajúce bábky), a protestujú, ak ich dospelý položí na zem.
- Fáza špecifických väzieb (asi 7-9 mesiacov): Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti začínajú protestovať, len keď sú oddelené od jednej určitej osoby, zväčša matky. Snažia sa ostať blízko matky a vrelo ju vítajú po jej návrate. V prítomnosti neznámych ľudí sú ostražití. Vytvorenie prvej bezpečnej väzby dovoľuje vývin skúmania okolia. Deti zjavne potrebujú pocit istoty, že sa môžu na inú osobu spoľahnúť, aby sa správali nezávisle.
- Fáza početných väzieb.
Aspekty dobrej starostlivosti
De Wolff (1997) definoval 6 základných aspektov dobrej starostlivosti: citlivosť, pozitívny prístup, synchrónia, vzájomnosť, podpora a stimulácia. Vo výskumoch matiek neisto pripútaných detí (keď dieťa reaguje na oddelenie od matky ľahostajne, alebo až prehnane úzkostne) sa ukázalo, že reagujú skôr na základe svojich vlastných potrieb alebo nálad. Vo vytvorení uspokojivého a synchronizovaného vzťahu s deťmi zlyhávajú i depresívni rodičia, ktorí často ignorujú detské sociálne signály. Ďalšou skupinou necitlivých rodičov sú tí, ktorí sami vyrastali ako nemilované, zanedbávané alebo zneužívané deti. Aj keď často začínajú vychovávať ich deti s najlepšími úmyslami, očakávajú, že ich deti budú dokonalé a neustále prejavujúce lásku. Takže keď sú bábätká podráždené, namrzené či nepozorné, títo emocionálne neistí rodičia sa budú cítiť, akoby boli znovu odmietnutí. Rodičia, ktorých tehotenstvá boli neplánované a ich deti nechcené, môžu byť tiež necitlivými opatrovateľmi. Rozdiely sú aj v kvalite vzťahu rodičov - všeobecne platí zásada: „aké partnerstvo, také rodičovstvo“. Šťastné páry sa navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, sú trpezlivejší a optimistickejší. Naopak nešťastné páry sú po narodení dieťaťa menej citliví, majú horší postoj k roli rodiča a s deťmi si vytvárajú menej tesné väzby (Schaffer, 1989). Nezodpovedný a nepredvídateľný opatrovateľ vyvolá v dieťati nedôveru, ktorá sa môže v budúcnosti prejaviť ako vyhýbavosť vzťahom založeným na vzájomnej dôvere.
Manipulácia v rozvodovom konaní
Väčšina z nás niekedy používa manipulatívne vety, bez toho aby sme si boli toho vedomí. Na druhú stranu sa tiež necháme zaťahovať do situácií a vzťahov, do ktorých sme sa vôbec nechceli dostať. Základný pocit spojený s manipuláciou je previnilosť, ktorú v nás manipulátor vyvoláva. Aby sme svoju vinu „odčinil“, urobíme to, čo po nás chce. Manipulátor je typicky presvedčený, že jeho / jej pohľad na situáciu je jediný možný, pretože je najvýhodnejší. Všetky situácie a vzťahy sú o ňom / o nej. To, čo si myslia a cítia druhí, nie je dôležité. Narušenie môjho priestoru - fyzicky, emocionálne, alebo spirituálne - manipulátora nezaujíma. Najzraniteľnejšími osobami pre manipuláciu a využívanie sú ľudia s nízkou sebaúctou, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, ale uveria aj kritike. Často majú snahu za každú cenu druhému vyhovieť. Majú strach z odmietnutia, môžu častejšie ako iní ľudia prežívať pocity viny, úzkosti, obavy. Manipulátori môžu chcieť, aby ste prevzali zodpovednosť za uspokojovanie ich potrieb, takže nezostáva žiadny priestor pre splnenie tých vašich. Vedia, že majú dobrú šancu zatiahnuť vás do vzťahu, pretože ste láskavá, vnímavá, starajúca osoba. Môžu najprv živiť vašu dobrotu lichôtkami a zdôrazňovaním, ako úžasná osoba ste. V priebehu času bude ale chvály za tieto vlastnosti ubúdať. Ak vlastne nerozumiete, prečo sa tak cítite, je možné, že ste práve manipulovaní. Pocit viny môže vznikať aj vyčítavým pohľadom ( „vy si nič nekúpite, keď ste si skúšala 5 párov topánok?“) Alebo inou neverbálnou komunikáciou. Ďalšou formou manipulácie môže byť ponižovanie, citové vydieranie, a pod.
Techniky manipulácie
- Zahltenie faktami a štatistikami: Niektoré osoby využívajú „intelektuálnu šikanu“ tým, že sa tvária ako experti, napr. v oblasti predaja a finančnej situácie, v odborných diskusiách i rokovaniach.
- Časový nátlak pri rozhodovaní: Toto je častá taktika v oblasti predaja a vyjednávania. Manipulátor tlačí, aby ste urobili rozhodnutia skôr, ako ste pripravení.
- Zahltenie procedúrami a byrokraciou: Niektorí ľudia môžu používať administratívu a rôzne procesy na to, aby udržali svoju nadradenú pozíciu a vám skomplikovali život.
- Manipulácia tichom.
Typy manipulátorov
- Diktátor: Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu. Môže trvať na stretnutí v priestore, kde má prevahu a kontrolu, napr. kancelária, dom, auto alebo iné miesto, kde pociťuje vlastníctvo a dobre priestor pozná (a vy nie).
- Chudáčik: Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika". Zdôrazňuje svoje nedostatky a svoju menejcennosť. Nepríjemné úlohy nepočuje, alebo je zabudne. Predstiera, že nerozumie, čo sa po ňom chce.
- Počtár: Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Strieda taktiku biče a cukru podľa okolností, chová sa v očiach druhých nepredvídateľne.
- Drsňák: Niektoré osoby zvyšujú hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie. Základným predpokladom je, že či budú kričať dostatočne hlasno, alebo ukazovať iné negatívne emócie, podriadite sa ich priania a dáte im, čo chcú.
- Brečtan: Zdôrazňuje svojou závislosť. Chce, aby sa o neho iní starali, a tak sa tvária bezmocne, bezbranne.
- Obetavec.
- Mafián: Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť. Keď sa postavíš na vlastné nohy, zničím ťa.
- Posledný spravodlivý: Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie. Vyvolaním zlého pocitu vo vás získava psychologickú výhodu, nadradenú pozíciu. Čokoľvek urobíte, nikdy to nebude dosť dobré. Neponúka ale konštruktívne radu, pomoc ani riešenie.
Ako sa brániť manipulácii
Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža (tomu nerozumiem… čo presne myslíš slovom…? Akú situáciu máš konkrétne na mysli …?). Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili. Pravidelne kontrolujte, čomu veríte.
Osamelosť a jej vplyv
Odhaduje sa, že viac ako 40% ľudí pocíti počas života bolestný pocit osamelosti. Napriek tomu, ako je osamelosť bežná, málokto si plne uvedomuje jej moc. Osamelosť nezávisí na tom, koľko kamarátov a vzťahov máme. Pocit osamelosti plne závisí od subjektívnej kvality našich vzťahov - ako veľmi sa cítime emočne vzdialení od ľudí okolo nás. Človek môže žiť sám a necítiť sa osamelo, rovnako ako žiť obklopený ľuďmi a trpieť osamelosťou. Viac ako 60% osamelých ľudí žije v manželstve. Keď manželské páry už nezdieľajú najhlbšie pocity, myšlienky a zážitky, môžu sa cítiť odcudzene a osamelo. Ľudia v takých vzťahoch veria, že ich manžel / ka nemôže ponúknuť tak hlboké porozumenie, aké by si priali.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Negatívne dopady osamelosti
- Osamelosť narúša vnímanie našich vzťahov.
- Osamelosť je v sociálnych skupinách nákazlivá.
- Osamelosť spôsobuje väčší pocit chladu.
- Ľudské telo prežíva osamelosť podobne ako útok.
- Osamelosť potláča fungovanie imunitného systému.
- Osamelosť je nebezpečná takmer ako fajčenie cigariet.
Emocionálna prvá pomoc
Prejavy pozornosti, súcitu, rovnako ako praktická pomoc alebo dobrovoľnícke aktivity sú jednou z najlepších ciest ako udržiavať, ale aj vytvárať nové vzťahy. Pomoc druhým znižuje pocity osamelosti, zvyšuje pocit vlastnej hodnoty a obľúbenosť u druhých. Tiež je vhodnou príležitosťou na zoznámenie pre tých, ktorí majú strach nadväzovať nové kontakty s ľuďmi. Zameranie na druhé miesto na seba.
Rodičovské vzory a výchova
V živote nás azda najviac ovplyvňuje výchova rodičov. Najcitlivejšie obdobie života detí, ktoré nás najviac formuje do života je vek od 0 do 3 rokov, ktorý je kľúčový z hľadiska telesného, rozumového aj citového vývinu. Sociálne zručnosti zasa dieťa naberá najmä medzi 3. a 6. rokom života. Rozhodujúce pre zdravý vývin dieťatka je aj prenatálne obdobie, pretože priebeh gravidity má vplyv na narodené dieťa tak zo stránky fyzickej, ako aj psychickej. Vývin mozgu prechádza v tomto čase viacerými kritickými obdobiami, keď môže dôjsť k predráždeniu neurónov. Výsledkom je, že mozog dieťaťa je nadmerne vzrušivý, hypersenzitívny už od narodenia. Prejavuje sa to nepokojom, bábätko veľa plače a málo spí, má častejšie zažívacie problémy a v ďalších obdobiach môže mať problémy s koncentráciou pozornosti.
Úloha matky a otca
Matka má byť vzorom nežnej starostlivosti, citlivosti, trpezlivosti a prispôsobivosti. Predovšetkým od nej závisí, či z domova bude vyžarovať teplo alebo chlad. Obraz ideálnej matky by sa dal vykresliť asi takto: mala by byť milujúca, schopná sebaobetovania a empatická. Pri výchove láskyplná, no pritom dôsledná, ak niečo dieťaťu sľúbi, mala by to splniť. Dôležité je nechať mu dostatok slobody, nebáť sa oň a dovoliť mu zažiť aj nepríjemné dôsledky svojich činov.
Otec by mal byť ráznejší, autoritatívnejší alebo dominantnejší ako matka. Dieťa by najradšej videlo otca ako hrdinu a bojovníka, mocného a láskyplného ochrancu, ktorý sa vie obetovať pre veľké veci. Otec má mať schopnosť aktívne si poradiť s vonkajším svetom, zaujať v ňom dobrú pozíciu, byť kompetentný v práci. Má mať schopnosť stanoviť si jasné ciele a pri ich dosahovaní byť vytrvalý. Mal by byť energický a rozhodný, no pritom lojálny, s hlbokým zmyslom pre vernosť. Chlapcovi by mal poskytnúť identitu a hranice a dievčaťu vzor mužskej sily - nenásilnej, láskyplnej a pritom mocnej. Každý otec by sa mal primeraným spôsobom podieľať na celkovom chode rodiny, na jej finančnom zabezpečení, domácich prácach, výchove detí a voľnočasových aktivitách. Asi najžiadanejším typom z hľadiska výchovy detí je milujúci, pohodový, kamarátsky a angažovaný otec, ktorý nešetrí dobrou náladou a humorom, rád sa zabáva, no vie byť aj vážny, zodpovedný, spravodlivý i náročný na seba a na deti. Otec, ktorý má prirodzenú autoritu, dokáže poradiť a dá sa naňho spoľahnúť. Dokáže odpustiť, ale i potrestať, ak je to potrebné. Otec by mal byť pre svoje deti imponujúcim vzorom, ale nie nedosiahnuteľným a vzdialeným.
Šťastná a spokojná rodina
Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať, pretože rodinu tvoria jej členovia a každý z nich môže vidieť šťastie a spokojnosť v niečom inom. Všeobecne je človek spokojný vtedy, ak má uspokojené svoje potreby. Samozrejme, najskôr základné, materiálne, ako sú strava, ošatenie, čistý vzduch a voda. Pre šťastie a spokojnosť rodiny je uspokojenie psychických a sociálnych potrieb azda najdôležitejšie. Teda pocit, že k niekomu patríme, že nás naši blízki milujú, dôverujú nám a bez kritiky nás prijímajú. Ak môžeme s nimi voľne a bez zábran hovoriť, ak sa môžeme na nich spoľahnúť, ak náš domov je oázou bezpečia, pokoja a harmónie.
Cochemský model
Cochemský model je v našich končinách zatiaľ nie veľmi známy spôsob úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Jeho názov vznikol z nemeckého mesta Cochem-Zell, kde sa začal v praxi uplatňovanie už pred približne 25 rokmi. Dá sa povedať, že na Slovensku je zatiaľ jeho aplikácia len v plienkach, nakoľko informatívny výsluch rodičov je usmerňovaný špecializovaným kvalifikovaným vyšším súdnym úradníkom a tých máme zatiaľ pomerne málo. Cieľom Cochemského modelu je, aby sa rodičia počas informatívneho výsluchu na súde pred vyšším súdnym úradníkom - koordinátorom pre rodinné záležitosti sami dohodli o budúcnosti svojich detí a aby o ne neviedli spor, ktorého sú vždy práve deti najväčšími obeťami. Informatívny výsluch rodičov prebieha v pojednávacej miestnosti na súde, čo mu dodáva dôležitosť, ale na druhej strane od pojednávania, ktoré je veľmi striktné a sudca rozhoduje autoritatívne má voľnejší priebeh a je neformálne. Predstavuje dialóg medzi manželmi, ktorý je usmerňovaný a riadený špeciálne školeným pracovníkom súdu pre rodinno-právnu agendu. Ak rodičia uzavrú rodičovskú dohodu, celé následné pojednávanie prebieha jednoduchšie, nakoľko obe strany sú vopred uzrozumené a súhlasia s rozhodnutím súdu, ktoré má deklaratórny charakter. Ďalšou výhodou je, že pojednávanie bude vytýčené skôr, ako keby k dohode neprišlo. Cochemský model je založený na interdisciplinárnej spolupráci. Často sú na stretnutí rodičov prítomní odborníci z oblasti psychológie či kolízny opatrovníci. Všetci sa spoločnými silami snažia nájsť najlepšie riešenie, no nemôžu rodičov k ničomu prinútiť a ich stanoviská majú len odporúčací charakter. Rodičia často zabúdajú, že dohoda je pre nich a aj pre ich potomkov lepším variantom. A rovnako nechcú podstúpiť odbornú pomoc v pre nich ťažkej životnej situácii. No práve tu majú možnosť zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a nenechať o osude svojich detí rozhodnúť súd, pretože sú to práve oni, kto pozná svoje deti najlepšie.
Vzťah rodiča a dieťaťa
Vzťah rodiča a dieťaťa začína vznikať ešte predtým, než je dieťa počaté. Úplný začiatok dieťaťa sa odohráva v hlavách rodičov, predovšetkým v hlave tej mamičky, ktorá premýšľa o doposiaľ neexistujúcom dieťati a tehotenstve. V priebehu tehotenstva potom záleží na tom, ako ďaleko ho vedome prežíva a nakoľko je schopná byť s dieťaťom v kontakte. Je veľmi fajn, keď na dieťa od začiatku myslí a snaží sa vnímať, čo všetko sa v nej deje. Obdobie pôrodu je bezpochyby zásadný zážitok pre matku aj pre dieťa. Je veľmi dôležité, aby ani dieťa, ani matka neboli vystavení žiadnym veľkým stresom, aby bol pôrod čo najprirodzenejší, prebiehal v priateľskej atmosfére a v príjemnom prostredí. Čím menej je tam cudzorodých zásahov, a čím viac zostáva dieťa v kontakte s mamou, tým lepšie. Ale nie je žiadnym tajomstvom, že pôrod ako taký je obrovský stres - a veľký boj. Mnoho mamičiek, ktoré sú dostatočne vnímavé ku svojmu dieťaťu, po pôrode zaregistruje, že ich narodené dieťa nejakou abreakciou pôrod ešte spätne prežíva - plačom, úzkosťou, rôznymi zvukmi.
Úloha otca
Pokiaľ sa otec dobre stavia ku svojej úlohe už v dobe tehotenstva a medzi rodičmi stále existuje zdravá miera intimity, nemusí si pripadať ako piate koleso na voze ani vo chvíli, kedy je už dieťa na svete. V prvých týždňoch a mesiacoch funguje otec ako akási podpora diadém, napojenej dvojice, ktorou sú matka s novorodencom. Otcovia v tomto období sprostredkovávajú rodine styk s realitou a vonkajším svetom, ochraňujú ju, zabezpečujú. To je ten ideálny prípad, ktorý je predpokladom, že medzi otcom a dieťaťom ľahko vznikne pekný vzťah. Súčasná realita je, bohužiaľ, iná.
Bezpečná väzba
Počas prvých troch rokov sa utvára základ osobnosti, to je nepochybné. Je dôležité, aby medzi rodičmi a dieťaťom vznikla takzvaná bezpečná väzba. To znamená, že dieťa si zvykne, že jeho potreby sú uspokojované, hoci nie ideálne, ale dosť dobre. Že mama a otec sú ľudia, ktorí ho vnímajú, ktorí ho milujú a majú radosť z toho, že je na svete. Ich reakcie sú dostatočne prívetivé a predvídateľné, dávajú mu, samozrejme, nejaké hranice, ale že sa v tom vzťahu cíti dobre a bezpečne. To je dobrý základ pre to, aby z neho vyrástol človek, ktorý sa nebude báť hovoriť svoj názor, bude schopný si ho obhájiť, ale zároveň bude brať ohľady na ostatných ľudí. To puto vznikne len tak, že rodičia - mama aj otec - s dieťaťom jednoducho sú, že ho poznajú. Keď ho nepoznajú, nebudú s porozumením reagovať na všetky jeho detské úlety a koľkokrát nepochopiteľné reakcie.
#